Adrián Dudák se od píky propracoval až k hollywoodským filmům.
Slovák Adrián se podílel na přípravě nejlépe hodnoceného seriálu současnosti. Na Černobylu od HBO pracoval v týmu londýnské společnosti Double Negative, která se stará o vizuální efekty. Krom toho se podílel i na nové Godzille, která měla premiéru před pár dny. O své práci a cestě k hollywoodským filmům si s námi popovídal v rozsáhlém rozhovoru.
Pracuješ na pozici digital matte painter. Co je náplní tvé práce?
Matte Painting je jedna z najstarších trikových disciplín, kedy vlastne už od vzniku filmu zvykli filmári používať maľby na skle pred kamerou na rozširovanie natáčaného prostredia, či tvorbu iných optických ilúzií. Dnes sa k tomu pridáva slovo Digital, pretože to už nerobíme na sklo, ale na počítači, no princíp zostáva.
V podstate robíme realistické fotomontáže v pohybe, predovšetkým rôznych prostredí (environmentov) – krajinky, ulice, mestá, oblohy, no občas aj rôzne zranenia či retuše. Používa sa to hlavne vtedy, keď daná lokácia neexistuje, alebo by bolo príliš nákladné tam natáčať, či postaviť celý set. Tieto prostredia môžu byť vytvorené komplet z nuly, alebo sa iba upravujú existujúce, natočené prostredia.
Jak ses k této práci dostal? Měl jsi vždy blízký vztah k umění?
Ja som sa týmto smerom začal orientovať niekedy na strednej škole. Už od mala som bol tvorivý a veľmi rád kreslil, no až na strednej som si tak nejak uvedomil, že elektrotechnik zo mňa asi nebude, a keďže som často hrával hry, tak ma to najprv ťahalo k ich tvorbe – 3D modely, textúry a tak. Časom som sa ale zameral na tvorbu VFX a tak som sa hneď po strednej snažil dostať na VŠMU, vtedy celkom nový odbor vizuálnych efektov no ani na 2x sa mi to nepodarilo.
Vlastne som vtedy po tom druhom pokuse začal premýšľať, že či predsa len nemám robiť niečo iné. Myslel som si, že keď ma nevzali ani na školu, tak nemám šancu. Ale priateľka ma presvedčila, aby som to nevzdával a tak som si povedal, že to skúsim bez školy. Išiel som zatiaľ študovať verejnú správu, čo bola pomerne ľahká škola, a tak som mal 3 roky na to si tvoriť portfólio a zlepšovať sa, vďaka čomu som si hneď po štátniciach našiel prvý job v štúdiu.
Jak dlouho ti v průměru trvá vytvořit prostředí do jedné scény?
To veľmi závisí od okolností – od toho, ako je to prostredie komplexné, ako veľký pohyb kamery tam je, koľko ľudí na tom spolupracuje, poprípade koľko na to máme času a podobne. Môže to byť záležitosť na pol dňa, ale aj niekoľkých týždňov či mesiacov. Napríklad vo filme Godzilla: King of the Monsters som prostredie Antarktídy – hory a oblohu, robil asi 3 mesiace, pretože bolo treba stále niečo updatovať či prerábať na základe nových a nových požiadaviek.
S Vladem Valovičem v roce 2015 ve Vancouveru
Na jakých scénách jsi v seriálu Černobyl pracoval?
V prípade seriálu Chernobyl som sa podieľal predovšetkým na tvorbe samotného Černobyľu, jeho okolia a Pripjati, samozrejme spolu s ďalšími kolegami z DNEG, kde časť sa starala o 3D zložku a časť, vrátane mňa, o vylepšovanie týchto 3D prostredí pomocou fotiek či tvorbu úplne nových. Keďže sa z pochopiteľných dôvodov nemohlo v skutočnej Pripjati ani Černobyle natáčať, museli sa použiť im podobné miesta, ale aj full CGI prostredia.
Musel jsi kvůli seriálu Černobyl dohledávat původní fotky/sledovat dokumenty, nebo jsi pracoval přesně podle pokynů studia?
Rozhodne áno, referencie sú základom našej práce, a v prípade Chernobylu to platilo obzvlášť, nakoľko sme tvorili niečo, čo skutočne existovalo a kládol sa veľký dôraz na to, aby to vyzeralo čo najpresnejšie. Pozrel som si aj niekoľko dokumentárnych filmov, ktoré tieto udalosti ukazujú a opisujú, aby som mal čo najpresnejšiu predstavu.
Jak ses z práce ve skladu dostal až k hollywoodským projektům?
Ako som spomínal vyššie, zhruba na strednej škole som sa rozhodol, že chcem robiť niečo v tomto smere. Keďže sa mi ale nepodarilo dostať sa hneď po strednej škole na VFX odbor na výšku, tak som rok pracoval po skladoch, aby som mal čas sa lepšie pripraviť na talentové skúšky, no ani tak nevyšlo a radšej som išiel študovať niečo iné, čo mi kvázi kúpilo čas sa ešte viac zdokonaliť.
Ujasnil som si, čo presne chcem v rámci VFX robiť a toho som sa držal. Začal som si čo najviac zisťovať informácie o náplni práce na tej konkrétnej pozícii a učil som sa všetky potrebné nástroje a postupy doma, s čím mi dosť výdatne pomohol aj kamarát Vlado Valovič, veľmi skúsený compositor. Aj vďaka nemu som pomerne presne vedel, čo sa v zahraničí od matte painterov vyžaduje a čo treba vedieť, a v podstate denne mi dával feedback a posúval ma. Ja mu zase pomáham s jeho online školou Compozitive, ktorú založil a tvorím tam rôzne prostredia a matte paintingy, ktoré slúžia pri výuke jeho študentov.
Projekt, a kterém Adrián pracoval během volného času jeden rok
Pracoval jsi v českém UPP, poté v MPC a nyní jsi v Double Negative. Jak bys porovnal pracovní zkušenosti z této trojice firem?
Každé z týchto štúdií je v niečom iné. Náplň práce je viac-menej rovnaká, no pipeline (ciže akýsi súhrn používaných nástrojov a postupov) je veľmi odlišná. Väčšie štúdiá, ako MPC alebo DNEG ich majú veľmi prepracované a zároveň som tak mal väčší priestor uplatniť celý svoj skillset, na ktorý som sa cele tie roky pripravoval. Mal som tak väčšiu šancu dostať sa k zaujimavým projektom. V Prahe som bežne robil za jeden deň simultánne na 2-3, no viac mi vyhovovalo robiť po dlhšiu dobu na jednej, väčšej show.
Na jaké škole jsi studoval a jaké je třeba mít vzdělání, abys mohl dělat digital matte painting? Je v Česku nebo okolí škola, kde se něco takového vyučuje?
V zásade nie je treba mať formálne vzdelanie na takúto prácu. Ide o to postaviť si čo najlepšie portfólio, ktoré to štúdio zaujme a v tom momente už nehrá nijak zásadnú rolu to, či ste ho vytvorili na škole alebo doma. Myslím si, že je to skôr o tom, čo komu vyhovuje. Keďže som toto zameranie na vysokej škole neštudoval, tak sa možno mýlim, ale mám dojem, že sa na takýchto školách učí z každej disciplíny trochu a z praxe viem, že pre prácu v štúdiu je lepšie si určiť presné zameranie a sústrediť sa len na to.
Čo sa škôl týka, tak na slovensku viem o už spomínanej VŠMU, niečo obdobne je myslím aj v Česku na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Možno sú aj ďalšie, ale príliš to nesledujem. Ja na základe vlastných skúseností odporúčam skôr absolvovať špecificky zameraný kurz, ktorý je kratší a intenzívnejší.
Jaký je rozdíl mezi prací na seriálu a filmu?
Ťažko to generalizovať, ale povedal by som, že hlavne v rozpočte. Máloktorý seriál sa môže budgetom porovnávať s filmami ako Godzilla či Blade Runner, a tým pádom sa to častokrát prejaví aj na nárokoch pri VFX. Niečo, čo bude bežať len na TV v obývačke nepotrebuje vždy 4K rendery ako IMAX film, no na druhú stranu je práca na seriáloch zväčša pokojnejšia a menej stresujúca. Každému vyhovuje niečo iné, ja som rád, že mám príležitosť robiť oboje. Napríklad Chernobyl bol v tomto ohľade celkom výnimka, pretože trikovo a náročnosťou to bolo porovnateľné s prácou na filme.
Začínal jsi jako freelancer. Jak ses dostal k prvním zakázkám?
Freelancing som robil ešte popri vysokej škole, a k prvým zákazkam som sa dostal cez známych, keď niekto potreboval urobiť napríklad leták a podobne. Postupne to ale smerovalo čím ďalej, tým viac k tomu, čo som naozaj chcel robiť. Bral som to však len ako prostriedok na zdokonaľovanie sa, pretože hneď po štátniciach som začal pracovať v štúdiu v Prahe. Tam som vlastne bol tiež defacto freelancer, živnostník.
Jak těžké je se ve tvém oboru prosadit?
Povedal by som, že v žiadnom odbore nie je ľahké sa presadiť, obzvlášť bez akejkoľvek protekcie. Myslím, že to závisí predovšetkým od toho, koľko času do toho človek obetuje, a tým myslím naozaj obetuje. Ani nezrátam, koľkokrát som pri niečom sedel do 4 rána, či nešiel večer na pivo, pretože som nechcel ísť spať, kým som nevyriešil daný problém a necítil posun. Netreba sa nechať odradiť prípadným neúspechom alebo čakať doma, že mi niekto niečo len tak ponúkne. Všetky príležitosti, obzvlášť tie prvé, treba aktívne vyhľadávať a ísť im naproti a ono to príde.
Jedna z Adriánových prací (celé portfolio je zde)
Jaký je tvůj postup při tvorbě?
To závisí od konkrétnej úlohy. Ak by som to skúsil nejako zhrnúť, tak na základe briefingu od supervizora alebo klienta vytvorím požadované prostredie vo Photoshope, kde ho buď vytváram z fotiek od nuly, alebo rozširujem natočený set – predĺženie ulice, výmena oblohy a podobne. Alebo môžem robiť ešte takzvaný "paintover", kedy je treba zdetailniť či vylepšiť CG render a to tak, že ho akoby prelepujem rôznymi fotkami, aby pôsobil fotorealistickejšie.
Napríklad pri Godzille som sa v jednom zo záberov zo srandy snažil "prilepiť" na CGI štadión logo Compozitive. Dlho to nikto nepostrehol, až si to jedného dňa všimol supervizor a musel som to vymeniť za niečo generické. Následne túto vytvorenú "fotomontáž" zoberiem a urobím projekciu každej vrstvy na 3D geometriu v programe Nuke. Keď sa uistím, že to funguje, ako má, odovzdávam to ďalej compositorovi.
Jakou ze svých prací máš nejraději?
Neviem, či by som vedel vybrať konkrétny záber, alebo show. Každý jeden projekt mi dal niečo. Z hľadiska skúseností ma ale najviac posunuli práve posledné projekty ako napríklad Chernobyl a Godzilla.
Dokážeš při návštěvě kina poznat, co je opravdový záběr a co je digitálně dotvořeno?
Niekedy áno, niekedy nie. Mám z toho už trochu profesionálnu deformáciu, keď sa pri sledovaní filmu viac sústredím na to, či to, alebo tamto je CGI alebo nie. Ono niekedy to je aj pri sebelepšom prevedení jednoducho jasné, že dané prostredie nemohlo byť skutočné. V dnešnej dobe je však u environmentov všeobecne ťažšie rozoznať CGI od natočeného, divák to mnohokrát ani nevie. Trochu ľahšie sa to dá pri charakteroch a digi-doubles, pretože v tom je určitá organika, ktorú je aj dnes ešte veľmi ťažké napodobniť tak, aby pôsobila 100% fotorealisticky.
