Šéf TMR Igor Rattaj: Ak neotvoríme lyžiarske strediská, prestrelíme si vlastnú nohu. Ľudia pôjdu lyžovať do Rakúska

Testovanie je úloha štátu, ten zriaďuje mobilné testovacie bunky a v podstate by mohli byť zriadené priamo v stredisku. Ale dá sa povedať, že nezáleží, kde na Slovensku by ste sa otestovali, pokiaľ bude výsledok aktuálny.

Ak ho budete mať, tak vás ubytujeme a s týmto testom môžete teoreticky lyžovať. Bude tam určitá kontrola, predpokladám, že skôr náhodná. Bude platiť to čo, keď idete do zahraničia. I keď mňa osobne ešte pri cestovaní nikto zatiaľ nekontroloval.
 
Vy ste, ale už pri prvej vlne pandémie museli na určitú dobu zavrieť svoje strediská. Aké to malo ekonomické dopady? Áno, to sme všetci boli vyľakaní a zavreli sme. Aj dobrovoľne, ale aj príkazom. Zatiaľ nemáme zrátané do detailov straty, ale predpokladáme, že nás to stálo desať miliónov eur.
 
Desať miliónov na Slovensku alebo myslíte všetky štáty, kde je aktívna vaša skupina?Celkovo pre Európu, ale Slovensko z toho tvorí gro.

Vy pôsobíte okrem Slovenska aj v Poľsku, Rakúsku a Česku. Viete porovnať prístup k vášmu biznisu jednotlivých krajín?

Problém je, že každá krajina postupuje po svojom. To je podľa mňa najväčší problém. Koordinácia z Európskej únie viazne. Aj keď sa napríklad teraz dohodlo Nemecko s Francúzskom, to ešte stále nie sú orgány únie.

Rakúsko chce lyžovať za každú cenu, kvôli tomu si teraz robí lockdown, tak aby prečistili populáciu a mohli všetko spustiť na zimu. Poľsko najprv ohlásilo, že sa nebude lyžovať. Teraz sa už rozhodlo, že sa bude lyžovať. Tiež to vyzerá tak, že sa pôjde nejakým štýlom testovaní. Slovensko, ak bude lyžovať, tak systémom komunálneho antigénového testovania.

Česká republika sa vybrala smerom, že počítajú ľudí. Koľko môže byť na lanovke, aké personálne obmedzenia zvládnu, čiže bez testov. Aktuálne sa nastavujú limity. Ako vidíte každý úplne inak.

Na jar sme videli reportáže, ako sa konkrétne u vás tvoria veľké rady, kde boli ľudia hlava na hlave. Viete sa tomuto vyhnúť?Jasné. Bol som sa pozrieť, ako to fungovalo v Rakúsku, pred lockdownom. Jeden rad, ktorý mal tri až štyri metre, rozdelil na päť samostatných radov. Takže rad nemal dvadsať metrov, ale dvesto metrov do dĺžky. Tým neboli ľudia vedľa seba.

Je to len o tom, že urobíme tie oplotky, preženiem to, do nekonečna. A ľudia síce stoja opticky v obrovskom rade, ale v skutočnosti bude postupovať relatívne rýchlo, pretože budú medzi nimi veľké rozostupy.
 
V niektorých európskych krajinách sa diskutuje o možnosti spustenia lanoviek, ale bez hotelov. Takéto hlasy bolo počuť aj na Slovensku.  Je to pre vás reálne? Predpokladám, že vzhľadom na to, že vám patrí aj veľký počet hotelov, tak asi takáto možnosť by pre vás bola nevýhodná?No pozrite sa, aby sme si naliali čistého vína, pretože to je to, čo premiér v tej relácii uviedol, že sa ľudia nakazili na svahoch. A že odtiaľ sa rozšírila nákaza. Nesúhlasím s tým. Na Slovensku, ani v Čechách sa žiadna nákaza v lyžiarskych strediskách nerozšírila. Tá o ktorej hovorí, bola v zahraničí a rozšírila sa v baroch a v apres-ski baroch.

Dnes nikto nehovorí o otváraní barov a myslím si , že o tom ani nikto neuvažuje. Rozdeľujme veci na zábavu na svahu a na lyžovanie. Samotné lyžovanie je podľa mňa bezproblémové, pokiaľ dokážeme udržať odstupy medzi ľuďmi. Jednak v radoch, počtom ľudí, prekrytím tváre a dezinfekciou. Tak si myslím, že to riziko bude minimálne.

Takže ideálny variant je spustenie lanoviek, ale bary a reštaurácie budú zatvorené?Áno, vzhľadom na okolnosti, to považujem za najlepšie riešenie. Hotely samozrejme chceme mať otvorené, ale len v tom modeli, ako je to doteraz. Dnes sú už upravené, keďže hotel funguje bez wellness, bez vnútorných jedálni, výdaj jedla len na terasách alebo priamo na izbách. Tento model by mohol fungovať. To, čo bol problém, boli apres-ski bary a tie by zostali zatvorené.
 
Prejavuje sa celá táto situácia na rezerváciách?No samozrejme. Je to veľmi neisté, pretože ľudia do poslednej chvíle váhajú a všetky takéto vyhlásenia od premiéra a kadekoho tomu nepomáhajú. Oni nie sú finálne, ani definitívne. Je to také nahadzovanie udičiek. To tej situácii neprispieva.
 
Myslíte si, že by zatvorenie stredísk pomohlo?Myslím si, že to, že sa strediská zatvoria na Slovensku ničomu nepomôže. Ľudia pôjdu lyžovať do Rakúska. Ako som povedal, Rakúšania na 99 percent budú mať otvorené strediská.

Takže na Slovensku, kde máme oproti Rakúsku lepšie čísla, tak pôjdu všetci lyžovať tam. Napácha to viac škody, ako úžitku. Okrem toho, že nič nezískame si aj prestrelíme vlastnú nohu.
 
V Tatrách bol počas leta veľký počet návštevníkov. Mali ste viac „dovolenkárov“ v hoteloch, ako po minulé roky?Nie, bolo ich menej. Je to trocha zavádzajúce, hlavne tu bol iný klient. Taký, ktorý sa nevedel správať a chodil veľmi stádovite na lanovku aj na túru. A vytvárali sa zápchy. Ale pokles bol výrazný, približne o 20 percent bolo menej turistov v Tatrách ako bežne.

Ale my sme samozrejme vďační, že v takejto situácii aspoň niečo bolo. Teraz sme v horšej situácii ako v lete, pretože čakáme, čo vlastne bude.

Takže ste mali iných klientov, v čom všetkom sa to prejavovalo?Bolo u nás veľa neskúsených klientov. Všetci sa hrnuli na 9.30 na lanovku. Takže sa občas stalo, že medzi 9.30 až 10.30, sme museli riešiť nahromadených ľudí v radoch. Samozrejme, všetci to museli okamžite zdieľať na Facebooku. Ten rad nebol celý deň a bolo to vďaka tomu klientovi, ktorý nebol zvyknutý na to, ako to tu funguje. Hold, nový klient.

Nie sme zvyknutí, že k nám chodí také veľké percento nových klientov. Väčšinou to býva mix, tým dokážete lepšie ustriehnuť takéto veci.
 
Robí vláda podľa vás dostatočné opatrenia?Sú dva pohľady na vec. Jeden je odborný a druhý je striktne politický. Z odborného hľadiska by ste dnes mali zavrieť všetkých doma na pol roka a uzavrieť hranice. To je prakticky nemožné. A potom je politické, čo je tá vojna medzi Sulíkom a Matovičom. Každý krok vyvolá reakciu v zamestnanosti, nezamestnanosti a v celkovej nálade spoločnosti.

Dnes môžeme vidieť, že všetci sú podráždení. Každý je múdry ako rádio, každý má patent na rozum. Ľudia sú v pomyselnej vojne v zákopoch a hádajú sa medzi sebou. Nikoho táto situácia neteší. Postupne, aj keď čísla neklesajú, potrebujeme trochu upokojiť túto situáciu.

Môže to vyznieť blbo, ale tie naše čísla nie sú až tak zlé. Sú krajiny, ktoré majú horšie, ale opatrenia omnoho uvoľnenejšie. Nerobia takú paniku, ako robíme u nás. Nechcem to podceňovať, ale nemusíme za každú cenu vyhrávať ligu v najnižšom počte nakazených. Musíme hľadať  zlatú strednú cestu.
 
Ako vnímate kompenzácie na Slovensku v porovnaní so zahraničím?Má to dve roviny. Jeden je kurzarbeit, teda preplácanie od sociálnej poisťovne. A musím povedať, že v porovnaní s Rakúskom prišlo veľmi rýchlo. Aj keď len v nejakej základnej forme, ale sme za to vďační. Aspoň prišlo. Vedeli sme, udržať čo najviac zamestnancov. Druhá vec je kompenzácia zisku, kde sú tie pravidlá nastavované na Slovensku, tak komplikované, že sa v princípe k reálnym peniazom ani neviete dostať.

Je tam veľa podmienok: keď toto splníte, keď toto nepresiahnete, na toto ste veľký podnikateľ, na toho ste sa zle usmial alebo ste pindal niečo voči niekomu. Čiže je to veľmi podmienečné nastavené. Keď to porovnáme s Rakúskom, tak v tom, kde ja podnikám, tak je to nekonkurenčné.

V Rakúsku je lockdown, ale automaticky nám preplatia 70 percent minuloročných tržieb. Vzhľadom na to, že je to november a kúsok decembra (pozn. red.: obdobie mimo sezóny), tak tie kompenzácie nebudú také veľké a všetci to vydržia. Ten lockdown museli urobiť tak, aby to na Vianoce všetko spustili. To by bola ekonomická katastrofa pre Rakúsko to nespustiť. To ukazuje, ako ich vláda premýšľa v širšom kontexte. Aby som nebol len kritický.

Na Slovensku sme dostali veľmi rýchlo kompenzáciu za zamestnancov, na rozdiel od Rakúska, kde im to trvalo dva mesiace, kedy prišli vôbec prvé peniaze, ktoré sľúbili. Veľa sľúbili, pomaly platili. U nás málo sľúbili, ale rýchlo platili.
 

Museli ste nakoniec prepúšťať? My sme museli prepúšťať. Ale nesúvisí to s kompenzáciami, museli sme sa zariadiť. Situácia okolo koronavírusu sa tak skoro nezmení. Urobili sme veľké zmeny. Prepustili sme hlavne sezónnych pracovníkov, ale aj 260 zamestnancov z kmeňového staffu. Celkovo sme mali do troch tisíc zamestnancov, z toho 2400 na Slovensku. Teraz sme výrazne pod 2000 zamestnancov. Tam počítam aj brigádnikov.
 
Pred koronakrízou hlásili hotely aj gastro nedostatok zamestnancov? Ako ste sa riešili, že sa takto rýchlo otočila situácia?Trh práce sa zmenil a výrazne sa zmení. Čiže uvidíme, ako to bude. Problém, ktorý vzniká teraz je, že niektorým zamestnancom vyhovuje. Nechcem to konkretizovať, ale cítime to aj u nás, že im to vyhovuje. Respektíve v lete vyhovovala. Dostávali 60 percent mzdy a sedeli doma, tak sa niektorí cítili ako šejkovia. V Kuvajte tiež nemusíte nič robiť a dostanete od štátu podporu.

Trochu mám pocit, že v niektorých profesiách sa strácajú pracovné návyky. Bojím sa, že si odvykneme pracovať, ak to budeme dlho držať v takomto stave.