Vojna na Ukrajine pokračuje a ukrajinskí vojaci naďalej bránia Kyjev. V hlavnom meste sa nachádza aj vojnový reportér Vojtěch Boháč, ktorý už tri týždne mapuje dianie na Ukrajine v nepriestrelnej veste. Zároveň pôsobí ako šéfredaktor českého portálu Voxpot, kde zverejňuje svoje reportáže.
V rozhovore opisuje, ako na ich auto strieľali ruskí vojaci a aká je denná „rutina“ vojnového reportéra na Ukrajine.
V stredu v noci otriasali Kyjevom výbuchy. Ako si to prežíval?Často robím reportáže z miest, kde to horí. Vojne v Donbase sa venujem od roku 2014 a pred tromi rokmi sme boli aj v Afganistane. Po nejakom čase si zvyknete, že pokiaľ míny alebo rakety nepadajú niekoľko desiatok či stoviek metrov od vás, nie je to až také hrozné. Šanca, že by nás to zasiahlo, je celkom malá.
Tá situácia je však hrozná v tom ohľade, že tu bombardujú obrovské mesto, v ktorom žije plno ľudí a tí umierajú. V Kyjeve zatiaľ osobne pociťujem extrémny strach.
Aký bol ten deň v Kyjeve v porovnaní s ostatnými dňami? Keď sa vojna začala, boli sme v hoteli blízko bieloruskej hranice. Počuli sme, že to je veľmi napäté a naozaj by mohla prísť invázia. Nešiel som vôbec spať. Putin mal vzápätí v televízii prejav, že začína svoju špeciálnu operáciu.
Ešte počas toho prejavu som otvoril okno, aby sme počuli, či sa začalo bombardovanie. Nad hotelom nám vtedy preletela strela, ktorá zrejme mierila na letisko. Vtedy sme vedeli, že už sa to začína.
Keď sme potom prišli do Kyjeva, každý večer nám hovorili, že sa začína veľmi ťažké bombardovanie. Stále bolo počuť, ako na mesto padajú rakety. Posledných pár dní je to však pokojnejšie. Horšie je to však 30 kilometrov od Kyjeva smerom na sever alebo na západ. Tam je to šialené. Včera sme boli v mestečku, kde na nás začali útočiť. Strieľali na naše auto a my sme sa museli schovať do krytu. O hodinu neskôr na mestečko padali bomby a nám sa podarilo odísť.
Môžeš detailnejšie opísať, ako došlo k streľbe?
Išli sme sa pozrieť, ako to vyzerá na tých miestach, kde ľudia čakajú v pivniciach, kým prejde bombardovanie. Požičali sme si auto a vyrazili sme tam spoločne s ukrajinskými novinármi, ktorí tu spúšťajú livestreamy.
Pohybovali sme sa kúsok od frontu a došli sme do jedného mestečka, kde sa hýbe front. Natrafili sme na ruskú techniku a rozstrieľaný transportér. Otočili sme to a išli sme ďalej do mesta, ktoré sme si stanovili ako cieľ. Ľudia v ňom sedia v pivniciach a prosia o pomoc.
Po ceste sme však stretli ruských vojakov, ktorí proti nám zakročili.
Strieľali na vás, aj keď ste na sebe mali označenie „press“?
Áno, pustili sa do toho, aj keď sme mali celkom viditeľné označenie press. Začali po nás strieľať zo samopalov. Jednoducho tam strieľali po civilistoch aj po novinároch.
Toto znie ako situácia, na ktorú sa dá ťažko pripraviť.
Je to určite jedna z tých nebezpečnejších situácií. Stal som sa novinárom tak, že som študoval na Kryme, keď tam prišli ruskí vojaci. Keď som začal robiť vojenské spravodajstvo v Donbase z frontu, tak sa nám stalo, že len kúsok od nás padali granáty. Podobnú vec sme zažili aj pred tromi rokmi v Afganistane. Človek si nejako zvykne. Šanca, že vás to zasiahne, je hrozne malá.
Pre mňa je to jednoducho práca, ktorej sa venujem – som tu a podávam informácie. Prináša to so sebou nejaký stupeň rizika, no sú aj nebezpečnejšie práce. Myslím si, že pracovať ako hasič môže byť pokojne nebezpečnejšie než byť vojnový reportér v tomto meste. No nechcem predbiehať, ešte stále nevieme, čo sa stane.
Aká je denná rutina vojnového reportéra?
Deň sa mení podľa toho, kto nám potvrdí, že sa bude s nami rozprávať, alebo podľa toho, kde sa niečo deje. Najbežnejší deň je taký, že vstaneme okolo ôsmej a ideme spať okolo tretej ráno, keďže dopisujeme články. Dnes sme si dali aj preto voľný deň, len píšeme reportáže a nikam sa neponáhľame.
Večer sa väčšinou dohodneme s kolegami, kam pôjdeme. Ráno vyrazíme, stretávame sa s ľuďmi, dáme si večeru a potom spracujeme reportáže.
Vo videoreportážach máš na sebe prilbu s nápisom press. Čo všetko ešte potrebuješ, keď ideš do terénu?
Máme helmu a nepriestrelnú vestu schovanú pod oblečením. Snažíme sa dodržiavať zásady bezpečnosti. V týchto podmienkach je to trochu ako telocvik, keďže vesta váži sedem kíl. Keď si ju večer dáme dole, je to nádherný pocit. Človek sa cíti, akoby lietal.
Dokedy budeš na Ukrajine?Už som tu tri týždne a začínam byť dosť unavený. Máme veľa práce a všetko sú to silné príbehy, ktoré človek neustále vstrebáva. Nie som Robocop a cítim, že by som si už dosť rád odpočinul. Aj keď najradšej by som tu zostal celý čas a sledoval, ako sa to vyvíja.
No rozmýšľam, že začiatkom ďalšieho týždňa už pomaly začneme hľadať spôsob, ako sa dostať domov. Potom by som rád išiel na dovolenku. Treba sa o seba starať a z práce nevyhorieť.
Vráťme sa k dianiu v Kyjeve. Ako funguje obrana hlavného mesta?
V rámci mesta vidno všade ukrajinskú armádu. Šialene sa tu rozmohla aj teritoriálna obrana – narukovalo do nej veľmi veľa ľudí. Veľa dobrovoľníkov si povedalo, že chcú brániť svoju krajinu, a dostali zbrane. Teraz na rôznych kontrolných stanovištiach kontrolujú autá, sú pripravení Ukrajinu brániť.
Na výjazdoch z Kyjeva sa kopú zákopy, pripravujú sa tam veľké betónové bloky a železné protitankové ježky. Okrem toho je občas na výjazdoch z Kyjeva ťažká technika a obrnené autá či ľahšie tanky. Mesto sa pripravuje na obranu proti ďalšej vlne ruského útoku. Tú stále očakávajú.
Keď sme spolu volali pred livestreamom a testovali sme zvuk, v pozadí bolo počuť explózie. Bol útok v blízkosti hotela?
Pred chvíľou sme boli v kryte, keďže bolo nahlásené bombardovanie. Na desať minút sme išli do krytu a teraz sa to už skončilo. To, že občas padajú na Kyjev rakety, je bežné. Je to tu počuť pomerne často. V tomto čase, ktorý je kľudnejší, dopadnú rakety tak raz za dve hodiny. Teraz som ich už dlhšiu dobu nepočul.
Písal si reportáže z Kyjeva už na konci februára, keď bol ešte na Ukrajine mier. V jednom článku si písal, že tam bolo cítiť „napätý kľud“. Aká bola atmosféra pred vypuknutím vojny a po vypuknutí?
Predtým to bolo napäté, pretože veľa ľudí vedelo, že Rusko koncentruje na hraniciach obrovské vojská. No skoro nikto neveril tomu, že by ich naozaj využili. Časť ľudí hovorila, že sa Putin zbláznil a že je to imperátor, ktorý chce svoje impérium rozšíriť. Časť ľudí trénovala so zbraňami alebo sa učili prvú pomoc. No naozaj málokto čakal, že prebehne invázia do celej krajiny.
Keď invázia vypukla, stretávali sme ľudí, ktorí si stále neuvedomovali, že sa začala vojna.
Brali to tak, že sa skončí a snáď to nič hrozné nebude. Ľudia cítili veľkú škálu emócií – od toho, že im to bolo jedno, po myšlienky na to, že prichádza koniec sveta a je to totálna katastrofa. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa líšia ich emócie. Zároveň prebiehala pomalá premena krajiny na vojnový stav.
A ty? Rátal si s tým? Očakával som to, ale bol som veľmi nahnevaný, keď sa to naozaj stalo. Hneval som sa na Putina, že do toho zavliekol túto krajinu a Ukrajincov. Cítil som vo vzduchu zmätok, keďže nikto nevedel, kde to bude pokračovať.
Niektorí Ukrajinci z krajiny odchádzajú, iní zostávajú. Ako sa k tomu stavia väčšina ľudí z tvojho okolia?Väčšina mojich známych z Kyjeva odišla a teraz pomáha utečencom. Angažujú sa a stali sa dobrovoľníkmi.
Je tu však aj dosť ľudí, ktorí bojujú, a to ma najviac fascinuje. Stoja tvárou v tvár nepriateľovi. Idú do boja a zoberú zbraň, aj keď s ňou nevedia pracovať a majú veľkú šancu, že to nemusia prežiť. No napriek tomu do toho idú a sú odhodlaní brániť svoju krajinu.
S miestnymi ste zrejme v neustálom kontakte. Spomínaš si na nejaký silný príbeh, ktorý sa ťa dotkol?
Najmä včerajšok bol šialene silný deň. Boli sme v kryte v mestečku, kde sme pracovali. Boli tam dve deti a ich mama – dievča mohlo mať tak dvanásť rokov a jej brat osem. Prišli sme za nimi a pýtali sme sa, ako to s nimi vyzerá.
To dievčatko sa na nás pozrelo a povedalo: Zhorel nám byt. A jeho mladší brat dodal: Bol na treťom poschodí a zasiahla ho raketa. Dievčatko začalo plakať a ich mama dodala, že tam zostali ich starí rodičia. Dúfa, že ešte žijú. No nemajú signál, takže si nevedia overiť, či áno alebo nie. Zrazu to bolo veľmi silné a všetci sa rozplakali.
Aký bude podľa teba ďalší vývoj udalostí na Ukrajine?
Ruská ekonomika padá a po sankciách veľmi klesol rubeľ. Ruskí oligarchovia majú zakázané dostať sa na svojich súkromných tryskáčoch do európskeho vzdušného priestoru. Banky odpojili od SWIFT-u. Má to obrovský ekonomický dopad na oligarchov, na ktorých Putinov režim stojí.
Z nejakých náznakov to vyzerá tak, že práve oni si začínajú klásť otázku, či je bezpečnejšie podporovať Putina alebo ho nepodporovať a opustiť ho. V prípade, že ho pár ľudí zradí, môže byť ešte nebezpečnejší. Putin sám osebe totiž nie je silný. No dokáže skoordinovať dostatočné množstvo ľudí, ktorí za ním budú stáť.
