„Sme majstri sveta!“ ozývalo sa námestiami aj obývačkami. Hokejové zlato z Göteborgu má 20 rokov

Neúspešné oslabenia a úspešné presilovky

O 12 minút neskôr hráme presilovú hru. Štyria Rusi odolávajú 5-člennému slovenskému tlaku. Ten ich však nakoniec pohltí. Výbornú prácu pri mantineli odvádza Žigmund Pálffy. Proti dvom Rusom získal dôležitý puk a posúva ho za Sokolovovu bránu. Tam si ho berie Miroslav Šatan. Chvíľu vyčkáva a prudkou prihrávkou medzi kruhy nachádza rozbehnutého Petra Bondru. „Gól! Peťo Bondra 2 : 0, využívame prvú presilovú hru,“ jasá komentátor.

Vo 4. minúte druhej tretiny sa presilovej hre tešia, naopak, Rusi. Už-už to vyzerá, že ju Slováci zvládli, vylúčený obranca Rišo Lintner je už dokonca späť na ľade. Rusi však využívajú posledné sekundy, kým sa Lintner vráti na pomoc, a Sušinskij strieľa po odrazenom puku gól. „Znižuje a to je veľmi zlé,“ konštatuje Štefánik.

Hoci sa mohlo zdať, že misky váh sa pomaly nakláňajú na ruskú stranu, pri Slovákoch stojí strelecké šťastie aj naďalej. V rovnakej tretine má Michal Handzuš puk na hokejke. Je však za Sokolovovou bránou. Pred ňou stojí Miroslav Šatan. Po prihrávke z prvej strieľa a je to 3 : 1. „Gól, gól, gól, fantázia,“ kričí komentátor, aby ho cez krik slovenských fanúšikov bolo vôbec počuť.

Záver v mene Bondru

Vyzerá to, že Rusov máme na lopate, no zdanie klame. Tretiu tretinu si berú do svojich rúk hneď z úvodu a 42. minúta pre nás znamená inkasovaný gól z hokejky útočníka Antipova. Ten puk pretláča cez Lašákove betóny. „Bože, ani neviem, ako padol tento gól, a nevie to určite ani Lašák,“ opisuje Štefánik gól, ktorý titul o najkrajší zásah určite nevyhrá.

Šesť minút pred koncom sa ruská sila ukazuje naplno. Napätie stúpa. Potrebujeme sa brániť a nedostať vyrovnávajúci gól. Jeden z Rusov však padá na zem. Pravá ruka rozhodcu okamžite vystrelí hore a signalizuje, že ak sa Slováci dotknú puku, budeme hrať v oslabení. „Bude sa vylučovať, ale to bolo začo, pán rozhodca?“ pýta sa rečníckym spôsobom komentátor. Nestihne to ani dopovedať a jedným dychom konštatuje vyrovnávajúci gól na 3 : 3.

Do konca riadneho hracieho času zostáva 110 sekúnd, teda necelé dve minúty. Rusom nevychádza pobyt v útočnom pásme a k puku sa dostáva Žigmund Pálffy. Okamžite s ním na druhú stranu ľadovej plochy vyráža aj Peter Bondra. Ten dostáva aj puk, a hoci ho bráni jeden obranca, strieľa gól. Komentátor takmer stráca hlasivky, ľudia na námestiach pri veľkých obrazovkách šalejú. Do konca ostáva 100 sekúnd. „Sme blízko k titulu majstra sveta. Veľmi blízučko,“ ozýva sa spoza komentátorského mikrofónu.

Rusi skúšajú hru bez brankára, no vyrovnávajúci gól sa im nedarí streliť. Do konca zápasu ostáva jedna sekunda a vhadzovanie je pred slovenskou bránou. Hoci sa Rusi snažia o precíznu prípravu a chcú hneď po vhodení puku zaútočiť, sekunda je na to príliš krátky čas. Senzačný ruský obrat sa napokon nekoná. „Sme majstri sveta, sme majstri sveta! Fantasticky sa to hovorí, fantasticky to znie.“

Víťazný gól mal pre Petra Bondru nevyčísliteľnú hodnotu. „Je to okamih, ktorý budem mať pred očami do konca života. O takom góle som sníval už ako malý chlapec. Že príde raz veľký zápas a ja ho rozhodnem,“ vravel strelec víťazného gólu Peter Bondra. „Ak slávny Stanleyho pohár oslavuje jedno mesto, triumf na šampionáte celá krajina. Titul patrí celému národu, všetkým doma,“ dodal podľa Sportnetu Bondra.

Prezident v opojení, tréner vo vytržení

Oslavy zlatej medaily na štadióne v Göteborgu sledoval aj prezident Rudolf Schuster s ďalšími ústavnými činiteľmi. Párkrát ho v zázname zápasu zachytí kamera a je vidieť, že sa ako úradujúca hlava štátu snaží úplne neprepadnúť šialenému prílevu emócií. V dobrom si na ne zaspomínal pre Šport.sk aj dnes už bývalý tréner Ján Filc. „Stále sú to pekné spomienky. Vždy sa to človeku oživí, keď vidí niektoré momenty zo spomínaného šampionátu. Najviac sa opakujú tie posledné úseky hry z finále. To ma vždy veľmi poteší.“

A čomu pripisuje Filc tento úspech? „Jeden z dôvodov, prečo sa to podarilo, bolo to, že chlapci chceli po olympiáde v Salt Lake City veľmi ukázať, kam slovenský hokej vtedy patril a akú silu mal. Skutočne sa prezentovali tým najlepším, čo v nich bolo, individuálne, ale aj schopnosťou podriadiť sa tímovej filozofii. Veľmi pomohli hviezdni útočníci, pretože vtedy sme mali slabšiu obranu, z ktorej NHL hral iba Višňovský.“ 

Pre slovenský hokej šlo o historicky prvý titul majstra sveta. Tento úspech sa nikomu nepodarilo zopakovať. Najlepším strelcom turnaja sa s 9 gólmi a so 7 asistenciami stal útočník Washingtonu Capitals Peter Bondra.

Slovenskí hokejisti na čele s trénerom Jánom Filcom dva roky predtým, v roku 2000, jedno finále hrali. Bolo to v Petrohrade, kde vyzvali susedné Česko. Súboj kedysi jedného národa sa skončil lepšie pre Čechov. Tí vyhrali 5 : 3.

Na nevydarené petrohradské finále si po zisku titulu majstra sveta zaspomínal Miroslav Hlinka. „Konečne som sa dočkal. Už som si myslel, že to po Rusku už nepríde. Ľutoval som, že sme sa tam nedostali až na vrchol,“ radoval sa vtedy Miroslav Hlinka. „Veril som, že víťazný gól dáme, možno aj v nadstavenom čase. Samozrejme, že to bolo psychicky ťažké, pretože za stavu 3 : 3 mi prebehli hlavou myšlienky, že by sa pokazilo aj druhé finále,“ citoval ho portál nhl.com.

O rok neskôr, v roku 2001, sa takmer rovnakej zostave stalo opäť osudným Česko, tentoraz vo štvrťfinále po prehre 0 : 2. Množstvo hráčov vtedy neverilo, že by ešte dokázali napodobniť strieborný úspech z roku 2000, nieto ešte získať zlatú medailu.

Rok po titule majstra sveta si Slováci z Fínska odniesli bronzovú medailu, čím pod vedením Jána Filca skompletizovali celú zbierku. Súboj o tretie miesto zvládli proti Česku 4 : 2. Na ďalších 9 rokov to bol posledný medailový úspech slovenskej hokejovej reprezentácie. Striebro získali až v roku 2012, keď turnaj hostili Švédi a Fíni. Vo finále vtedy Slováci prehrali proti Rusom 2 : 6.

Číslo 4, ktoré predstavuje počet kovov z majstrovstiev sveta v ére samostatnosti, je pre Slovensko aktuálne dodnes. Pre Slovákov sa teda zdá sever Európy šťastným miestom. Po tom, čo vo Švédsku získali zlato, si o rok neskôr z Fínska odniesli bronz. Po striebre z Fínska v roku 2012 sa o 10 rokov neskôr, na uplynulých zimných olympijských hrách v Pekingu, Slováci tešili z bronzovej medaily. Tú získali po výhre nad Švédskom, teda severnou krajinou, 4 : 0.