Michal Meško stojí na čele kníhkupectiev Martinus, ktorým sa podarilo expandovať na celoslovenský trh najmä vďaka úspešnému e-shopu. Rozprávali sme sa s ním o biznise s knihami, plánoch do budúcnosti, politike a aj o tom, že v regáloch kníhkupectiev sa dajú nájsť konšpiračné tituly.

Podľa jeho slov by zodpovednosť za predávanie kníh, ktoré tiahnu ku konšpiráciám nemala stáť len na pleciach kníhkupcov. O to viac by sa malo apelovať na zodpovednosť štátu voči občanom a takisto na občanov samotných.  

Na ekonomickej podstránke Refresheru Disrupter pravidelne rozoberáme témy, ktoré sa týkajú sveta podnikania alebo ekonomiky. Ak rád čítaš rozhovory s úspešnými slovenskými podnikateľmi a zaujíma ťa biznis, staň sa členom klubu Refresher+ a dostaň sa k neobmedzenému obsahu. 

Keď si o vás niekto hľadá informácie na internete, nájde, že ste zakladateľ, majiteľ alebo aj šéf Martinusu. Aký titul je vlastne správny?

Ak je to možné, snažím sa to opraviť, ale najbližšie k pravde má podľa mňa slovo spolumajiteľ. Martinus ako taký založili bratia Santusovci v roku 1990. Ja som sa pridal do tímu v roku 2000 ako brigádnik – programátor a spolu sme vytvorili internetový obchod. Tým, že práve internetový obchod spôsobil zásadný rast Martinusu, dohodli sme sa na tom, že budem spoluzakladateľ, ale ak by som mal vizitky, tak asi by som tam mal titul CEO. 

Ako je to v rámci rozdelenia vlastníckych podielov?Ja mám 70 %, takže som väčšinový spolumajiteľ. Jozef Santus, jeden zo zakladateľov, má 15 %. Miroslav Santus zomrel v roku 2008 a jeho podiel zdedili jeho dcéry.   

Ako sa v roku 2000, keď e-shopy na Slovensku prakticky neexistovali, zrodil nápad predávať knihy online?

Myslím, že to bola zvedavosť. Už vtedy boli vízie, že internet prepojí celý svet a to bola jedna z motivácií pre vznik e-shopu. Internet dával možnosť aj pre človeka z Košíc objednať si knihu od nás. Naše kníhkupectvo malo vtedy 40 štvorcových metrov a nemali sme peniaze na celoslovenskú expanziu. 

V Amerike už začínal fungovať Amazon. Bola to taká nadčasová zvedavosť Miroslava a Jozefa Santusa a ja som sa k nim dostal v úplne inej súvislosti. S kamarátom sme mali stránku referáty.sk a chceli sme spolupracovať s kníhkupectvom, a keďže som z Martina, šiel som do Martinusu. Prvé roky viac ako polovicu kníh, ktoré sa predali online, tvorili počítačové príručky a ľudí sme museli presviedčať, že im nepošleme v balíku kamene.

To je celkom vtipné, že vašim projektom bol portál referáty.sk, vďaka ktorému študenti nemuseli čítať knihy a nakoniec stojíte na čele najväčšieho kníhkupectva.

Áno, osud si vie z človeka vždy dobre uťahovať. Referáty fungujú dodnes, ale v roku 2004 sme ich predali Atlasu. Po mnohých rokoch sme si povedali, že sme vlastne mali svoj startup, ktorý sme aj exitovali. Vtedy však tieto slová ešte nefungovali.

Absolvovali ste aj študijný program na Harvarde. V čom je tamojšia výučba rozdielna napríklad od Ekonomickej univerzity v Bratislave?