Refresher sa rozprával so šéfom Únie miest Slovenska, podľa ktorého súčasná vláda môže spôsobiť, že starostovia a primátori budú musieť všetkým zvýšiť dane. Hlasovanie o vete prezidentky však koalícia zatiaľ odkladá.
Richard Rybníček z Únie miest Slovenska tvrdí, že prípadné schválenie takzvaného protiinflačného balíka Igora Matoviča by malo na obce veľký vplyv. Okamžite by sa zastavili všetky investície a mestá aj obce by občanom museli poskytovať horšie služby alebo neposkytovať žiadne.
Čo by samosprávy boli nútené robiť, ak by sa predsa vláda a poslanci rozhodli v najbližšom období zobrať časť zdrojov obciam a mestám? „Budeme menej kosiť, menej svietiť alebo menej opravovať cesty. Riešenie je aj zvyšovať ceny za služby občanom. Môžeme zvyšovať dane z nehnuteľností, zvyšovať poplatky za opatrovateľskú službu, zvyšovať poplatky za škôlky a školy,“ odpovedá šéf ÚMS o možnostiach v prípade, že Igor Matovič bude z rozpočtu samospráv financovať sociálny balík pre vybrané rodiny.
Rybníček kritizuje najmä poslancov Národnej rady SR. „Celá politická garnitúra na čele s poslancami Národnej rady predvádza cirkus. Za väčšinu kvalitných cirkusov si musíte zaplatiť, jediná výhoda v tomto nevydarenom prípade je, že je zadarmo.“
Ako prebiehala počas posledného polroka vaša komunikácia s Igorom Matovičom alebo s ministerstvom financií?
Česi na to majú slovo povídání. Nedá sa to úplne preložiť do slovenčiny, ale v jednoduchosti to bolo také rozprávanie sa. Predstavte si, že sa s niekým stretnete, porozprávate sa a opíšete mu problémy, ale ten druhý si aj tak spraví, čo chce. Nikto nás nepočúval.
Vedeli ste o zámere ministerstva financií pokryť „rodinný balík“ z vašich zdrojov?
Nevedeli sme o tom. Vedeli sme, že má taký sen, ale netušili sme, že takýmto brutálnym spôsobom siahne do rozpočtu miest a obcí. Netušili sme, že to bude chcieť robiť po dvoch rokoch covidu-19 a vojne na Ukrajine, keď mestá a obce zachránili štát pred obrovským zlyhaním.
Nepripomienkovali ste to teda preto, lebo ste nevedeli, čo máte pripomienkovať?
Ani sme nedostali šancu pripomienkovať to. On predložil materiál na rokovanie v noci predtým, ako to malo ísť na vládu a do Národnej rady.
Keď prezidentka zákon vetovala, na svojej tlačovke argumentoval, že si ho pani prezidentka nevypočula. Spravil teda to isté on vám?
Pani prezidentka si ho nemala prečo vypočuť. Dlhodobo na ňu útočí. Ona sa porozprávala predovšetkým s tými, s ktorými sa neporozprával Igor Matovič. Je to čistá politika a nemá to žiadne rácio.
Bolo to z jeho strany pokrytecké?
Myslím si, že za tým nie je racionalita ani vecnosť, je za tým len politický marketing. V tom je Igor Matovič vynikajúci.
Toto je do veľkej miery politický boj, ale keď som si pozeral vaše výstupy, tak možno do veľkej miery „prehrávate verejnú debatu“. Otázkou teda je, či by ste nemali ísť proti útoku ministra financií aspoň trochu tvrdšie. Ak by ste zvrátili verejnú debatu, možno by bol tlak na Igora Matoviča väčší.
My tlak vytvárame, ale slušnými rozhovormi. Snažíme sa byť vecní. Nie sme politická strana ani subjekt, ktorý by potreboval robiť politický marketing. Sme jednoducho primátori a starostovia miest a obcí, ktoré riadime. Snažíme sa byť konštruktívni, my sa ani nedokážeme správať takým spôsobom ako Igor Matovič. Nám je to cudzie, riadime sa číslami a faktami, nie emóciami.
Čo si momentálne sľubujete od toho, že prezidentka Zuzana Čaputová vrátila veľkú časť protiinflačného balíka späť do parlamentu? Mohli by sme získať čas, ktorý by sme mohli využiť na serióznu diskusiu. Tá by mohla viesť k tomu, že podporíme rodiny, ktoré to naozaj potrebujú a ktoré sú v núdzi. Štát má 450-tisíc úradníkov a finančnú správu, teda musí vedieť zistiť, kto koľko platí daní a akú má rodinu. Mal by vedieť vyselektovať, kto potrebuje pomoc.
Ak by bola v nasledujúcich týždňoch debata konštruktívnejšia, vedeli by ste z vašej strany pristúpiť na nejakú formu kompromisu?
Vždy je dôležité rokovať tak, aby boli obidve strany spokojné. Samozrejme, vždy treba s niečím aj ustúpiť. Toto je v bežnej demokratickej krajine normálne, je normálne rozprávať sa, komunikovať a hľadať riešenia. Chápem, že je to únavné a trochu otravné, ale demokracia je presne o komunikácii. Samozrejme, v jednom momente už treba rozhodnúť, ale musíte mať vždy dobrý pocit, že ste urobili všetko. Možno sa niekedy stáva, že váš kritik vám nakoniec dá myšlienku, na ktorú ste nemysleli, a konečný nápad to zlepší. Kritika pomáha ľudí posúvať dopredu a robiť veci lepšími.
Viete si ešte predstaviť, že budete komunikovať o financovaní rodín z rozpočtu samospráv s Igorom Matovičom?
Stále sme pripravení stretnúť sa s ministrom financií a otvorene sa s ním rozprávať. Našou prvoradou úlohou je poskytnúť čo najlepšie služby občanom, s ktorými sa každý deň stretávame. Či je pripravený Igor Matovič, musí povedať on. Doteraz to bolo tak, že sa s nami buď stretol, alebo nás zavolal na stretnutie a neprišiel. Nie je to debata o dohodovaní stretnutia, musí nám byť jasne dané najavo, že sa s nami bude seriózne rokovať.
Ste v štrajkovej pohotovosti, čo to v praxi znamená v tejto fáze?
Úprimne, v tejto fáze to neznamená skoro nič, je to gesto. Ďalej poskytujeme služby ľuďom. Nechceme, aby na tento politický cirkus doplatili občania. Celá politická garnitúra na čele s poslancami Národnej rady predvádza cirkus. Za väčšinu kvalitných cirkusov si musíte zaplatiť, jediná výhoda v tomto nevydarenom prípade je, že je zadarmo.
Máte možno v rukáve niečo podobné ako školy, kde sa učitelia začínajú vyhrážať, že prestanú od septembra učiť?
Musíme sa dohodnúť. Zatiaľ sa o tom nerozprávame. V tejto situácii to zatiaľ nie je nutné, keďže pani prezidentka tento zákon vetovala a máme priestor na racionálne riešenie. V podstate nám dala čas na to, aby sme spôsobili zázrak, sadli si za jeden stôl a našli normálne riešenie.
Dávate tomu šancu?
Veľkú nie, ak vidíte, čo sa deje na Hradnom kopci. Pre pokoj v tejto krajine by bolo najlepšie, ak by prekročili svoje egá a začali sa správať normálne.
Mal by zasiahnuť pán premiér?
Premiéra si vážim, je to racionálny a múdry človek. Otázne je, do akej miery je politicky odvážny v domácej politike. V zahraničnej politike robí silné a odvážne rozhodnutia, ale nastáva čas, aby sa takto správal aj v rámci vnútornej politiky. Zatiaľ mu táto odvaha chýba.
Čo by v praxi znamenal výpadok stoviek miliónov pre všetky samosprávy na Slovensku? Dá sa v jednoduchosti povedať, že by ste to ľuďom spočítali tak, aby ste zostali na nule?
Keby zákon prešiel v tejto forme a pripočítali by sme k nemu zvýšenie platov učiteľov, mestá budú v absolútne kritickej situácii. Masívny rozvoj cyklotrás, revitalizácia verejných priestorov, rekonštrukcia mostov, ciest, parkov a veľa ďalších aktivít. To všetko by sa dramatickým spôsobom zastavilo. Nebudú to mať z čoho financovať. Kvalita života sa dramaticky zníži. Slovensko ide cestou, že dáva viac peňazí do peňaženiek rodinám, ale netuší, ako ich použijú. Únia miest Slovenska upozorňuje, že sú štáty, ktoré nedávajú peniaze helikoptérovým spôsobom, ale investujú do jaslí, škôl, škôlok, jedla a skvalitňovania služieb. Pre nás ako Úniu miest Slovenska nie je rodina len otec, mama a dve deti. Sú to aj seniori, mladé rodiny atď. Staráme sa o všetkých. Myslím si, že tieto investície urobia oveľa väčšiu službu ako to, že ľuďom dáme navyše nejaké peniaze, ale totálne zhoršíme služby.
O koľko peňazí na investície a na bežný chod prídu mestá a obce?
Všetko, čo nám zoberú, sú peniaze na chod mesta. Zo zákona musíme – na rozdiel od štátu – urobiť vyrovnaný rozpočet. Naše príjmy musia byť presne také isté ako výdavky. Keď zrazu zistíme, že plánovaný príjem bude o niekoľko miliónov nižší, budeme preto musieť začať škrtať vo výdavkovej časti.
Kde budete škrtať?
Budeme menej kosiť, menej svietiť alebo menej opravovať cesty. Riešenie je aj zvyšovať ceny za služby občanom. Môžeme zvyšovať dane z nehnuteľností, zvyšovať poplatky za opatrovateľskú službu, zvyšovať poplatky za škôlky a školy.
Čo bude s najmenšími obcami? Obce, ktoré majú 500 a menej obyvateľov, vyrovnané rozpočty nezostavia a budú mať problémy. Ak ich zostavia, budú poskytovať také zlé služby, že sa ľudia budú sťahovať do väčších miest alebo do Bratislavy. Je to ďalší krok, ktorý bude vyľudňovať chudobné regióny na Slovensku. I keď budú mať možno rodiny viac peňazí, ale budú sa sťahovať na západ alebo do zahraničia. Pôrodnosť to určite nezvýši.
Spolieha sa Igor Matovič na to, že teraz samosprávy nebudú vyskakovať, lebo idú voľby?
Neviem, či rozmýšľa až takto. Úprimne mi je ľúto, že sa konzervatívci ako Igor Matovič, György Gyimesi alebo Anna Záborská zamilovali do politiky Viktora Orbána v Maďarsku. To, čo momentálne robia, je čistá politika a cesta k tomu, aby sa na Slovensku pokúsili mať takú moc, ako má Orbán v Maďarsku. Najnovšie sa napríklad Orbán rozhodol, že bude krajinu riadiť cez vydávanie dekrétov, na čo nepotrebuje parlament. Aj tam zákony prechádzajú bez diskusie z týždňa na týždeň. Toto je pre mňa ako kresťana demokrata politika štátu, v ktorom by som nechcel žiť. Nechcel by som, aby sa krajina riadila týmto spôsobom. Inými slovami, chceme štát, kde sú silné mestá a obce. Znamená to, že moc sa tvorí zdola hore a lídrov je oveľa viac. Princíp presadzovaný konzervatívcami z OĽaNO je vodcovský a autoritársky. Orbánovská politika oslabuje pozíciu miest a obcí, v krajinách ako Maďarsko sú závislé od jedného človeka.
Igor Matovič nie je premiér, odpovedali ste, ako keby bol.
Je predseda najsilnejšej politickej strany so skoro 50 poslancami. Keď Richard Sulík povedal, že nepríde na koaličnú radu, Juraj Šeliga to komentoval, že je to problém, lebo kľúčové rozhodnutia v štáte sa robia na koaličnej rade. Toto nie je chyba tejto vlády, je to problém tohto štátu po roku 1990, keď sa najsilnejším orgánom stala koaličná rada, ktorá nie je ani zákonne zakotvená. Centralizácia moci je hrozná a teraz je ešte posilňovaná aj tým, že sa politická strana OĽaNO snaží robiť všetko pre to, aby bola ako Viktor Orbán. Keby sme mali silné mestá a obce a silných starostov a primátorov, ako napríklad v Dánsku, vo Švajčiarsku alebo vo Fínsku, tak by tento štát nebol závislý od rozhodnutí jedného vodcu. Moc by bola rozložená na území a krajina by sa mohla rozvíjať demokraticky, slušne a bez rizika, že si ju do rúk zoberie jeden človek.
Na zvláštne vyjadrenie Eduarda Hegera o tom, že on nešéfuje koalícii, lebo nad sebou má ešte aj koaličnú radu, som sa pýtal v rozhovore expremiéra Mikuláša Dzurindu. Povedal mi, že to tak určite nie je.
Prakticky to tak fungovalo, museli sa stretnúť viacerí predsedovia strán a rozhodnúť sa.
On na to odpovedá otázkou: kto má moc odvolať ministra?
To je pravda. Ako človek, ktorý je 12 rokov primátorom a 30 rokov sa pohybuje vo verejnom priestore, vám môžem povedať, že tou najlepšou vládou, aká tu bola, bola vláda Mikuláša Dzurindu. Nech už bola akákoľvek.
Hovoria to mnohí, aj keď spomienkový optimizmus tiež určite hrá svoju rolu. Boris Kollár už vyhlásil termín volieb do samospráv a obcí na 29. októbra. Záleží na konkrétnom dátume, či to bude na Dušičky?
Podľa mňa je to úplne jedno, je to nepodstatné. Od začiatku mi bolo jedno, či to bude 22. októbra alebo 29. októbra. Ľudia, ktorí budú chcieť voliť, pôjdu tak či tak.
Čo budú podľa vás najzásadnejšie témy v týchto komunálnych voľbách?
Rozhodovať budú miestne a lokálne témy. V normálnej obci budú témou konkrétne problémy v rámci toho konkrétneho územia. V každom meste sú iné typy problémov. Treba si dávať pozor na bláznov, ktorí pôjdu kandidovať do volieb a budú zneužívať situáciu strašením, že všetci konkurenti budú zvyšovať dane z nehnuteľností.
Prečo?
Bez ohľadu na to, kto vyhrá, všetci budú čeliť veľmi ťažkej ekonomickej situácii.
Zohrá rolu politická orientácia?
Moja skúsenosť a pravdepodobne aj skúsenosť drvivej väčšiny starostov a primátorov je, že klasické politické strany na Slovensku neexistujú. Politické strany, ktoré majú štruktúry, sú dnes KDH a možno sčasti Smer. Dnes to funguje tak, že politická strana je vodca, ktorého poznáme z médií, a poslanci v Národnej rade. Zdá sa mi smutné, že keď štyri roky riadime mesto, o politickej strane v našom meste ani nepočujete. Občania s nimi nič neriešia, lebo ani nevedia, že sú. Keď prídu voľby, značky politických strán sa vyroja a rozprávajú, kto s kým pôjde. Dnes na lokálnej úrovni politika tohto typu nezohráva žiadnu rolu. Ľudia sa rozhodujú na základe výsledkov a toho, ako sa im žije. Nie je to o tom, kto s kým sa spojí.
Niekde môže platiť, že je výhodnejšie nemať nálepku žiadnej strany a kandidovať ako nezaradený.
Obzvlášť v tejto dobe môže byť nálepka politickej strany pre kandidáta skôr nevýhoda.
