Medveď hnedý je z 90 % vegetarián. Človek nie je jeho korisťou, hovorí šéf zásahového tímu (Rozhovor)

Ako váš tím zasahuje v prípade výskytu medveďa v blízkosti ľudí?

Keď medvede opakovane prichádzajú do blízkosti ľudských sídel, situáciu riešime preventívnymi opatreniami. Vieme napríklad ľuďom pomôcť zabezpečiť včelstvá elektrickou ohradou alebo nainštalujeme elektronické „plašiče“. Intenzívne monitorujeme oblasti, kde medvede plašíme agresívnou terapiou, čiže svetlom, zvukom, pyrotechnikou.

Medvede môžeme aj nafarbiť paintballovým strelivom alebo ich odplašíme gumovým strelivom. Ak ani toto všetko nepomáha a tie isté konkrétne jedince sa vracajú k ľudským obydliam, zásahový tím vie prikročiť aj ku krajnému riešeniu, čiže k odstráneniu konkrétneho jedinca z populácie.

Nafarbením medveďa pomocou paintballového streliva dokážete následne identifikovať, že sa na miesto vracia ten istý jedinec?

Áno, presne tak, toto slúži na ich identifikáciu. Vieme, samozrejme, používať aj fotopasce. Každý medveď je trochu iný a dokážeme ich identifikovať aj podľa ďalších znakov. Napríklad ak ide o vodiacu medvedicu s tromi mladými. Prípadne niektorým medveďom zostávajú z mladosti pozostatky bieleho goliera okolo krku. Dajú sa teda identifikovať aj takýmto spôsobom, ale keď ich označíte farbou, je to na isto. Tam sa nemáte v čom pomýliť.

Akú oblasť Slovenska váš zásahový tím pokrýva?

Máme dva tímy. Keď si otvoríte web zásahového tímu a prezriete si uvedenú mapku, uvidíte naše rozdelenie. Oranžovú časť mám na starosti ja. V zelenej časti operujú kolegovia z Banskej Bystrice.

Koľko vás je dokopy?

Momentálne sedem, ale budeme sa rozširovať. Myslím, že na dvanásť alebo trinásť interných členov, uvažuje sa aj o zazmluvnení externých spolupracovníkov aj z radov poľovníkov .

Aký je postup, keď vás privolajú preto, lebo medveď napadol človeka?

V prvom rade sa ideme pozrieť na miesto útoku. Prizeráme predovšetkým na to, prečo sa vôbec medveď či medvedica na mieste nachádzali a či tam boli nájdené lákadlá. Jednoducho veci, pre ktoré sa tam mohol medveď zdržiavať a svoju potravu si brániť. Tieto útoky následne rekonštruujem osobne s obeťami, ale zväčša až potom, keď sú na tom zdravotne lepšie.

Ja totiž potrebujem detailnú výpoveď obete a najlepšie je, keď sa obeť so mnou na miesto útoku dostane a opíše mi, čo sa tam stalo. Na mieste potom meriam minimálnu a maximálnu viditeľnosť, zvuk vody, prirodzenú a neprirodzenú potravu a podobne. Overujem tiež, či bol človek sám alebo v skupine, či mal psa, či si zobral sprej a použil ho. Máme na to celý protokol.

Stalo sa vám, že bola obeť príliš otrasená a odmietla s vami ísť na miesto útoku?

Áno, stáva sa to. Jednoducho povedia, že tam neprídu, lebo majú na to také hrozivé spomienky. Nestáva sa to síce často, ale sú aj také prípady.

Rozhodne každému odporúčam pasivitu. Do medveďa nesmieme nič hádzať a nesmieme s ním bojovať. Ak je to možné, treba si ľahnúť na brucho, rukami si chrániť krk aj hlavu a mať rozkročené nohy, aby vás medveď neobrátil.

Ako prebieha samotný zásah na medveďa, ktorý napadol človeka a viete, že ho už musíte odstrániť?

Prebieha rôznymi spôsobmi a mení sa podľa toho, kam ideme a o aké medvede ide. Najbezpečnejšie je medveďa chytiť do takzvaného odchytového zariadenia. Keď ho doň chytíte, zaklapnú sa dvere a máte ho v bezpečí. Následne je už medveď v rukách veterinára. Ak nedokážeme chytiť medveďa do tohto zariadenia, pod dohľadom veterinára ho uspíme narkotizačnou strelou a následne je zviera eutanazované.

Máte pri odchyte medveďov strach či rešpekt alebo ste si už na zásahy zvykli?

Samozrejme, rešpekt tam je a pri tejto práci aj vždy musí byť. Nesmie to spadnúť do nejakej rutiny. Vtedy by mohlo začať prichádzať k chybám. Zároveň tam však nesmie byť strach. Ak by sme ho mali, nemôžeme túto prácu vykonávať. Strach by vás pri zásahu mohol paralyzovať.

Dostali ste sa niekedy pri zásahoch aj do ohrozenia vlastného života?

Áno. Medvede po mne skákali, skáču aj skákať budú.

Podľa čoho sa rozhodujete, či medveďa odchytíte a umiestnite ho napríklad do ZOO alebo ho zastrelíte?

Tu musím povedať, že do zoologickej záhrady môžeme umiestniť maximálne medvieďatá do jedného roka. Tie si ešte vedia zvyknúť na nové podmienky a dochádza tam k takzvanému ľudskému inprintu. Medvieďa si môže zvyknúť, adaptovať sa na iný priestor a prežiť tam pokojný život. Pri medveďoch nad jeden rok by prichádzalo k opakovaným pokusom o útek a k sebapoškodzovaniu. To zviera sa tam reálne utýra.

Pokiaľ musíte usmrtiť medveďa, aké percento prípadov tvoria práve tie, keď ľudia svojím prístupom naučili zviera, aby sa ich nebálo?

Toto je ťažké povedať, pretože keď zvieratá prichádzajú z lesa do intravilánu, nevieme, kde všade ich prikrmovali. Vyberanie jedla z kontajnerov zvieratami je však jednoznačne ľudská chyba. Tým dovoľujeme, aby medvede mali ľahko dostupnú a vysoko kalorickú potravu, čo je veľmi nebezpečné. Potom stratia plachosť a vedia, že tú potravu nájdu v dedinách a obciach. V takomto prípade už musí prísť k odstráneniu jedinca.

Ak musíte vinou nezodpovednosti ľudí nejakého medveďa zastreliť, cítite voči ľudom a ich ľahostajnosti zlosť alebo je pre vás odstrel už zvykom?

U mňa osobne toto nikdy nebude o zvyku. Je to majestátne zviera a chránený živočích. Nikdy to pre nás nie je ľahké. Na druhej strane je však prvoradé zdravie a bezpečnosť obyvateľstva, a keď tie medvede spôsobujú problémy, je to, bohužiaľ, súčasť našej práce.

Prejdime k bezpečnostným otázkam. Čo by mal spraviť človek, ktorého napadne medveď?

Rozhodne každému odporúčam pasivitu. Do medveďa nesmieme nič hádzať a nesmieme s ním bojovať. Ak je to možné, treba si ľahnúť na brucho, rukami si chrániť krk aj hlavu a mať rozkročené nohy, aby vás medveď neobrátil. Vo väčšine prípadov vtedy medveď obeť hryzne do nohy alebo ju poškriabe, a keď vyhodnotí, že preňho nepredstavujete hrozbu, odíde.

Čiže je pravda, že ak sa nebránime a „hráme mŕtveho“, medveď nás nechá tak?

Áno, je to presne tak. Naopak, ľudia, ktorí s medveďom bojovali, mali väčšinou vážnejšie zranenia. Teraz sme mali v Liptovských Kľačanoch prípad, keď cyklistka stretla vodiacu medvedicu a veľmi duchaplne skočila z bicykla a ľahla si na zem. Medvedica ju preto nevyhodnotila ako hrozbu a odišla preč. Tým, ako sa zachovala, znížila pre medvedicu mieru stresu, zviera teda nevidelo dôvod na útok.

Mali ste už viac takýchto prípadov, keď sa ľudia zachovali racionálne a ľahli si na zem?

Zopár by ich bolo. A keď už aj prišlo k útoku, ľudia si chránili hlavu a krk napríklad ruksakom a zostali pasívni. Naozaj potom názorne vidíme, že pri tomto prístupe odchádzajú ľudia s menšími zraneniami.

Celý Facebook a internety z toho idú spadnúť, no ja presne viem, ako to pán minister myslel. Pri drvivej väčšine medveďov, ktoré nájdeme zrazené alebo ich usmrtíme, tvorí 90 percent ich žalúdka vegetariánska strava.

Spomínali ste, že medvede a medvedice hryzú skôr do končatín. Hlavu a krk zväčša vynechajú?

Občas sa stáva, že medveď zaútočí aj na hlavu, čo je oveľa horšie. Častejšie však majú ľudia pohryzené a poškriabané skôr ruky a nohy.

Pokiaľ by sme sa rozprávali o aktívnej ochrane, odporučili by ste ľuďom, aby si do lesa zobrali skôr pištoľ veľkého kalibru alebo čili sprej?

Oveľa viac by som odporúčal sprej proti medveďom. Je na to aj veľmi pekná štúdia z Ameriky, kde žijú medvede grizly a príroda je tam trochu drsnejšia než u nás. Podľa tejto štúdie sprej vo vysokom percente prípadov naozaj pomohol odvrátiť útok medveďa. Naopak, strelnú zbraň veľakrát nestihne človek ani použiť. Navyše ak by ste medveďa nebodaj zle trafili, tak ho ešte viac rozzúrite.

Ak niekto plánuje v lese piknik alebo stanovačku, akým spôsobom by mal skladovať jedlo?

Buď ho treba skladovať vo vzduchotesnej nádobe, alebo ho dať do igelitky a odniesť aspoň sto metrov odtiaľ, kde bude človek stanovať. Odporúčam tiež prehodiť ho pomocou nejakého lana okolo konára tak, aby sa k tomu nedostala žiadna lesná zver, nielen medvede. Ak aj zviera pôjde po jedle, bude umiestnené dostatočne ďaleko, človek ho vtedy vôbec nezaujíma.

Ako by mal reagovať človek, ak vidí medveďa v diaľke a chce sa od neho bezpečne vzdialiť? 

Treba sa od neho vzďaľovať veľmi pomaly a hlavne by som v takomto prípade cúval, aby som videl, či sa ku mne náhodou medveď nepribližuje. A keby bol naozaj ďaleko, tak by som si ho pokojne aj odfotil. Prípadne by som počkal, nech pokračuje vo svojej trase a stratí sa mi z dohľadu.

To znamená, že ak by bol medveď vo výraznej vzdialenosti, nemáme sa mu prihovárať, približovať sa k nemu a kŕmiť ho, ale fotografie z veľkej vzdialenosti sú v poriadku?

Iste, samozrejme. Ľudia z toho majú aj skvelé zážitky. Takto na diaľku to nie je problém.

Rozprávali sme sa o tom, čo máme spraviť, keby nás ako jedinca napadol medveď. Ako by sme sa však mali zachovať, ak by sme boli v skupine viacerých ľudí a medveď by zaútočil na jedného z nás? Vieme nejako pomôcť a medveďa odstrašiť?

V prvom rade poviem, že je vysoko nepravdepodobné, aby medveď napadol skupinu ľudí. No ak by sa to už stalo, určite nesmieme na medveďa útočiť a niečo po ňom hádzať. Toto všetko zvyšuje mieru stresu medveďa a mohlo by byť napadnutých viac osôb. Samotný útok býva pritom extrémne krátky. Je to otázka 5 až 10 sekúnd. Určite tam nebude s vami pol hodiny bojovať. Skôr by som sa zameral na to, aby sme zraneného kolegu zniesli dole a zavolali záchranku.

Neviem, či ste videli film Revenant s Leonardom DiCapriom. V ňom medveď s hlavným hrdinom bojoval v jednej dlhej scéne niekoľko minút. Takýto útok je teda podľa vás vylúčený?

Videl som to, ale to je absolútne nereálne. Taký útok medveďa ako v Revenantovi sa v živote nestal. Bol príliš dlhý a človek by ho v skutočnosti neprežil. A tam navyše išlo o medveďa grizlyho, čo je úplne iná kategória.

Aký je teda rozdiel medzi naším medveďom hnedým a grizlym?

Rozdiel medzi nimi je úplne zásadný. My v našich podmienkach pre nášho medveďa nepredstavujeme korisť. Medveď na Slovensku nás nikdy nenapadne preto, že by nás chcel zožrať. U nás sa odohrávajú výhradne defenzívne útoky, čiže také, ku ktorým dochádza, keď prekvapíme medveďa na krátku vzdialenosť. Vtedy reaguje obranne, ale pritom je to útok. Naopak, grizly sa môže rozhodnúť, že na vás zaútočí preto, aby vás zjedol. Vtedy ide o takzvaný predačný útok. To sa na Slovensku nedeje. No teraz sa tu šíri panika, že na nás medvede útočia a ich útoky sa zvyšujú.

Nie je to pravda?

Nie, pretože tieto útoky sa tu diali každoročne, len teraz sú toho plné médiá. V roku 2014 sme mali zaznamenaných osem útokov, čo je naozaj veľa. Nájdete to síce na internete, ale zďaleka sa z toho nerobil taký ošiaľ ako dnes. Mám pocit, že sa táto téma trochu spolitizovala. Podľa mojich štatistík nie je priemer útokov o nič väčší ako v minulosti. Takýto nárast nepozorujem. Deje sa iba to, čo v minulosti. Teraz je to však téma číslo jeden. Aspoň podľa môjho názoru.

Považujete výroky o premnožení medveďov na Slovensku za nepravdivé?

Musíme si počkať na čísla z Karlovej univerzity. Zatiaľ sa k tomu nemôžeme vyjadrovať. Pri medveďovi je však populácia pomerne stabilná a premnoženie je dosť nepravdepodobné. Nepredpokladám to. Premnoženie druhu nastáva, keď mu už nestačia priestorové a potravinové zdroje, a to sa v tomto prípade nestalo. Iba možno trochu zmenili svoje správanie, a preto ich viac vidno aj pri ľuďoch.

Čo si v tomto kontexte myslíte o tvrdení ministra životného prostredia Jána Budaja, že medvede nezabíjajú ľudí, pretože sú vegetariáni?

Celý Facebook a internety z toho idú spadnúť, no ja presne viem, ako to pán minister myslel. Pri drvivej väčšine medveďov, ktoré nájdeme zrazené alebo ich usmrtíme, tvorí 90 percent ich žalúdka vegetariánska strava. Jablká, kukurica, tráva, ďatelina a podobne. Úmrtie, ktoré sa stalo minulý rok, je úplne prvým prípadom. Bola to nešťastná náhoda. Treba si to teda uviesť na správnu mieru.

Medveď je síce všežravec, ale z veľkého percenta tvorí zložku jeho jedálneho lístka vegetariánska či dokonca vegánska strava. Toto si dopĺňa nejakými strhnutými živočíchmi, vyhrabáva mravce, žerie larvy a podobne. Mäsitá potrava pri medveďoch je však nízka a medveď jednoznačne nechce ľudí zožrať. Takto to myslel aj pán minister. Bežná verejnosť sa však tohto výroku chytila a spravila si z neho posmech. Význam je však taký, ako som povedal.

Sú u nás oblasti, ktoré by ste označili za rizikové, a odporučili by ste ľuďom, aby sa im pre výskyt medveďov vyhli?

Nie. Toto by som určite nerobil. U ľudí treba skôr riešiť osvetu. Musia vedieť, že vstupujú na územie s výskytom medveďa hnedého, a musia poznať pravidlá, ktoré minimalizujú riziko pri stretnutí so zvieraťom. Ak by som mal však konkretizovať oblasti s väčším výskytom medveďa, jadrovú populácia máme na strede a severe Slovenska. Čiže oblasť Poľany, Nízkych Tatier, Malej a Veľkej Fatry či Vysokých Tatier.