Slovenka Jana Olšinská, ktorá dáva poškodeným kimonám z Japonska nový život: Nechcem vytvoriť kópiu, ale zachovať históriu

Ďalej sú to materiály ako bavlnený satén, umelý hodváb, polyester či iné syntetické vlákna. Tieto kimoná sú veľmi zachované, pretože šlo o príležitostný odev, boli obliekané len minimálne, alebo iba raz. Vždy sa však nájde nejaká chybička krásy.

Každé kimono je jedinečný originál a naraziť na iného človeka v rovnakom kimone je doslova nemožné.

Nájdeme u nás aj jednoduchšie modely, ako napríklad Yukata, čo je bavlnené kimono na bežný deň, alebo Nagajuban, ktorý pôsobí ako vzdušná bavlnená košieľka – môže sa tiež nosiť pod slávnostné kimono, Yukatu, ale ja osobne ho nosím ako doplnok ku každodennému outfitu.

V ponuke však máme aj niekoľko kusov detských kimón a dokonca aj tie pánske, ktoré nosili samurajovia.

V histórii sa kimoná spájali viac so ženskou ako mužskou postavou. Nemyslíte si, že pre mužov je tento typ outfitu trochu kontroverznejší?

Na začiatku som si to myslela tiež, a keďže sa ešte len rozbiehame, neviem odhadnúť, či bude kimono rovnako obľúbené v modernom mužskom šatníku ako v tom ženskom. No veľmi ma prekvapila reakcia môjho priateľa. Keď som rozbaľovala balíky, v ktorých sme dostali aj pánske kimono, poriadne som si ho ani nestihla pozrieť, nie to ho ešte vyložiť do predajne, lebo mi ho hneď skonfiškoval. Hneď v ten deň si ho zobral na večer s kamošmi a bol po ňom veľký dopyt.

"Pánske kimono má iný strih, nemá také dlhé rukávy, je trochu civilnejšie a vyzerá ako kabátik.

Kde siaha pôvod kimon, ktoré nájdeme vo vašom obchode? Máte v ponuke aj čisto nové modely? 

Priniesť na trh úplne nové kimoná by bolo finančne extrémne náročné, nové kimono sa vie vyšplhať na sumu niekoľko tisíc eur. Tie najstaršie v našej ponuke majú 50 až 60 rokov. Celkovo určiť vek kimona je veľmi náročný proces, robia to skúsení odborníci v Japonsku, ktorí musia poznať technológiu výroby a čo všetko je špecifické pre dané obdobie, každé kimono je inak vrstvené, má iné švy.

Ľudia na Slovensku ešte na koncept second handov nereagujú veľmi pozitívne. No vezmite si, že aj oblečenie v obchodoch prešlo rukami mnohých ľudí, skúšali si ho v kabínke alebo ho dokonca po kúpe vrátili.

Ako som už vravela, nie som kimonológ, ale podľa toho, čo som si naštudovala od svojich dodavateľov a rôznych zdrojov, viem aj ja celkom laicky určiť vek kimona a povedať, či ide o nové alebo pôvodné vintage modely.

Ako nosiť kimono?

Podľa mňa je kimono veľmi univerzálny odev. Funguje dokonale s elegantnými šatami rovnako ako s džínsami či šortkami. Rada ho kombinujem s lodičkami, sandálmi, ale aj s teniskami, niekedy tiež s doplnkami, ako sú napríklad traky. Vyzerá to naozaj veľmi štylovo. Vďaka preslávenému japonskému strihovému minimalizmu dáva kimono vyniknúť jednak sebe, ale aj ďalším kúskom oblečenia, ktoré napriek svojej pompéznosti nedegraduje.

Japonci majú filozofiu, že nič nesmie byť potláčané na úkor toho druhého. A tým sa snažím riadiť, či už v stajlovaní kimona, ale aj v iných aspektoch života.

Na Slovensku na kimoná nie sme zvyknutí, ak nehovoríme o modeloch dostupných v reťazcoch. Veríte, že si k nim Slováci a Slovenky nájdu cestu?

Kimonám sa venujem niekoľko mesiacov a neustále sa snažím vzdelávať. Najlepšie sa však učí na zákazníkoch a ich reakciách. Momentálne sa snažím zistiť, aký typ preferujú najviac, akú dĺžku, strih či štýl. Keď sa povie kimono, predstavíme si kimono, ktoré nájdeme napríklad v Zare. Slovenky sú veľmi štýlové a vedia si naozaj vybrať, vedia sa zladiť. Podľa mňa však ešte celkom nevedia, ako reagovať práve na kimoná, ktoré predávam ja a na to ako ich zaradiť do šatníka.

Ako zákazníka si predstavujem ženu alebo muža, v každom veku, ktorí túžia po originálnom a nadčasovom kúsku a nechcú zapadať do davu. Ľudia, ktorí vedia oceniť hodnotu tradičnej ručnej práce a s láskou sa o ňu budú starať.

Myslím si, že my ženy by sme sa mali navzájom učiť. Som žena, ktorá sa zamilovala do strihu a pôvabu kimona, objavila jeho čaro, skrátka zbožňuje, čo dokáže urobiť s outfitom a postavou a verím, že ostatné Slovenky si ho zamilujú tiež. O dobré sa treba deliť!

Kimoná dovážate priamo z Japonska, čo všetko to zahŕňa?

Začiatok je veľmi hrubý, necitlívý. Kimoná objednávam na kilá, nie na kusy. Väčšinou mi príde 50-kilová zásielka a to, čo sa v nej nájde, je vždy veľké prekvapenie. Keby som si modely kimona chcela vyberať, bolo by to ešte viac finančne náročné.

Moji dodávatelia priamo v Japonsku, ale aj vo Francúzsku mi kimoná zo svojich skladov zasielajú na Slovensko. Dostanem od nich veľký stlačený balík. Japonská strana má celkom iný prístup, ale to, čo mi chodí z Francúzska, je jednoducho pokrčené, zatuchnuté, necitlivo zabalené bez rešpektu ku kultúre. Podobne to vyzerá aj u iných európskych dodávateľov.

Ako prebieha reštaurovanie? Robíte ho sama alebo s niekým spolupracujete?

Kimoná z balíka rozdelíme podľa materiálu a neskôr ich nosíme do špeciálnej ekologickej čistiarne Matadorka, s ktorou spolupracujem. Testovala som niekoľko čistiarní v Bratislave a oni jediní boli nielenže schopní zbaviť kimon ich typického zápachu po dlhej ceste v balíku, ale najmä majú nesmierne profesionálny a individuálny prístup ku každému odevu. Napríklad s hodvábom musia pracovať veľmi jemne a presne vedia, ako na to.

Pri konzultácii navrhnem postup aj ja, poskytnem im moje know-how, no sami sa v tomto smere veľa vzdelávajú. Mám voči nim maximálnu dôveru. Ak ide o iné poškodenia, spolupracujem s krajčírmi, ktorí kimonám vracajú vlákna a opravujú akékoľvek malé detaily.

Keď sa nám kimoná vrátia, konzultujem, čo bolo možné a nebolo možné opraviť. Tie, ktoré sú vo vhodnom stave, sa môžu začať predávať a tie, ktoré vyzerajú beznádejne, zatiaľ dávam bokom a študujem, zisťujem, aký bude ďalší postup. Chceme zachrániť každý jeden model aj v prípade, že by sa strihovo musel zmeniť. Vyťažíme z neho čo najviac. Stále skúmam napríklad aj technológiu dofarbovania, je to hotový proces.

Ako sa starať o tradičné kimono tak, aby nám čo najdlhšie vydržalo?

Uvedomujem si, že keď chceme predávať kimoná, musíme zaučiť aj našu zákazníčku, aby sa o svoj odev vedela postarať. Nebude, pochopiteľne, chodiť do Japonska. Dôležité je tiež upozorniť na starostlivosť o hodvábne kúsky, ktoré sa nesmú prať. Odporúčame kimono vetrať na vzduchu, ale nie na priamom slnku.

Čistiareň je možné využiť, ale len ak je to naozaj nevyhnutné. Hodváb je luxusný materiál a každým čistením mu viac škodíme, ako prospievame. Vďaka otvorom v podpazuší, ktoré kimono má, nehrozí prepotenie, takže svieže vetranie spraví svoju prácu dokonale.

Všetky kimoná sú však veľmi citlivé na údržbu. Po zakúpení u nás vždy odporúčam čistiareň, ktorú som už spomínala. Zákazníkom sa snažím poskytnúť čo najviac informácií, aby mali z kimona radosť, ale zároveň sa ho „nebáli“.

V akej cenovej kategórii sa kimoná pohybujú?

Aktuálna cenová kategória začína pri 29 eurách za krátke bavlnené kimono a končí približne na 190 až 290 eurách za luxusné hodvábne. To najdrahšie u nás je za 290 eur – maximálne. Momentálne sa nachádzame v mojom second hand showroome, STUDIO22 v Auparku, ktoré je okrem toho aj mejkap akadémiou. Sídlime tu však dočasne a o budúcnosti kimon v e-shope alebo inými spôsobmi zatiaľ premýšľame. Výhodou kamennej predajne je, že zákazníčka si kimono môže vyskúšať, poprípade zistí, aký typ či štýl jej sedí najlepšie.

Kimono je súčasť kultúrneho odevu Japonska a jeho tradícií. Nemyslíte si, že Japonci môžu reagovať negatívne na to, že cudzia kultúra propaguje ich dedičstvo? 

Samotní Japonci s týmto problém vôbec nemajú. Naopak, radi chodia do Európy – konkrétne aj ku nám na Slovensko, aby odprezentovali svoje tradície. Sú radi, keď je vplyv ich kultúry rozmanitý a rozsiahly a ja ich vnímam ako nekonfliktný pokojný národ.

Osobne si myslím, že kimono nám momentálne vďaka svojmu tvaru možno svedčí viac ako tie naše typické bohaté kroje, ktoré by sme možno nevedeli až tak jednoducho zaradiť do súčasnej módy. Môžem byť vysoká, nízka, nejako to vždy zázračne zladím tak, aby to vyzeralo super.

 
Čo sa týka našej strany, my Slováci sme patrioti, ale postupne začíname byť multikultúrne orientovaní a nemáme problém so zahraničnými vplyvmi na našu kultúru.

Ako by sme podľa vás reagovali na slovenský kroj v Japonsku?

To je veľmi diskutabilné a individuálne, mne by sa možno zdalo zaujímavé, že by si Japonci všimli, že Slovensko existuje a že sa im páči naša kultúra, že ju chcú radi prezentovať vo svojej krajine.

Kimono ako také je skoro v každej móde už zakomponované, všimnime si napríklad viazanie opaskov na niektorých modeloch šiat. Keby si na to mal každý národ brať nejaké práva a brať to ako atak či kopírovanie, tak by to nemalo zmysel, nikam by sme sa neposunuli. My by sme ešte stále možno chodili v krojoch. To, že sa svet a rôzne kultúry budú prepájať, je podľa mňa naša budúcnosť.