TOP 10 slovenských a českých strašidelných miest, ktoré som navštívil. Dokázal by si tu stráviť noc?

Prvé oficiálne zmiznutie človeka v tribečských lesoch sa datuje do zimného obdobia roku 1929, keď sa tu bez stopy stratil lesník Samšál. Len o niekoľko mesiacov sa stali temné zákutia lesa osudnými aj pre 18-ročnú dievčinu Máriu Šlajserovú. O päť rokov neskôr nenašiel cestu späť z lesných cestičiek ani Andrej Murgaš, pracovník tamojšieho lomu.

Najznámejšie a zároveň najzáhadnejšie zmiznutie v pohorí Tribeč sa spája s Walterom Fischerom. Robotník, ktorý sa rozhodol navštíviť Čierny hrad, sa objavil až po troch mesiacoch, odkedy vstúpil do lesa. Našli ho na opačnej strane pohoria, v bezvedomí, s popáleninami po celom tele. Z toho, čo zažil v lese, sa už nikdy nespamätal a zvyšok svojho života strávil v ústave pre duševne chorých v Žiline.

Podobne ako Walter Fischer, aj iní návštevníci lesa (ktorí mali to šťastie a vrátili sa z neho) opisujú, že s miestom nie je všetko v poriadku. Často sa spomínajú nevysvetliteľné svetlá, zvuky, ale aj temná energia, ktorá dokáže ľudí dezorientovať či uväzniť v časovej slučke. Na ďalšej strane v pohorí Tribeč sa v minulosti ťažilo, a tak sú tamojšie vrchy prevŕtané ako ementál. To znamená, že pod nánosmi snehu či lístia sa môžu nachádzať jamy, do ktorých keď človek spadne, zmizne bez stopy. O našej návšteve pohoria sa dočítaš v tomto článku.

3.     Kláštor Mariánska Čeľaď

Najskôr Boh, potom satan. Mariánska Čeľaď, známa aj ako Máriacsalád, slúžila v 16. storočí ako kláštor pre paulínskych mníchov. Podľa legiend mnísi nemali najlepšie vzťahy s miestnymi obyvateľmi, keďže išlo o šľachtických synov, ktorí to obyčajným ľuďom dali pocítiť.

Ich prítomnosť domácim na čele vytvárala o to väčšie vrásky, že v okolí kláštora mizli mladé ženy. Domnievali sa, že práve bieli mnísi – ako ich pre rehoľné odevy s kapucňou prezývali, ich znásilnili a neskôr zabili. Podľa iných legiend boli tyranmi zbojníci, okupujúci lesy v okolí kláštora. Mníchom okrem iného údajne kradli aj habity, do ktorých sa prezliekali, aby na nich zvalili vinu za nimi napáchané zverstvá.

O dnes už chátrajúcom kláštore sa hovorí, že sa z jeho ruín v noci ozývajú ženské výkriky a v jeho klenbových chodbách sa zjavujú siluety postáv v kapucniach. Dunivé až démonické zvuky sa údajne nesú najmä z jeho podzemia. Legendám na strašidelnosti v tomto prípade pridáva aj fakt, že kláštor bol odjakživa skrytý v strede temných a hlbokých lesov, pričom v jeho podzemí sa nachádzalo množstvo širokých chodieb.

Dnes sa sem okrem zatúlaných a zvedavých návštevníkov pravidelne vracajú rôzni lovci duchov a údajne aj členovia kultov vykonávajúcich satanistické obrady. Samozrejme, miesto sme navštívili aj my.

4.     Stará Kremnička – vlaková stanica

Na prvý pohľad obyčajná opustená vlaková stanica, teda aspoň dovtedy, kým nespoznáš jej príbeh. Podľa slov miestneho historika Františka Kovára sa tu odohrala azda najväčšia nevyriešená vlaková tragédia, a to nielen slovenskej, ale i nemeckej histórie.

Písal sa rok 1944, keď na tamojších koľajniciach zahynulo v ukrutných bolestiach až 260 vojakov jednotky SS. Práve fakt, že nehoda sa dodnes nevyšetrila, akoby ju niekto chcel ututlať, mnohých ľudí utvrdzuje v tom, že zblúdilé duše obetí koľajisko nikdy neopustili. Takmer každú noc na kopci lemujúcom Starú Kremničku údajne počuť ich bezmocné výkriky a vidieť bežať siluety odeté v dotrhaných uniformách. Niekedy intenzívnejšie, inokedy menej.

Záhadou je aj to, čo sa stalo s telami nebohých vojakov. Niektorí ľudia tvrdia, že boli pochované na cintoríne v Kremnici, kde o tom však nemajú žiaden záznam. Iní, že ich uložili do bývalých zákopov z bojov SNP v Trnavej Hore.

Ako nám počas návštevy tohto miesta prezradil František Kovár, muž, ktorý záhadnej vlakovej tragédii obetoval desiatky rokov bádania, veľa miestnych má zo stanice nevysvetliteľné a nepríjemné príhody. „Ľudia tu cítia negatívnu energiu, dokonca ani niektoré psy sem radšej nepáchnu a zmenia plány prechádzky svojich majiteľov. Nejde však len o klasické strašenie,“ priblížil.

5.    Vrch Sitno

Vrch Sitno je už od pradávna opradený mnohými legendami. Podľa niektorých z nich sa v hlbokom podzemí hory nachádzajú bájni rytieri, ktorí v najhorších časoch dokážu zabrániť skaze našej zeme. Iné zase tvrdia, že ide o údajnú bránu do pekla či domov nenarodených duší.

Najväčšiu zásluhu na mystickosti tohto miesta majú naši pravekí predkovia, keďže energia vyhasnutého stratovulkánu ich priťahovala natoľko, že si z vrchu spravili obetné miesto. V nedávnejšej minulosti tu dokonca stál aj hrad, ktorého múry boli podľa povestí svedkami transakcií smrteľníkov s démonmi obývajúcimi podzemie Sitna. Za cenu večnej mladosti a poznania platili svojou dušou samotnému diablovi.

Hoci ide len o nepodložené povesti, fakt, že sa ich k jednému miestu viaže toľko, je prinajmenšom záhadný. A ako sme sa presvedčili aj my na vlastnej koži, atmosféra tajuplného vrchu dokáže človeku preniknúť pod kožu. Najmä pod rúškom najtemnejšej noci.

6.     Opustený dom vojaka v Štiavnických Baniach 

Už na prvý pohľad je jasné, že s jednou stavbou na kraji Štiavnických Baní nie je niečo v poriadku. Napriek tomu, že sa nachádza v lukratívnej lokalite, len pár metrov od tajchu, chátra. Podľa slov starostu obce budova vystriedala už veľa majiteľov, ale žiadny ju nedokázal dokončiť. Aj to je jedným z dôvodov, prečo si miestni myslia, že v dome straší.  

V dedine sa hovorí, že počas druhej svetovej vojny dom obýval nemecký vojak. Po jej skončení sa domáci rozhodli vziať spravodlivosť do vlastných rúk a zo strachu a z pomsty ho chladnokrvne zavraždiť. Telo nebohého Nemca údajne zahrabali na pozemku a bez výčitiek miesto opustili.

Krivda voči domácim a tomu, čo mu spravili, údajne živí jeho ducha dodnes a v dome sa dejú rôzne nevysvetliteľné príhody a paranormálne javy. Kvôli nim začali nenápadnú budovu v malej slovenskej obci skúmať dokonca aj reportéri britskej stanice BBC. Okrem nich tu pravidelne vedú vyšetrovania aj rôzni lovci duchov a fanúšikovia strachu. To, čo sme v dome zažili my, si môžeš prečítať v tomto článku.

7.    Hrad Šášov

Hrady boli odjakživa považované za najstrašidelnejšie miesta, niet divu, keďže ich múry za dlhé roky nasali množstvo energie. A nielen tej dobrej. Šášov je v tomto smere „dokonalým prototypom“ hradu, na ktorom by mohlo strašiť.

Keď sa pozrieme do jeho minulosti, istý čas ho mala vo vlastníctve kráľovná Barbora Cieľska, známa aj ako Čierna kráľovná. Tento pseudonym si vyslúžila od svojich poddaných, keďže sa v jej kráľovstve šepkalo, že sa venuje čiernej mágii. Ani ostatní páni hradu nemali práve dobrú povesť. Ako nám prezradil František Kovár, dobrovoľník pracujúci na hrade, svojho času ich prezývali aj ako „lúpežných rytierov“, keďže rabovali okolité dediny. „Bol tu aj žalár, kde to mohlo byť v minulosti naozaj drastické. Možno práve preto tu je taká energia,“ poznamenal s tým, že vždy keď pracoval na hrade, mal pocit, že ho niečo sleduje a „dýcha mu na krk“. 

Podľa jeho slov sa s hradom spája niekoľko nie až takých dávnych tragédií a nevysvetliteľných príhod. Na sklonku 80. rokov dvaja mladí turisti počas pokojnej noci údajne zahliadli v múroch hradu obrovskú svetelnú guľu. Keď sa na hrad vyštverali, videli na ňom muža odetého ako niekdajšieho panovníka. Svoju historku porozprávali v šenku v obci, ale, pochopiteľne, nikto im neveril. Keď sa ďalšiu noc vydali opäť na hrad, aby priniesli dôkaz, už sa nikdy nevrátili. Za zmienku stojí aj iný brutálny čin, keď tu približne v rovnakom období dvaja muži znásilnili a zabili mladé dievča. Jej telo údajne hodili cez vetrací otvor do zavalenej šachty patriacej k hradnému podzemiu.

Desivá minulosť a brutálne tragédie poznačili podľa dobrovoľníka toto miesto navždy. Tvrdí, že počas noci je možné na hrade odfotiť nevysvetliteľné siluety, počuť kroky, hlasy aj detský plač. Na niektorých miestach sa dokonca veľmi rýchlo vybíja baterka a hapruje elektronika. Posledné spomínané môžeme len potvrdiť, keďže počas návštevy hradu nám sekal telefón.

8.     Psychiatrická liečebňa Sokolovce

Námetom na rôzne „duchariny“ často bývajú opustené liečebne a sanatóriá. Nemusíme sa ani dvakrát pýtať prečo. Predsa len, nič nie je desivejšie než obrovské chátrajúce budovy, o ktorých je jasné, že v nich posledný raz vydýchli desiatky, možno aj stovky pacientov. Niekedy (alebo aj často) v ukrutných bolestiach.  

Podobnú minulosť v sebe skrýva aj dnes už opustená budova, niekdajší kaštieľ v centre obce Sokolovce. Do roku 1976 totiž slúžil ako ústav na liečbu tuberkulózy. Potom sa z neho stala psychiatrická liečebňa a múry zdobené klenbami sa stali domovom pre liečiacich sa narkomanov a duševne chorých ľudí.

Za 33 rokov pôsobenia psychiatrického ústavu sa tu stalo niekoľko nešťastných tragédií. Jeden z najmladších pacientov, mladé dievčatko s amputovanou nohou, sa rozhodlo ukončiť svoj život skokom z okna, či ďalší pacient, muž v strednom veku, sa obesil na kľučke dverí.

Etapa psychiatrickej liečebne sa v kaštieli uzatvára v roku 2009, keď skončil v rukách súkromného majiteľa. Odvtedy namiesto pýchy naháňa strach. O mieste sa tradujú rôzne záhadné historky. Niektorí návštevníci kaštieľa opisujú, že z jeho chodieb v noci videli svetlá či počuli podivuhodné zvuky. My sme tu však počas našej nočnej výpravy narazili na niečo iné.

9.     Liečebňa Abrahámov

Niekdajší kaštieľ Esterházyovcov nachádzajúci sa na okraji obce Abrahámov má takmer identický príbeh ako sanatórium v Sokolovciach. Od roku 1948 až do roku 1998 slúžil ako detská tuberkulózna a neurologická liečebňa.

Posledné roky fungovania však liečebňa upadala a dostala sa do finančných problémov, keďže z neznámych dôvodov sem poisťovne prestali posielať detských pacientov. Keď liečebňa zavrela svoje brány nadobro, dostala sa do rúk súkromných majiteľov. Ani oni však nezabránili devastácii kaštieľa.

Medzi ľuďmi žijúcimi v okolí Abrahámu sa o kaštieli traduje, že je dodnes domovom zblúdených duší bývalých pacientov, detí. O tom, že tu naozaj mnohé vydýchli poslednýkrát, svedčia aj dávno zabudnuté hroby na miestnom cintoríne. Práve ony majú mať na svedomí detský plač, krik, ale aj smiech, ktorý sa po nociach ozýva z temných zákutí liečebne. O tom, čo sa tam údajne deje, sa dočítaš v tomto článku.

10. Hrad Houska (Česko)

Hoci sa hrad Houska nenachádza na Slovensku, nedalo nám ho nezaradiť do tohto rebríčka. Atmosféra najtajomnejšieho miesta u našich českých susedov sa nám riadne vryla pod kožu.

Majestátna stavba je zamotaná v záhadách už od jej vzniku, keďže dodnes nie je úplne jasné, prečo bol hrad postavený. Historici sa však domnievajú, že mal v sebe niečo skrývať či chrániť, keďže stál na vápencovej skale – na mieste neprebádaných a neprístupných pralesov bez obchodnej cesty a osídlenia.

Tento fakt celkom korešponduje aj s miestnymi legendami, podľa ktorých sa v podzemí hradu nachádza brána do samotného pekla, alebo portál na cestovanie v čase. Záhadný je aj list, ktorý z hradných múrov adresoval známy český spisovateľ Karel Hynek Mácha v roku 1836 svojmu priateľovi Eduardovi.

V liste opisuje, že ho tajomný čierny portál uprostred nádvoria vtiahol na miesto, ktoré vyzeralo ako peklo. Opisoval nepoznané stroje, čudne odetých ľudí hovoriacich nespisovnou češtinou, pričom jednej dievčine sa aj prihovoril. Podľa toho, čo stálo v liste, mu prezradila, že sa nachádza v roku 2006. Šokujúce je, že v ňom opísal očami svojej doby ešte nepoznané technológie. Práve to v mnohých ľuďoch evokuje, že naozaj prežil vidinu budúcnosti.

Tajomné zvuky a prívaly energií, ktoré často doľahnú na návštevníkov hradného múzea, nám počas našej návštevy potvrdil aj samotný kastelán. Podľa jeho slov mnoho ľudí nechce dovnútra ani vstúpiť či zo strachu nevysvetliteľne omdlie. Údajne sa im množia aj rôzne skreslené fotky z hradu, na ktorých vidno divné šmuhy.