Svedok tragédie na Zochovej prezradil Refresheru: Opitý vodič nebrzdil, do ľudí vrazil v 80- až 100-kilometrovej rýchlosti

Na internete sa v pondelok dopoludnia objavilo aj video, ktoré zachytáva priebeh udalosti. Len sekundy po tom, čo autobus číslo 93 smerujúci z hlavnej stanice opustil zastávku a vystupujúci ľudia spravili niekoľko krokov, sa na rovnaké miesto vyrútilo auto v extrémnej rýchlosti. Svedok Tomáš mal šťastie, že si ešte potreboval skontrolovať čas odchodu autobusu, na ktorý prestupoval, a nepostavil sa k ľuďom čakajúcim na ďalšie spoje. 

„Keď som vystúpil z autobusu, mal som slúchadlá a pozeral som sa do telefónu, nevnímal som okolie ani dianie okolo seba. Z miesta pri ceste, kde som vystúpil, som odišiel trochu ďalej k tabuli odchodov, aby som sa pozrel, kedy mi ide ďalší autobus,“ opisuje svedok Tomáš svoje kroky z autobusu 93. 

Následne počul silný náraz, ktorý sprevádzal hluk a krik. „Vyzeralo to ako v akčnom filme,“ hovorí svedok. 

Tomáš odhaduje, že vodič vletel na zastávku v rýchlosti 80 až 100 kilometrov za hodinu. „Vodič nebrzdil. Parkom prešiel s veľkým šťastím, keby v tej rýchlosti narazil do stromu, tiež by sa mu asi niečo stalo. Stromami prekľučkoval a zastavil ho betónový múr.“ Aj policajný prezident Štefan Hamran potvrdil, že polícia na mieste nezaznamenáva pokus o brzdenie. Odhadujú, že išiel násobne rýchlejšie, ako bola najvyššia povolená rýchlosť. 

K vodičovi podľa Tomáša pravdepodobne pribehli ľudia, aby mu pomohli. Svedok nehody nemá informácie o tom, že by bol agresívny, ako opisoval policajný prezident, pretože nebol v blízkosti auta. Informáciu nepotvrdil ani nevyvrátil. Podľa Štefana Hamrana mal šofér v krvi 1,6 promile. Médiá už informovali aj o totožnosti opitého šoféra. 

Záchranné zložky dorazili do 5 minút

Nehoda sa stala presne o 22.25 h, Tomáš má tento údaj z vlastného telefónu, keďže to bol práve on, kto ako prvý vytočil číslo 112.

„Pýtali sa ma, aká je na mieste situácia, koľko je zranených. Počas telefonátu so záchrannou službou som sa ľudí pýtal a kontroloval som, či sú v poriadku. Zisťoval som, či sú pri vedomí. Podrobne som do telefónu opisoval situáciu. Keď som takto kontroloval ľudí v mojej blízkosti, videl som aj obete, ktorým sme už nevedeli pomôcť,“ hovorí Tomáš. 

Podľa svedka tragédie dorazili záchranné zložky na zastávku do piatich minút. „Bezprostredne po telefonáte sme ja a ďalší ľudia išli pomáhať. Niektorí boli v obrovskom šoku. Asi piati alebo desiati ľudia sme sa starali o zranených, ktorí dýchali, ale nevnímali nás. Mali zlomeniny a krvavé rany,“ opisuje ďalej udalosti.

Tomáš vníma s odstupom niekoľkých hodín situáciu racionálne a je rád, že v dôležitej situácii nezamrzol.

„Bezprostredne po nehode som analyzoval, čo sa stalo, našťastie som nezamrzol a situáciu sa mi podarilo rýchlo vyhodnotiť správne. Cítil som, že mám obrovský adrenalín, ale snažil som sa zachovať pokoj a nepanikáriť,“ hovorí svedok.

„V noci sa mi zaspávalo ťažko, rozmýšľal som nad tým, čo by bolo, keby som po vystúpení z autobusu spravil jeden alebo dva iné kroky. Keby som šiel niečo vyhodiť do koša, mohlo to v mojom prípade dopadnúť úplne inak, bol by som v jazdnej dráhe auta,“ dodáva mladý študent. Keď sa zobudil, snažil sa situáciu spracovať v hlave racionálne. „Žiaľ, tragédie sa stávajú a sú súčasťou života. Samozrejme, nie je to nič príjemné.“

Tomáša čaká výpoveď na polícii. Keď sa ráno ako svedok prihlásil, policajti a ministerstvo vnútra ešte nemali zosynchronizované úlohy. Z čísla 158 ho najprv odkázali na rezort a odtiaľ späť na 158.