Prechádzali sme sa pitevňou plnou častí ľudských tiel. Stará psychiatrická liečebňa v Benátkach skrýva desivé príbehy (Reportáž)

Lekári v liečebni na ostrove San Servolo pozorovali aj vplyvy chorôb na telo človeka, ako je alkoholizmus, syfilis a kedysi veľmi rozšírená pelagra. V roku 1877 ľudia s pelagrou tvorili takmer polovicu pacientov tamojšieho ústavu. Typická bola pre chudobu, ktorá trpela nedostatkom niacínu, pretože jedli takmer výhradne kukuricu.

Pre ochorenie bola špecifická zhrubnutá pokožka, tráviace ťažkosti a zmätené správanie. Neliečenie pelagry mohlo častokrát končiť smrťou. Vzhľadom na dostupné možnosti liečby v danej dobe nás pri pomyslení na následky ochorenia zamrazí.

Medzi známejšie formy terapie, ktoré využívali aj na ostrove San Servolo, patrila hydroterapia. Počas nej na pacientov liali striedavo studenú a teplú vodu. Bežné boli sprchy aj kúpele.

Pri takzvanej akútnej mánii pacienta sediaceho v teplom kúpeli zavlažovali vodou, ktorá mala 10 až 15 °C. Psychiater Jean Etienne Dominique Esquirol v roku 1838 napísal, že silné prúdy ľadovej vody využívali aj ako účinný „represívny prostriedok na upokojenie zúrivosti“ a „prinútenie pacienta poslúchať“. V niektorých prípadoch tiež na tento účel využívali takzvanú zvieraciu kazajku.

Medzi ďalšie metódy patrili v neposlednom rade farmakoterapia (užívanie liekov), hudobná terapia, elektrokonvulzívna terapia (známa ako elektrošoková) či pracovná terapia. Riaditeľ liečebne Prosdocimo Salerio tvrdil, že počas práce sa pacient odpúta od blúznenia. Pacienti ústavu podľa zachovalých predmetov napríklad vyrábali topánky.

Jednou z prominentných pacientok na ostrove bola aj Ida Dalse, manželka fašistického diktátora Benita Mussoliniho. Tú dal podľa webu pre turistov VisitVenezia uväzniť, aby sa mohol druhýkrát oženiť. Neskôr ju previezli na ostrov pre ženské pacientky San Clemente, kde v roku 1937 zomrela. Liečebňu v San Servole oficiálne zatvorili v roku 1978, na mieste sa v súčasnosti nachádza univerzita.

V žalároch väznili aj milovníka žien Casanovu

Po plavbe z ostrova San Servolo vystupujeme na hlavnom benátskom ostrove na zastávke San Zaccaria. Od nej to máme len na skok k preslávenému Mostu vzdychov. Ten dostal svoju prezývku z dôvodu, že po ňom vzdychajúci väzni odchádzali do žalárov. Na prvý pohľad romanticky pôsobiaci most teda nie je úplne taký, ako by si mnohí turisti mohli predstavovať.

Na popularitu mosta poukazuje aj Google Maps, kde má Most vzdychov takmer 18-tisíc recenzií, zatiaľ čo San Servolo len vyše 100. Keďže je miesto, odkiaľ most vidno, preplnené turistami, vybrali sme sa do Dóžovho paláca, ktorého prehliadka vedie až do podzemných žalárov a ďalej priamo na Most vzdychov.

Prvé haly Dóžovho domu sú fascinujúcou ukážkou pompéznych priestorov vtedajšieho panstva. Nás však najviac zaujímal výhľad z mosta, ktorý mali väzni pred očami tesne predtým, ako ich zavreli do temného podzemia. Výhľad na krásu Benátok bol pre nich luxusom, ktorý si nemohli počas svojho pobytu v žalároch dovoliť.

Medzi známych trestancov v žalároch paláca patril legendami opradený sukničkár Giacomo Casanova, ktorému sa ako jednému z mála podarilo zo svojej cely utiecť. Jednou zo slávnych častí väzenia bola sekcia nazvaná Piombi, ktorá sa nachádzala pod strechou paláca. Tamojšie cely mali olovený kryt a zimy pre odsúdencov boli preto výnimočne chladné a letá horúce. Práve v tejto časti si odpykával trest v 18. storočí aj Casanova. 

Prekliaty dom alebo náhodné úmrtia?

Vyzerá pomerne obyčajne a na prvý pohľad pre neznalca architektúry nijako nevybočuje od svojho okolia. Viac ako 500 rokov stará stavba Palazzo Dario má však pohnutú históriu. Palác na prelome 21. storočia údajne plánoval odkúpiť filmár Woody Allen, no keď sa dozvedel o jeho kliatbe, radšej dal od nehnuteľnosti ruky preč.

Vstup do domu nie je povolený, a tak sme si palác obzreli iba zvonku, pričom sme videli cez mreže aj na zadný dvor. Trochu nás mrzelo, že ho môžeme vidieť len takto, no po prečítaní viacerých tragických osudov majiteľov nás aj tak trochu prešla chuť.

Odkazy na viaceré záhadné úmrtia a finančné ťažkosti majiteľov paláca sa podľa rôznych zdrojov v detailoch odlišujú a iné sa navzájom vylučujú. Vyberáme preto tie, ktoré uvádzajú viaceré zdroje podobne.

Palazzo Dario postavili koncom 15. storočia. Po aristokratovi Giovannim Dariovi, ktorý zomrel prirodzenou smrťou 5 rokov po stavbe domu, zdedila palác jeho dcéra Marietta a manžel Vincenzo, píše taliansky web Stile.it. Zatiaľ čo vraj Marietta spáchala samovraždu, Vincenza dobodali. Násilnou smrťou zomrel aj ich syn Vincenzo Junior.

Údajná kliatba domu v 19. storočí vraj prešla aj na ďalšieho vlastníka, britského vedca Rawdona Browna, ktorý musel pre finančné problémy nehnuteľnosť predať. Neskôr ju vlastnil americký milionár Charles Briggs, ktorý pre odhalenie svojej, vtedy trestnej homosexuálnej orientácie utiekol do Mexika, uvádza VisitVenezia. Tam jeho partner spáchal samovraždu.

Pallazo Dario chcel v roku 1964 odkúpiť operný umelec Mario del Monaco. Po tom, ako mal cestou do Benátok autonehodu, sa však rozhodol kúpnu zmluvu nepodpísať. K luxusnému palácu sa v 70. rokoch dostal turínsky gróf Filippo Giordano delle Lanze, ktorého zabil jeho milenec Raul Blasich. Vrah odletel do Londýna, kde ho nakoniec niekto zabil.

Ďalším vlastníkom bol manažér skupiny The Who Kit Lambert, ktorý však údajne pre obavy z duchov býval radšej v hoteli. V roku 1981 zomrel po páde zo schodov (príčiny úmrtia sa líšia). Neskôr nehnuteľnosť získal benátsky biznismen Fabrizio Ferrari, ktorý v paláci žil so svojou sestrou. Tá zomrela pri autonehode a Ferrari prišiel o svoje majetky. 

Po Ferrarim dom odkúpil finančník Raud Gardini, ktorý v roku 1993 spáchal samovraždu. V roku 2002 si dom prenajal hudobník John Entwistle (The Who) a týždeň nato zomrel na infarkt po predávkovaní kokaínom. V roku 2006 podľa VisitVenezie palác údajne odkúpila neznáma osoba, ktorú zastupuje americká spoločnosť.

Morové hroby a legenda o doktorovi s vŕtačkou

Južne od benátskeho centra je opustený ostrov Poveglia, prezývaný tiež ako Morový ostrov. Prístup na miesto je pre verejnosť prísne zakázaný, no jeho história je možno aj preto ešte viac tajomnejšia.

Na ostrove Poveglia, ktorý od roku 1776 prijímal morových pacientov, údajne zomrelo 100 000 až 160 000 ľudí (údaje sa líšia a neodkazujú na ne žiadne presné štatistiky). Na mieste objavili morové hroby plné obetí. 

V roku 1922 na ostrove postavili psychiatrickú liečebňu, ktorú v roku 1968 uzavreli, píše The Guardian.ng. Podľa legiend však na mieste ľudí nezabíjali len nákazlivé choroby, ale aj jeden z lekárov, ktorý mučil psychiatrických pacientov rôznymi praktikami vrátane lobotómie, uvádza The Mirror.

V budovách starej liečebne sa vraj dodnes nachádzajú staré vŕtačky, ktorými robil do ich tiel otvory. Jeho osud údajne spečatili nahnevaní duchovia, ktorí ho v 30. rokoch minulého storočia donútili spáchať samovraždu.

Keďže je vraj Poveglia plná nadprirodzených javov a býva označovaná za jedno z najstrašidelnejších miest na zemi, ostrov navštívili napríklad aj lovci duchov zo šou Ghost Adventures či youtuberi z kanálu Yes Theory. Aj vďaka ich záberom z ostrova tak aspoň približne vieme, ako vyzerá.

Stavby na mieste sú v dezolátnom stave a pripomínajú napríklad bývalú slovenskú psychiatriu v Sokolovciach či kláštor v Abrahámove. Aby si sa na Povegliu dostal, musíš si vybaviť špeciálne povolenie, v opačnom prípade by si porušoval zákony. Zohnať navyše niekoho, kto by záujemcu doplavil na miesto, nie je vraj úplne jednoduché. O svoju skúsenosť sa podelil aj fotograf Mike Deere, ktorý Povegliu navštívil so svojím tímom.

„Miestni ľudia sú veľmi váhaví, takmer prekvapení, keď im spomeniete Povegliu – nájsť niekoho, kto by bol ochotný nás tam zaviesť, trvalo niekoľko dní a nebolo to za lacno. Keď sme prišli k ostrovu, náš kapitán odmietol vkročiť na ostrov a namiesto toho odišiel, a potom sa o pár hodín vrátil, aby nás vyzdvihol,“ povedal podľa The Mirror.