Maťa Durikovič vyrobila šaty za 22-tisíc eur, môžeš ich nosiť aj zjesť. Slovenská dizajnérka stíha aj prácu pre Chanel (Rozhovor)

Plat junior dizajnéra sa pohybuje okolo 2000 eur, 2000 niečo, čo v Paríži nemusí stačiť, keďže sú tu enormne drahé nájmy. Stať sa však môže aj to, že ťa niekto vyscoutuje a osloví s pozíciou pre inú značku. Tým sa ti automaticky zdvíha hodnota a ľudí v tvojej terajšej práci máš v šachu. 

Z Paríža sa ešte nachvíľu presuňme do Londýna, kde ťa už o pár dní čaká premiéra na londýnskom fashion weeku. Na čo sa môžeme tešiť?Počas prehliadky budú odprezentované všetky kúsky z kolekcie, ktoré boli aj na bratislavskom Fashion Live!, ale uvidíte aj nejaké nové, ktoré som vytvorila nedávno. Povedala by som, že nás čaká rozšírenie galaxie Pink Matrix. Prehliadka bude formou performance a zatiaľ môžem prezradiť toľko, že nás čaká aj malá ochutnávka outfitu.

Aké sú tvoje očakávania od prehliadky?

London Fashion Week bol vždy mojím snom, no nikdy som nevedela, ako sa tam dostanem. Chopila som sa všetkých príležitostí, ktoré prišli, a toto vlastne vyplynulo z víťazstva v súťaži Best Fashion Talent, ktorú organizuje Slovak Fashion Council. Verím, že mi fashion week pomôže rozšíriť klientelu, no zároveň si chcem vyskúšať, ako na jednotlivé modely reagujú ľudia, a potom ich vyvinúť do predateľných produktov.

V neposlednom rade sa teším na reprezentáciu Slovenska. Veľmi rada by som dokázala, že aj slovenskí dizajnéri môžu pracovať na svetovej úrovni, a takisto motivovala všetkých s dizajnérskymi ambíciami.

Len nedávno sa ti naskytla veľká príležitosť, keď si na odovzdávanie cien Tatry Banky obliekala Adelu Vinczeovú. Ako vznikal daný model?

Tento outfit bol inšpirovaný mojou poslednou kolekciou Pink Matrix, ktorou som sa snažila reprezentovať charaktery z rôznych galaxií, na ktoré som sa ako malá hrávala s mojou babkou. V našich predstavách existovala Krištáľová galaxia, Krištáľová kvetinová galaxia a potom Krištáľová jahodová.

Adelin outfit reprezentoval práve Krištáľovú galaxiu, v ktorej je prvým modelom práve Crystal Armer – Krištáľový rytier. Keďže už odmalička poznám Adelu z telky, veľmi mi sedela práve do tohto charakteru. Konečný outfit, ktorý som pre ňu vytvorila, sa nazýva Kvetinový krištáľový rytier, prevláda v ňom môj detský zidealizovaný charakter galaxie a zároveň je doň zapojená aj Adelina osobnosť.

Čo sa týka dizajnu, z bioplastickej krištáľovej kože som vytvorila kabátik, kvetinovú krištáľovú výšivku a kvetinové aplikácie, ktoré mali jahodovú príchuť. Nechýbali ani použité krištále od Swarovského.

Adela videla šaty až na mieste. Aká bola jej reakcia?

Z môjho pochopenia sa jej to dosť páčilo a bola nadšená aj zo samotného materiálu. Stále hovorila, že má pocit, akoby bola v jahode, keďže šaty mali už spomínanú jahodovú esenciu. Okrem toho si u mňa objednala zákazku, takže je oficiálne moja klientka.

Hovoriac o klientele, kto sú tvoji klienti?

V podstate ktokoľvek, kto chce bojkotovať luxusnú módu a nejako pomôcť riešiť globálny problém, ktorý máme v módnom priemysle. Čo sa týka estetiky, je to veľmi subjektívne, mám 20-, 30-, aj 36-ročné klientky, ale celkom určite si viem predstaviť obliekať aj štýlovú 60-ročnú ženu. Môj klient by mal súhlasiť s mottom „Be Mad about Fashion“ a byť „Mad Bioluxury“. Predstavujem si človeka s otvorenou mysľou a dobrou energiou.

Zrejme máš viac zákazníkov v zahraničí ako doma.

Samozrejme, to je fakt. Na Slovensku nie je až tak veľa ľudí, ktorí sa naozaj zaujímajú o problematiku udržateľnosti. Druhým problémom je, že v prípade mladých ľudí, ktorí sú v tejto téme ako doma, si prevažne väčšina z nich nemôže moje modely dovoliť. Aj napriek tomu sa mi však hlásia na stáž.

Mojím ďalším a hlavným cieľom je vytvoriť kolekciu ready-to-wear, ktorá bude oveľa dostupnejšia pre mladých, budeme sa baviť o pár stovkách. 

Koľko teda stoja couture modely? 

Veľmi sa nad tým nezamýšľam, keďže terajšie modely, ktoré uvidíte aj na fashion weeku, slúžia najmä na prezentačné účely. Je to primárne reprezentatívna kolekcia, ktorá je extravagantná, požičiava sa, chodí na výstavy či eventy. Keby som to však mala vyčísliť, najdrahším outfitom by bol určite Crystal Armer, ktorý by vyšiel na 20 000 libier (22 400 eur, pozn. red.), keďže obsahuje veľa použitého materiálu a aplikácií. Ostatné outfity sa pohybujú okolo 4 000 až 5 000 libier (4 400 až 5 600 eur, pozn. red.). 

Okrem materiálov ide pri cene aj o náročnosť výroby. Keby som mala jeden z takýchto outfitov znova reprodukovať, trvalo by to ďalšie dva mesiace. Nehovoriac o tom, že tento materiál som sa snažila vytvoriť celé štyri roky. 

Takáto tvorba si zrejme vyžaduje aj veľa investícií.

Dostala som sponsorship od spoločnosti Swarovski, takisto štipendium a zopár sponzoringov počas štúdia posledného ročníka na Saint Martins. Samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na podporu Slovak Fashion Council, vďaka ktorým idem na London Fashion Week. 

Kto ťa pri výrobe bioplastu inšpiroval? Inšpirácia prišla znova od mojej babky, ktorá si uchovávala škrobovú vodu po varení zemiakov, neskôr ňou splachovala záchod, ale hlavne ňou polievala a zároveň vyživovala kvety. Ja som sa rozhodla uchopiť škrob ako základ môjho bioplastu.

Takisto používam techniku „material deriven design“, v ktorej ide o to, že dizajnér je inšpirovaný východiskovým materiálom, až potom sa zamýšľa nad celkovou funkciou, dizajnom či tvarom odevu.

Ako prebieha proces tvorby?
Najskôr materiál uvarím doma v hrnci a potom mám takú ikeácku dosku, čo bol kedysi stôl, a na ňu to celé vylejem. Niekedy materiál vyschne za noc, niekedy to trvá dlhšie. Následne ho zlupujem z dosky a môžem strihať, vyšívať, zdobiť, čokoľvek potrebujem.

V prípade, že sa snažím dostať nejaký špecifický tvar, ako je napríklad guľa, vtedy robím technikou vrstvenia a objekt obaľujem jednotlivými vrstvami bioplastu. Primárne ide o výrobu tašiek alebo art objektov.

Eviduješ aj iných módnych dizajnérov, ktorí robia s biomateriálom? 

Čo sa týka módy, veľa ľudí sa snaží robiť s bioplastom, no zatiaľ sa im nepodarilo spraviť taký ten svoj celoplošný materiál, z ktorého by sa stále dalo niečo vytvárať, nedarí sa im namiešať ten správny pomer. Zo slovenských módnych dizajnérov vlastne nepoznám nikoho okrem MATIEVY, ktorá robí s makovým bioplastom. Evidujeme sa cez Instagram. Čo sa týka zahraničia, popravde neviem o nikom, kto by tvoril celoplošnú textíliu. V produktovom dizajne je bioplast používaný oveľa viac. 

Mohlo by sa stať, že s MATIEVOU vytvoríte podobný materiál? V čom sa odlišujete?

Môže sa kľudne stať, ak by sme tvorili z rovnakých ingrediencií, ale ja netvorím z maku. Môj materiál je viac priehľadný, ale závisí od toho, ako urobíš pomer.

Tvoríš výlučne z biomateriálov?

Zameriavam sa na autorskú bioplastickú krištáľovú kožu, ale v podstate pracujem aj s odpadovými materiálmi. Práve preto som si vybrala Paríž. Dostala som tu prácu, ale hlavne tu chcem urobiť revolúciu v luxusnej móde.

Je to centrum diania a ja sa snažím kontaktovať dodávateľov luxusných domov, napríklad Swarovski, ktorý ma sponzoroval svojím krištáľovým odpadom. Dáva mi krištále, ktoré už mali pootvárané, nemôžu sa ďalej predať a išli by do koša. UPW mi podobným spôsobom dodávajú nite a niekedy pracujem aj s vecami zo sekáča.

Ako bioplast reaguje na vietor či vodu?

Správa sa ako koža, takže je to v podstate to isté, ako keď si človek oblečie tenkú koženú bundu. Proti zmoknutiu by však mal byť určite povoskovaný, aby sa zvyšovala vodoodolnosť a zároveň jeho životnosť. Do práčky sa dať nemôže.

Spomínala si, že bioplast sa dá zjesť. Môžem si ho dať aj k poobednej káve? Ako si predstavím jeho chuť?

Určite žiadna toxická otrava nehrozí. (smiech) V podstate to samo osebe nemá chuť, ale ak pridáš esenciu, napríklad jahodovú, chutí to ako jahoda. Je to však veľmi neutrálne, sladkasté, povedala by som, že taký neutrálny biscuit.

Pre mnohých si veľkou inšpiráciou. Čo a kto inšpiruje teba? 

Mňa ako dieťa sformovalo viacero dizajnérov, veľký vplyv mal Karl Lagerfeld, Marc Jacobs, Raf Simons a anglická módna dizajnérka Lauren Bowker. Jej outfity menia farbu tým, že reagujú na zmenu vzduchu alebo sa hýbu v závislosti od toho, ako do nich človek fúkne. Strašne ma baví jej tvorba!

Energiu a inšpiráciu však čerpám už len z toho, keď idem niekde do obchodu, alebo od ľudí, ktorí sú mi blízki. Z mojich vlastných skúseností a zážitkov sa potom snažím pomocou sebareflexie spojiť s nejakým globálnym problémom a niečo vyriešiť, nejakým spôsobom zlepšiť svet, napríklad aj nejakou tou módnou revolúciou či bioplastom.