Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Jeden horolezec raz povedal, že výstup na Everest je ako beh na bežiacom páse, pri ktorom dýchaš len cez slamku. Tvoje telo má tak málo kyslíka, že pomaly umiera.
V roku 2019 zomrelo na Mount Evereste jedenásť ľudí po tom, čo sa na najvyššej hore sveta vytvoril dlhý rad horolezcov snažiacich sa dosiahnuť vrchol. Horolezci čakali 12 hodín natlačení v tzv. „zóne smrti“, oblasti vo výške nad 8 000 metrov nad morom, kde je tak málo kyslíka, že ľudské bunky začínajú pomaly odumierať. Keďže boli zaseknutí v tlačenici a nemohli sa pohnúť, viacerí umreli na vyčerpanie.
Podľa horolezca a filmára Davida Breashearsa je výstup na Everest ako beh na bežiacom páse, pri ktorom dýchaš len cez slamku. Horolezci sa pred zdolaním „strechy sveta“ musia najskôr niekoľko týždňov aklimatizovať a podniknúť niekoľko výstupov.
Aj napriek tomu môže dlhší čas strávený na vrchole viesť k vážnym zdravotným problémom a dokonca až k smrti – aklimatizácia na „zónu smrti“ totiž nie je možná. V momente, ako sa horolezec dostane nad nadmorskú výšku 7 000 až 8 000 metrov, začínajú sa doslova preteky s časom.
V Refresheri sa ti snažíme prinášať zaujímavé a poctivo overené informácie. Ak si chceš prečítať podobné články ako tento, sleduj našu sériu Čo sa deje s tvojím telom, keď... Pre prístup k prémiového obsahu sa nezabudni stať členom klubu Refresher+.
Nepomôže ani dobrá kondícia
Tento týždeň zomrel pri Mount Evereste 68-ročný Slovák, ktorý vraj dostal výškovú chorobu. To je jeden z prvých problémov, s ktorým sa musí tvoje telo vyrovnať. „Výškovka“ netrápi len skúsených horolezcov, ale aj trochu pokročilejších turistov. Pocítiť ju môžeš v nadmorskej výške 2 500 metrov, v zriedkavých prípadoch už vo výške 2 000 metrov nad morom.
Ak horu zdoláš príliš rýchlo, do 6 až 48 hodín ťa môžu začať trápiť rôzne ťažkosti, ktoré pripomínajú horšiu „opicu“. Najčastejšie ide o bolesť hlavy, nevoľnosť, vracanie, nechutenstvo, zlý/prerušovaný nočný spánok, závraty či únavu. Ťažšie prejavy zahŕňajú aj silný kašeľ, poruchu koordinácie či neschopnosť močiť.
S rastúcou nadmorskou výškou môžeš pociťovať aj trochu bizarné prejavy ako neprimerané nafukovanie a s tým súvisiace... áno, prdenie. Podľa lekárov je to preto, že vo vysokej nadmorskej výške býva menší atmosférický tlak, ktorý rozširuje plyny v črevách.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako je možné, že ti môže v horách opuchnúť mozog.
V akej výške už je vysoká pravdepodobnosť, že budeš mať vážne zdravotné problémy.
Ako vyzerá psychóza horolezca.
Ktorý symptóm môže spôsobiť taký silný kašeľ, že hrozí poškodenie rebier.
Ak vystúpiš o čosi vyššie, výšková choroba sa môže ešte zosilnieť. Štatistika hovorí, že vo výške nad 3 050 metrov nad morom máva mierne prejavy až 75 percent ľudí. Paradoxom je, že dobrá kondícia ti v tom nijako nepomôže.
Aj mozog môže opuchnúť
Pri výstupe na „korunu sveta“, teda sedem najvyšších vrcholov jednotlivých svetadielov, už tvoje telo rieši oveľa horší problém, ako je „výškovka“ – kritický nedostatok kyslíka. V nadmorskej výške na úrovni hladiny mora predstavuje podiel kyslíka vo vzduchu približne 21 percent. V nadmorskej výške nad 3 650 m n. m. je ho o 40 percent menej, teda okolo 12 percent. A s každým výškovým metrom klesá.
Jeremy Windsor, lekár, ktorý v roku 2007 vystúpil na Everest, odobral štyrom horolezcom vzorky krvi priamo „v zóne smrti“ a zistil, že si v nej musia vystačiť len s jednou štvrtinou celkového množstva kyslíka, ktorý potrebujú v bežných nadmorských výškach. Šlo o podobné hodnoty ako u pacientov na pokraji smrti.
Keď množstvo kyslíka v krvi klesne pod určitú úroveň, pulzová frekvencia sa zvýši až na 140 úderov za minútu, čo zvyšuje riziko infarktu. Keďže svaly majú menej kyslíka, pohyb je oveľa náročnejší, čo je v takom náročnom teréne extrémne rizikové.
Počas niekoľkotýždňovej aklimatizácie vo vysokých nadmorských výškach začne telo vytvárať viac hemoglobínu – bielkoviny, ktorá pomáha prenášať kyslík z pľúc do zvyšku tela. Príliš veľa hemoglobínu však zahusťuje krv, v dôsledku čoho má srdce problém pumpovať ju do celého tela. To môže viesť až k mŕtvici.
Mnohí horolezci použitie kyslíka považujú za „podvod“. Pri tzv. „alpskom štýle“ horolezectva je zakázané použitie kyslíka, horských vodcov aj základných táborov. Lezie sa na jeden záťah. Jeden z najznámejších slovenských horolezcov Peter Hámor pokoril týmto spôsobom všetkých 14 osemtisícoviek sveta.
Jednými z prvých horolezcov, ktorí podnikli výstup takýmto spôsobom, boli Peter Habeler a Reinhold Messner, ktorí v roku 1975 vystúpili na čínsku horu Gašerbrum s výškou 8 080 m n. m.
Vo výške nad 5 000 m n. m. sa rozšíria artérie a žily v mozgu, aby zlepšili prietok krvi. Avšak naše najmenšie krvné cievy, nazývané kapiláry, ostanú rovnako veľké. Tento zvýšený krvný tlak môže spôsobiť „presakovanie ciev“ a hromadenie tekutiny v mozgu, čo je život ohrozujúci stav.
Jedným z najväčších rizikových faktorov je hypoxia, teda nedostatok kyslíka v mozgu. Tá má viacero život ohrozujúcich prejavov – od zlých, unáhlených rozhodnutí, ktoré môžu horolezca stáť život, až po zriedkavý opuch mozgu nazývaný výškový mozgový edém (HACE). Pacienti vo vážnom stave upadajú už do 24 hodín do kómy a umierajú.
Podobný stav ako HACE postihuje aj pľúca – nazýva sa vysokohorský pľúcny edém (HAPE) a väčšinou predchádza vzniku HACE. Vzniká vtedy, keď sa v nich nahromadí tekutina, ktorá bráni účinnej výmene kyslíka.
Najčastejšími symptómami sú dýchavičnosť, a to aj v pokoji, tlak na hrudi, výrazná únava a vykašliavanie bielej vodnatej alebo spenenej tekutiny. Niekedy je kašeľ taký silný, že môže poškodiť rebrá.
Možno stretneš aj yetiho
Vedci v štúdii opísali, že hory nás môžu dokonca priviesť do šialenstva. Poznáme už veľa prípadov, keď nedostatok kyslíka spôsobil horolezcovi psychózu – duševnú poruchu, pri ktorej sa človek dostane mimo reality.
Pod jej vplyvom človek často zabudne, kde je, počuje rôzne hlasy, robí zvláštne veci, napríklad zo seba zhadzuje oblečenie alebo sa rozpráva s imaginárnymi priateľmi.
Svoje halucinácie opísal napríklad horolezec a anestéziológ Jeremy Windsor, ktorý zdolával Mount Everest v roku 2008. Vo výške 8 000 m n. m. vraj videl muža menom Jimmy, ktorý ho sprevádzal celý deň, povzbudzoval ho a potom bez stopy zmizol. Samozrejme, Jimmy nikdy neexistoval.