Martin stavia domy pod zemou: Nie sú to bunkre. Je to oáza, kde na streche môžete pestovať zeleninu a šetriť náklady

Hovorí, že si všimli istý fenomén – keď príde manžel s tým, že on zarába, on rozhoduje, nie je to ideálne nastavenie. Manžel síce prispieva finančne a má hlasovacie právo, no rozhodnutia by mali robiť spoločne s manželkou. Najlepšie výsledky podľa neho dosahujú páry, ktoré fungujú ako tandem, ako partneri. Práve vtedy sú ľudia najspokojnejší, zvládajú výzvy hladšie a aj keď sa občas dostanú do škriepok, dokážu ich spolu prekonať a dohodnúť sa.  „So stavbou musia súhlasiť obidvaja, inak to nefunguje.“

Najčastejšími klientmi sú rodiny s deťmi. Občas sa nájde niekto, kto si to robí len pre seba, ale takých je málo. 

O prekvapenie sa postarala jedna profesijná skupina – IT-čkári. Zatiaľ sme mali asi jedného. Väčšina si myslí, že dom postavia za 20-tisíc. Pritom len okná stoja viac. Medzi klientmi sú aj právnici, lekári, podnikatelia, automechanici, poľnohospodári – rozmanité profesie, ktoré spája ochota robiť niečo inak.

Martin hovorí, že tento rok sa náklady na výstavbu štandardného rodinného domu s rozlohou približne 100 až 190 m² pohybujú okolo 3 050 eur za meter štvorcový. Táto suma sa vzťahuje len na samotnú stavbu. Martin dodáva, že k tomu je však potrebné pripočítať aj náklady na projektovú dokumentáciu, povinnosti vyplývajúce z nového stavebného zákona, prieskumy, povoľovacie procesy a poplatky na úradoch. Celkové dodatočné náklady z týchto položiek odhaduje na približne 9 % z ceny stavby.

Ako sa takýto dom stavia?

„ Zoberiete si svahovitý pozemok a pred domom si spravíte relaxačnú záhradku, na streche záhradku zeleninovú a vnútri bývate. Interiér je slnečný s vyváženou teplotou a vlhkosťou. To znamená aj zdravé, pokiaľ teda neprekurujem na 28°C v zime.“

Zdôrazňuje, že svah nie je nutnosť, no podľa jeho skúseností stojí len približne 5 % rodinných domov na rovine. Dôvodom je jeho presvedčenie, že bývanie by nemalo zaberať poľnohospodársku pôdu. Polia by mali byť podľa jeho slov prioritne využité na výstavbu infraštruktúry – tovární, bytových domov či ciest, pretože tieto funkcie spoločnosť nevyhnutne potrebuje. Rodinné domy by mali nachádzať svoje miesto skôr vo svahovitom teréne, ktorý nie je vhodný na poľnohospodárske využitie. 

Veľmi ho zaujalo, keď navštívil Slovinsko kvôli jednému záujemcovi. Spolu prechádzali rôzne lokality a on si pri tom uvedomil, ako premyslene tam funguje rozloženie zástavby. V dolinách sa nachádzajú fabriky, v ich blízkosti alebo o niečo vyššie sú bytové domy a ešte vyššie – až po úroveň hradu – stoja rodinné domy.

„V niektorých prípadoch sa dom nachádza len niekoľko desiatok metrov od historickej pamiatky. Slovinci si tento systém osvojili prirodzene, najmä preto, že majú obmedzené množstvo rovinatého priestoru, ktorý si chcú chrániť. Majú krásne hory, ktoré si vážia a zároveň sa snažia efektívne využiť každý kúsok krajiny bez toho, aby zničili poľnohospodársku pôdu.“ Toto riešenie považuje za mimoriadne rozumné a inšpiratívne – možno to bolo špecifické len pre konkrétnu lokalitu, ktorú navštívil, ale zanechalo to v ňom silný pozitívny dojem.

Recyklovaný materiál

Čoraz častejšie klienti kladú dôraz na ekologické materiály a tlačia ich týmto smerom. Spomína konkrétneho klienta, ktorý dlho váhal, či kúpi ich dom alebo si postaví dom zo slamy. Bol doslova na vážkach medzi betónom a prírodným riešením. Martin už roky hľadal spôsob, ako do svojej výstavby zapojiť aj recyklovaný betón, no trvalo to dlhšie, než sa našiel dodávateľ. Podarilo sa to až pred dvoma rokmi.

Dnes už majú postavené tri domy z recyklovaného betónu. Jeden z nich – s takmer istotou – bude dokončený ako firemné sídlo, momentálne čakajú na stavebné povolenie. Vyzerá to sľubne a firma smeruje aj do developerských projektov s ekologickým zameraním.

Recyklovaný betón, ktorý používajú, je veľmi zaujímavý – až polovicu jeho objemu tvorí recyklovaný materiál. Aj vo vnútri domov je čoraz väčší záujem o prírodné riešenia – každý tretí klient si vyberá hlinené omietky, konopné izolácie, drevovláknité materiály, drevené okná a podlahy. Tieto prvky sa stali takmer štandardom v ich realizáciách.

„Na dvojposchodový dom s rozlohou 238m², na ktorého hrubú stavbu so zasypaním sme potrebovali 52 pracovných dní. Je to veľmi porovnateľné s výstavbou tehlového domu. Dokonca aj pri prefabrikovaných domoch, ktoré sa síce montujú na stavbe rýchlejšie, trvá ich príprava vo výrobe dlhšie. Takže v konečnom dôsledku to časovo vychádza veľmi podobne.“

Najzaujímavejší dom, ktorý postavili? 

Martin spomína dom, ktorý bol z hľadiska dizajnu podľa jeho slov jeden z najzaujímavejších. Pozemok bol väčší, a tak si mohli dovoliť pracovať s menším množstvom kompromisov a naopak – naplno využiť jeho potenciál. Výsledkom je veľmi otvorený a vzdušný priestor, všetko pôsobí prirodzene a vyvážene. Nič nie je prehnané, nič nevyčnieva. 

„Nemuseli sme sa výrazne obmedzovať v návrhu ani realizácii. Samozrejme, rozpočet nebol nekonečný a ani dom nie je nadštandardne veľký – je len približne o 10 % väčší ako priemer. Nie je to však o veľkosti, ale o premyslených detailoch. Dom má krásne upravený trávnik, ktorý je citlivo zakomponovaný do terénu. Klient sa oň príkladne stará a celý projekt si vysníval do najmenších detailov – a práve to ho robí výnimočným. Každý aspekt domu je dôsledne premyslený.“

Na začiatku výstavby bol na stavbe stavebný dozor, ktorý ich chcel poriadne preveriť. Skúšal všeličo, aby zistil, čo dokážu. No postupom času, ako sledoval priebeh práce, videl, že všetko ide, ako má. Od polovice stavby ho už vlastne ani nevideli – dôvera bola vybudovaná a aj klient ju mal veľkú.

Zaujímavosťou je aj spojenie požiarneho jazierka s okrasným jazierkom – vznikol tak harmonický vodný prvok, ktorý pôsobí ako oáza pokoja. Celý priestor okolo domu má príjemnú atmosféru. A čo sa týka svahu na pozemku – ten vôbec nemuseli upravovať na pestovanie. Na streche vznikla krásna okrasná záhrada s lavičkou a výhľadom na celé mesto, údolie a hory v pozadí. 

Zvieratá a zelené strechy

Každý tretí alebo štvrtý klient mu rozpráva o tom, ako mali na streche srnku alebo zajaca. Ich domy vraj pôsobia tak prirodzene, že ich zvieratá často ani nevnímajú ako stavbu – jednoducho s nimi spolunažívajú. „Až keď dom zavrieme, je jasné, že to je už náš priestor,“ hovorí Martin. „Ale strecha im často zostáva. Srnky napríklad obžrali vňať mrkvy, ale koreň nechali, je to celkom férové spolunažívanie,“ smeje sa. 

Zaujímavý posun v poslednom čase vidí aj v tom, že sa im ozývajú Slováci žijúci v zahraničí – od Ameriky po Taliansko. Niektorí plánujú návrat, iní chcú stavať domy tam, kde žijú. Už dnes majú rozbehnuté projekty v štyroch krajinách a Martin verí, že to zvládnu aj v ďalších: „Ak si nájdete dobrých miestnych partnerov, ktorí chcú spolupracovať, dá sa stavať kdekoľvek.“

Ozývajú sa im aj cudzinci – z Rakúska, Švajčiarska, Talianska či Dánska. Na otázku, či majú limity pri veľkosti domov, odpovedá jednoducho: najväčší doteraz mal okolo 450–460 m² na dvoch podlažiach. Žiadne zásadné obmedzenia teda zatiaľ nemajú.

Dopĺňa, že zelené strechy sú u nás ešte len v začiatkoch, tak level 1. V zahraničí sú oveľa ďalej. V Japonsku majú na strechách škôl ihriská, v Španielsku basketbalové a tenisové kurty, v Dubaji dokonca tenisový kurt na streche hotela. No úplne najviac ho zaujal prípad z Paríža – tam má obchod reťazec, ktorý si priamo na streche pestuje zeleninu a predáva ju dolu v predajni. To je podľa neho „level tisíc“.

Francúzsko je v tomto smere výrazne popredu – riešia aj životný cyklus materiálov, čo bude u nás povinné až okolo roku 2028. Martin ale hovorí, že oni už tieto princípy dodržiavajú dávno – nie preto, že by museli, ale preto, že chcú.

Spomína, že vo Francúzsku majú najviac peších zón na meter štvorcový, v Nemecku zas najviac zelenej strešnej plochy na obyvateľa – aktuálne vraj možno už aj 7 m² na osobu, zatiaľ čo u nás je to len okolo 1 až 1,5 m². „Máme teda čo dobiehať. Záujem však rastie, každý druhý klient na streche niečo pestuje. My sme na jednej streche vypestovali toľko zeleniny, že nám to vystačilo na dva mesiace, a to bola len polovica strechy,“ vraví na záver.