Robo bol s indickými mníchmi, ktorí jedia ľudské mäso: nerobia to pre potešenie, mŕtvoly vyťahujú aj z riek (Rozhovor)

Roberta Tůmu by si v hoteli s all inclusive stretol len ťažko. Nelákajú ho rezorty, ale džungle, vysokohorské túry a miesta, kde ešte stále znejú rytmy bubnov namiesto pípania telefónov. Precestoval vyše 35 krajín, pričom cestovanie nie je len jeho vášňou, ale i prácou. Živí sa robením dredov a prednáša o svojich cestách. 

Už ako 14-ročného ho fascinoval svet mystiky a duchovna. V tomto veku objavil knihy indického majstra a filozofa Osha. Osho písal o hinduizme, šivaizme a duchovných majstroch. V najextrémnejších príbehoch spomínal Aghori mníchov – mužov, ktorí vraj dokážu 40 rokov meditovať v jaskyni a sedieť v zapálenej vatre. Práve tieto príbehy v Róbertovi vzbudili zvedavosť.

Po rokoch štúdia a príprav sa mu podarilo dostať do Indie, kde sa osobne stretol s mníchmi Aghori a Naga Sadhuami. Ide o ľudí, ktorí žijú mimo civilizácie. Zriekli sa peňazí, technológií, bežného komfortu, rodinného života aj sexu. Spia pod holým nebom, dodržiavajú pôst, celé dni mlčia alebo meditujú a ich cieľom je jediné – duchovné oslobodenie.

Majú dlhé dredy, telá si potierajú popolom z posvätných ohňov, chodia nahí a žijú ako pustovníci. Počas náboženských rituálov jedia z ľudských lebiek, meditujú na mŕtvolách a konzumujú ľudské mäso. 

„Nerobia to pre potešenie. Miestni veria, že Aghori je tak duchovne čistý, že ak zje kúsok tela zosnulého, očistí jeho karmu a duša sa nemusí znova inkarnovať,“ vysvetlil Robert.

V rozhovore pre Refresher priblížil, ako žijú najtajomnejšie postavy hinduistickej spirituality – Aghori a Naga Sadhuovia, čo všetko s nimi zažil na svojich cestách, ale aj to, ako ho tieto zážitky navždy zmenili.

 
V Refresheri ti pravidelne prinášame rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Naposledy sme vyspovedali napríklad Radka Zemánka, ktorý meria rádioaktivitu v Česku a na Slovensku, či Playboy modelku Terezu. Ak sa ti naša práca páči, podpor nás vstupom do klubu Refresher+.

Ako si sa dostal do Indie?

Moja prvá cesta do Indie nebola ešte o Aghori či Naga mníchoch, ale už vtedy som sa zaujímal o šivaizmus. Spoznal som jedného duchovného majstra, ktorý ma pozval do svojho chrámu – aby som mu opravil dredy. Robil som vlasy jemu aj ostatným mníchom v jeho komunite. To bolo vlastne to, čo ma k nim dostalo. 

Keď sme sedeli pri majstrovi, všetky ženy boli z neho hotové, hocikedy sa na ne pozrel. Hypnotizovali ho pohľadom a zasnene naňho pozerali.

To znie ako veľmi netradičný začiatok duchovnej cesty.

Áno, ale práve cez túto službu som si získal ich dôveru.

V roku 2016 ma duchovný majster zobral na Kumbh Melu – obrovský hinduistický festival, ktorý v Indii organizujú raz za tri roky. Vtedy naň prišlo päť miliónov ľudí. Odvšadiaľ bolo počuť bubny a do oblakov stúpal dym z ohňov, ktoré účastníci zakladali v rámci rituálov. 

Práve počas tohto festivalu som prvýkrát stretol aj Naga mníchov. Druhýkrát som ich videl o tri roky neskôr – v roku 2019, keď som zase prišiel na festival. 

Máš nejaký osobný spirituálny zážitok z festivalu?

Jasné. Bol som tam aj s bývalou partnerkou. Keď sme sedeli pri majstrovi, všetky ženy boli z neho hotové, hocikedy sa na ne pozrel. Hypnotizovali ho pohľadom a zasnene naňho pozerali. Bola medzi nimi aj moja expartnerka. 

Chcel som už odísť, lebo mi to bolo nepríjemné. Navrhol som, aby sme sa posunuli ďalej, ale ona nechcela. Povedala mi, že vždy, keď sa na ňu majster pozrie, dosahuje orgazmické stavy. Veľmi som na to žiarlil. Nakoniec mi ten majster povedal, že to bola moja skúška. Pomohol mi zbaviť sa žiarlivosti. 

Zobrazit galerii

(42)

Aké to je ocitnúť sa medzi indickými mníchmi?

Naga mnísi sú hlavná zložka festivalu. Chodia holí, natierajú sa popolom a majú dredy až po zem. Tancujú, robia rituály a oslavujú.  Potom príde šáhisnán – rituálne kúpanie. Najprv idú do vody oni, pretože sú duchovne najvyššie postavení. Táto symbolika predstavuje očistu rieky. Najskôr ju mnísi „nabijú“ energiou, a až potom sa idú kúpať ostatní.

Prišiel si už vtedy s nimi do osobného kontaktu?

Ešte nie. Prvýkrát som ich len videl. Niektorí sa ma dotkli, požehnali mi a ja som im podal dary. S tými, čo boli viac otvorení, som sa aj odfotil. Ale ešte som sa s nimi hlbšie nerozprával. Nebolo to také jednoduché.

Keď telo dohorí, rodina môže pozostatky rituálne odovzdať Aghorimu – napríklad aj lebku.

Oni nerešpektujú elektroniku, ako sa ti s nimi podarilo odfotiť?

Celé je to o tom, že sme si vytvorili vzťah.

Keď som stál pri nich, zrazu k nám pribehli kameramani z National Geographic. Mnísi začali na dokumentaristov ihneď kričať a útočiť trojzubcami. Nakoniec ich vyhnali. Neskôr si všimli, že sa s mníchmi fotíme, tak chceli od nás kúpiť fotky. 

Môžeš sa s Aghormi stretnúť aj niekde inde ako na festivale Kumbh Mela?

Existujú tri miesta: festival Kumbh Mela, mesto Váránasí a chrám Pashupatinath v Nepále. Sú to oblasti, kde sa zhromažďujú, lebo neďaleko prebiehajú kremácie. Práve „miesta smrti“ sú pre mníchov spirituálne najdôležitejšie.

Prečo sú tieto miesta pre nich tak posvätné?

Vo Váránasí je ghát Manikarnika – ide o najposvätnejšie miesto v krajine, kde neustále spaľujú telá. Starí ľudia tam prichádzajú zomrieť. Veria, že ak ich telo spália práve tam, dosiahnu osvietenie a dostanú sa do Šivaloky, duchovného sveta boha Shivu.

Názov Váránasí znamená „medzi obočím a nosom“, kde sa podľa hinduistickej viery nachádza tretie oko – spirituálny orgán vyššieho vnímania.

Ghát je pomenovanie pre brehy riek alebo vodných nádrží, zvyčajne sa na týchto miestach nachádza široké schodisko. Domáci ich využívajú na náboženské rituály, ktorých súčasťou je aj očistné umývanie. Špeciálne gháty bez schodiska slúžia na kremácie a pohrebné obrady.

Ako sa správajú Aghori pri týchto rituáloch?

Počas spaľovania tiel žijú na ghátoch. Veria, že v okamihu smrti sa z tiel uvoľňuje silná duchovná energia. Robia všetko, čo spoločnosť bežne odmieta – jedia z lebiek, meditujú na mŕtvolách, potierajú sa popolom a v rámci rituálu dokonca jedia ľudské mäso.

Žijú v extrémnej chudobe, často len s tým, čo unesú. Základom ich prežitia je posvätné ohnisko ‚dhuni‘. 

Nevadí pozostalým, že Aghori jedia mäso z mŕtveho?

Nerobia to pre potešenie. Veria, že Aghori je tak duchovne čistý, že ak zje kúsok tela zosnulého, očistí jeho karmu a duša sa nemusí znova inkarnovať. Preto si ich prítomnosť rodiny zosnulých často želajú. Je to prejav požehnania.

Čítala som, že im rodina zosnulého niekedy daruje jeho hlavu. Je to pravda?

Áno, stáva sa to. Keď telo dohorí, rodina môže pozostatky rituálne odovzdať Aghorimu – napríklad aj lebku. Má to pre nich hlboký duchovný význam, berú to ako akt očisty.

A čo keď telo nedohorí úplne?

To sa stáva často, hlavne ak rodina nemá dosť peňazí na drevo. Vtedy sa zvyšky jednoducho zhodia do Gangy – a plávajú po rieke. Niekedy sú to len úlomky, inokedy takmer celé telá. Aghori ich dokážu „vycítiť“, vyhľadať, vyloviť z rieky a použiť na svoje rituály. 

Takže niektorí si tie telá doslova odchytávajú z Gangy?

Áno. Nie preto, že by ich to fascinovalo ako smrť, ale preto, že veria, že v tom momente je duša ešte prítomná v tele. Aghori jej pomocou meditácie pomáhajú prejsť na druhý svet.
Pre nás to možno znie neprijateľne, pre nich je to súčasť duchovného rastu.

Ako vyzerá ich každodenný život?

Žijú v extrémnej chudobe, často len s tým, čo unesú. Základom ich prežitia je posvätné ohnisko ‚dhuni‘. Popol, ktorým sa potierajú, vzniká z dreva a kravských výkalov. Vždy majú pri ohnisku trojzubec a bubon ‚damaru‘ – symboly Shivu.

Ako komunikujú s božstvom?

Skrz modlitby pri ohni a cez hašiš, ako to podľa ich viery robil aj sám Shiva. Fajčia cez špeciálne fajky zvané ‚chillumy‘, často s pokrikmi ako „Om namah Shivaya“ alebo „Bum Bum Bhole“.

Celá ich viera sa snaží bojovať proti egu, čo sa mi veľmi páčilo. Niektorí majstri, ktorým sa klaňajú masy, to však začali využívať a užívať si pozornosť.

Ako dodržiavajú celibát?

Niektorí ho udržujú vôľou, iní si dajú prerezať nerv v penise, aby fyzicky nemohli mať erekciu. Tvrdia, že fajčenie hašišu im pomáha držať túto energiu v pokoji a sústrediť sa na duchovno. Svoju sexualitu potom demonštrujú tak, že si napríklad obviažu penis okolo meča a nechajú druhého mnícha, aby sa na ten meč postavil. Alebo si o penis obmotajú lano a priviažu ho o kameň.

Môže sa človek stať majstrom aj bez toho, aby bol Aghori?

Áno, ciest je veľa. Niekto drží ruku zdvihnutú 24 rokov, iný medituje celé desaťročia. Majstra spoznáš podľa pocitu – niekedy sa len pozrieš do jeho očí a cítiš čistú radosť.

Niektoré príbehy hovoria, že Aghori dokážu meditovať uprostred ohniska. Je to reálne?

Áno.

Zmenil sa ti nejako pohľad na túto vieru, keď si spoznal Aghori mníchov osobne?

Áno. Celá ich viera sa snaží bojovať proti egu, čo sa mi veľmi páčilo. Niektorí majstri, ktorým sa klaňajú masy, to však začali využívať a užívať si pozornosť, hoci to je presný opak toho, čo vyznávajú. Sklamalo ma to, lebo mi to príde byť povrchné a pokrytecké.