Ladislav Wolf má bistro v Sydney: Červený diplom som musel hodiť za hlavu, prácu som si nedokázal nájsť ani v kuchyni (Rozhovor)

Ladislav Wolf pochádza z Bánoviec nad Bebravou a dotiahol to až na najdrahšiu pláž v Sydney. Práve na Manley beach dnes žije a zároveň prevádzkuje úspešné bistro Wolfies, z ktorého majú hostia výhľad priamo na oceán. Začiatky v cudzine však neboli jednoduché. Ako prezradil pre Refresher, boli obdobia, keď nemal ani na jedlo.

„Len veľmi malé percento ľudí zo Slovenska tu dokázalo zotrvať dlhodobo. Je to čiastočne spôsobené asi aj tým, že cesta zo Slovenska je príliš dlhá, a zároveň aj tým, že získanie víz je mimoriadne náročné,“ hovorí.

Ladislav chcel pôvodne zostať na Slovensku a pokračovať v postgraduálnom štúdiu. Mal červený diplom z Ekonomickej univerzity a prísľub, že bude pokračovať ďalej, no miesto nakoniec získal niekto s lepšími kontaktmi. „Bol som z toho dosť skormútený. Tak som sa rozhodol, že pôjdem niekam do sveta. Austrália mi prišla skvelá v tom, že bola ďaleko a bol som úplne hodený do vody.“

Do Sydney prichádzal bez znalosti angličtiny aj bez športového ducha. „Keď som prvýkrát vyšiel z Uberu, pozrel som sa na pláž a na tie vysoké stromy a povedal som si, tu zostanem.“

Zobrazit galerii

(11)

Červený diplom mu v Sydney nepomohol

Jeho začiatky v Austrálii boli ťažké. Aj napriek vysokoškolskému diplomu musel všetko hodiť za hlavu. Jazyk neovládal a prácu si nevedel nájsť dokonca ani v kuchyni. „Po prvom roku som mal obrovskú krízu. Nemal som peniaze ani na jedlo a ten pocit hladu na opačnom konci sveta, kde človek nemá nikoho blízkeho, vo mne zostal dodnes,“ spomína.

Práve tie chvíle beznádeje mu však dodali silu. „Urobilo ma to odvážnejším a naučilo ma vážiť si každý deň. Verím, že stagnácia je smrť, preto sa snažím byť vždy o krok lepší, aj keď niekedy spravím dva kroky dopredu a tri dozadu.“

Hovorí, že na rozdiel od filmov či kníh v jeho živote neprišiel jeden veľký, zásadný bod zlomu. Skôr išlo o sériu malých rozhodnutí, ako napríklad založenie živnosti, získanie víz či ďalšie výzvy, ktoré postupne posúvali jeho hranice.

„Nemám rád statický život plný istôt, nelákala ma práca v korporáte. Vďačím za to, že každý deň je pre mňa nové dobrodružstvo. Aj dnes, keď rozširujeme reštauráciu a získavame licenciu na eventy, cítim, že sa stále niečo deje. Niekedy je to náročné, ale v globále som nesmierne vďačný za život, aký mám.“

Ceny za nájmy sú v Sydney extrémne vysoké

Ambiciózny Slovák spomína aj na to, ako riešil bývanie. Aj keď dnes žije priamo na pláži, nebolo to tak vždy. Ladislav verí, že prostredie, v ktorom človek žije a ľudia, ktorých má okolo seba, ho formujú. „Snažil som sa vždy bývať v dobrej lokalite, aj keď to znamenalo vyšší nájom. V Austrálii sú nehnuteľnosti extrémne drahé, takže väčšina ľudí si len prenajíma, nevlastnia svoje byty. Ide to cez realitky, máš dobré referencie a môžeš si nájsť apartmán,“ vysvetľuje.

Keď prišiel do Sydney, začínal však na hosteli, ktorý zdieľal so šiestimi ľuďmi. „Bolo to brutálne, lebo veľa backpackerov to berie ako dovolenku. Žúrujú, cestujú, chcú čo najviac zažiť. Ja som mal však víziu zostať a uplatniť sa, takže tie tri poschodové postele a hluk boli poriadna výzva,“ spomína. Napriek ťažkostiam nikdy neuvažoval o návrate domov.

Je to tvrdá realita, keď nemáte kontakty, nikoho nezaujímate. Dokonca aj ľudia, ktorí si povedia, že sú silní a skúsení, môžu mať problém.

Podľa neho je preto kľúčové na 100 % vedieť, či človek chce v krajine zostať, a či je pripravený na tvrdú konkurenciu. „Tu vám nikto nebude hneď veriť len preto, že máte diplom alebo skúsenosti zo Slovenska. Musíte začať úplne od nuly a byť pripravený bojovať každý deň.“

Ako rozbehol bistro Wolfies?

Rodák zo Slovenska dnes vlastní bistro Wolfies priamo na Manly Beach. Po príchode do Austrálie prežil všeličo, no nakoniec dostal možnosť začať podnikať. Začal so starostlivosťou o budovy, záhrady, údržbou a cleaningom. Mal na starosti približne 200 budov po Sydney, či už súkromných alebo aj komerčných.

Staral sa o dom aj svetoznámeho hudobného producenta, Kevina Shirleyho. Jedného dňa mu vraj zavolal, že potrebuje upratať hudobné štúdio. Miesto bolo zahádzané vecami po bývalom biznise Kevinovej manželky. Ladislav v priestore však videl veľký potenciál.

„Pamätám si to, akoby to bolo včera. Prišiel som na tú adresu, zaklopal a on mi otvoril dvere. Hneď pri vchode boli pohádzané šaty. Pozrel som sa a medzi nimi som zrazu uvidel ten najkrajší kúsok. Výhľad na oceán a vychádzajúce slnko.“

Ladislav si spomína, ako sa vtedy obrátil na Kevina so slovami: „Kevin, prečo tu niečo neotvoríš? Pamätám si, že som mal na chrbte vysávač a hovoril som mu, že toto miesto má obrovský potenciál.“ Kevin mu však vysvetlil, že jeho manželka tu kedysi predávala oblečenie a on nechce, aby tu pôsobil niekto cudzí.

Ladislava už však dobre poznal. „Ja som mu povedal, že do toho pôjdem. Mal som nejaké skúsenosti z hospitality, ale popravde iba také základné. Kevin sa len usmieval, pretože vedel, že to nebude jednoduché. Povedal som mu: Daj mi férový nájom a ja do toho pôjdem,“ spomína.

Ladislav opisuje, že proces bol extrémne náročný. Rekonštrukcia, vybavenie povolení, výber správnych ľudí, výber kávy a celkového konceptu trval týždne a často vraj spal na drevených bedniach priamo v priestoroch podniku.

„Človek dostával také facky, bolo to pokus-omyl. Nikto mi nepomáhal, všetko som si musel vybudovať sám, ale našiel som skvelého manažéra, Davida, a spolu sme vytvorili koncept, ktorý bol minimalistický, s prvkami brutalizmu v kontraste s oceánom,“ spomína.

Cestu do práce si užívá každé ráno

V Austrálii takmer všetci športujú, zdravo sa stravujú a už o 8:00 ráno majú za sebou polovicu dňa. Športovému životnému štýlu ‚podľahol‘ aj Ladislav. „Vstávam okolo pol šiestej, dám si sprchu a potom bežím 10–15 kilometrov, teraz sa pripravujem na 161-kilometrový ultramaratón. Potom sadám na motorku a idem do svojej reštaurácie na pláži, čo je len dva kilometre, a tá jazda mi vždy zdvihne náladu, aj keď je každý deň rovnaká,“ hovorí.

V reštaurácii spoznáva mená zákazníkov, ich detí aj psov, prináša noviny či vodu, komunikuje s hosťami z rôznych krajín  a zároveň robí kávu či pomáha v kuchyni. Všetkým zákazníkom rozpráva o Bratislave či Vysokých Tatrách.

Snažím sa byť autentický. Ľudia vidia, že tam makám a že je tu vlastník prítomný, nie len nejaká turistická pasca. To je podľa mňa dôležité.

Atmosféru reštaurácie dotvára aj umenie, ktoré Ladislav sám starostlivo vyberá. „Mám tu originály Andyho Warhola Karen Kain z roku 1980, Alfonza Muchu Salons des Cent z roku 1898, Pičusa od Viktora Freša a dve nové diela od Andreja Dúbravského. Každé dielo má svoj príbeh a môžem o ňom rozprávať. Pre mňa je umenie rovnako dôležité ako výhľad na oceán. Snažím sa vytvárať priestor, ktorý je autentický, plný emócie a inšpirácie.

Chýba mu Slovensko?

„Čo milujem na Austrálii je to, že aj keď nemáte 100 % jazyk, kapitál alebo kontakty, stále môžete niečo vybudovať. Je to neuveriteľný pocit. Tu ľudia ocenia snahu, dajú vám príležitosť a vy sa jej musíte chopiť. Problém je len prísna migračná politika, získať víza a zostať dlhodobo je extrémne náročné.“

Keď Ladislav prišiel s nápadom otvoriť reštauráciu, stretol sa s nadšením a podporou. Na Slovensku však mal často pocit, že akýkoľvek nápad je okamžite kritizovaný, hodnotený negatívne a mnohé myšlienky sú zadusené už v zárodku.

Tento kontrast ho presvedčil, že život v prostredí, kde je ľudský prístup a podpora, dokáže formovať človeka pozitívne.

Napriek tomu mu Slovensko začalo chýbať. „Skutočné priateľstvá, také ľudské väzby, nájdete najmä doma. Toto leto som tam strávil množstvo času so šikovnými ľuďmi, ktorí vytvárajú hodnoty. Po 13 rokoch to bolo prvýkrát, keď som pocítil, že mi Slovensko chýba,“ priznáva.

Raj pre športovcov, zdravý životný štýl a pozitívnu energiu

Ladislav popisuje aj život na Manly Beach, ktorý považuje za takmer idylický. „Je tu krásna pláž, všetci športujú, nie je tu kriminalita, je čisto a ľudia sú milí. Život sa začína už o piatej ráno, keď vidíte ľudí behať. Ak chceš ísť do centra Sydney, nasadneš na loďku a za 20 minút si v meste. Žiješ takmer ako v surférskej dedinke,“ hovorí.

Zároveň oceňuje zdravý životný štýl miestnych. Podľa neho ľudia v Austrálii viac športujú, menej pijú a stravujú sa zdravo. Junk food je tam skôr výnimkou, naopak, bežne majú na výber ricebowls, sushi či šaláty, teda jedlá, ktoré sú nielen zdravé, ale aj chutné.

Možno by ma negatívna atmosféra na Slovensku zabila, ale tu som sa stal cieľavedomým a pozitívne naladeným človekom.

Manly Beach a život tam predstavuje podľa neho ideálne prostredie, kde sa človek môže uplatniť, rásť a učiť sa. „Každý, kto sa cíti uväznený v negatívnom prostredí a má pocit, že môže niečo vytvoriť, by mal skúsiť ísť von,“ dodáva na záver.