Slovenské hladové doliny - problém minulosti i súčasnosti. Pozrite, kde sa u nás žije najťažšie

Život na našom území nebol nikdy jednoduchý. Či už to bolo za čias Uhorska, monarchie, Československa alebo súčasnej Slovenskej republiky. Nestavali sme sa do role svetovej ekonomickej mocnosti, ale nezostali sme ani najzaostalejším kútom zemegule. Ako sa vraví, bez práce nie sú koláče, a preto Slováci rozhodne neboli a ani nie sú lenivým národom, ba naopak. Bohužiaľ, moderný svet našim občanom stále rôznymi spôsobmi hádže polená pod nohy a pre mnohých nie je práca niečím, čo ich môže napĺňať či potešiť, ale skôr zlou nevyhnutnosťou, aby bolo čo vložiť do úst. Síce žijeme v 21. storočí, máme vlastnú krajinu, no stále desiatky tisíc Slovákov a Sloveniek musia utekať do zahraničia, aby sa uživili a prežili dôstojný život bez útrap za pásom za smiešny peniaz.

Nejde ale len o akýsi moderný trend, vysťahovalectvo bolo pred niekoľkými desaťročiami "v kurze" najmä smerom do Ameriky, kde sa mnohí naši predkovia vydali hľadať lepší život. Teda, spočiatku videli len možnosť dobrého zárobku v tamojších továrňach a fabrikách, no postupom času začali stovky rodín premýšľať o trvalom usadení sa. A to sa stalo aj realitou, pretože chudoba a politické problémy týkajúce sa vtedajšieho slovenského národa ich takpovediac donútili k daným rozhodnutiam. A preto aj v dnešných dňoch žijú v Spojených štátoch amerických státisíce ľudí so slovenskými koreňmi. Poďme ale späť k hlavnej téme článku. Ako vyzerala obživa v horných končinách Uhorska kedysi?

Našich predkov si predstavuje najmä ako bačov a pastierov s bičmi, píšťalkami a fujarami križujúcich horské lúky a pasienky s nemalými stádami oviec a iného dobytka vyrábajúcich rôzne chutné produkty z mlieka a ďalších surovín. No rozhodne nemôžeme zabúdať, že významnú úlohu v našich dejinách zohrávali práve roľníci a poľnohospodári, ktorí mali u nás veľmi dobré prírodné podmienky. Okrem nich sa v predchádzajúcich storočiach rozvíjalo aj baníctvo prinášajúce veľké zisky. Práve vďaka nerastom sa Horná zem (čiže územie dnešného Slovenska) stala dôležitou priemyselnou časťou Uhorska. Ďalej, z historických obrázkov môžeme pospomínať na ťažkú prácu v našich hlbokých a na drevo bohatých lesoch. Postupom rokov vznikali aj významné hutnícke, strojárenské, kovospracujúce či zbrojárske závody a veľa podobného. Dnes sme zasa označovaní za automobilovú veľmoc a nestratíme sa ani v technológiách. Ale aj napriek všemožnému pokroku sú ľudia s prácou (najmä mzdou) na Slovensku vo väčšine prípadoch nespokojní a pojem hladová dolina je prítomný aj v súčasnosti.

Naši slovenskí predkovia:

Čo je to vlastne hladová dolina? Kedysi išlo o určitý región v krajine (nemusel byť len jeden, aj viacero), kde sa žilo skutočne ťažko. Nie z dôvodu zlých klimatických podmienok či iným nesúvisiacim problémom, ale kvôli slabým pracovným príležitostiam, čo malo za následok narastajúcu chudobu a všemožné s ňou spoločné problémy. Hladové doliny nezaberali nekonečné plochy, bolo ich síce viacero, no "za kopcom" sa pokojne mohlo žiť oveľa lepšie. A nejak podobne by sa dali charakterizovať aj dnešné znevýhodnené oblasti Slovenska. Princíp zostáva rovnaký, zmenili sa len spôsoby. Práca je síce dostupná takmer všade, no častokrát je ponúkaná mzda či ich počet nedostačujúci. Výplata je dôležitá pre každého pracujúceho občana a je logické, že každý ju chce mať čo najvyššiu. Avšak, veľa pracovných pozícií je síce uvoľnených, no za almužnu sa nikto pracovať nehrnie. Dlhé roky sme členmi jedného z najvyspelejších blokov súčasného sveta - Európskej únie, a preto ľudia aj očakávajú, že aj platy by mali byť primerané aspoň k tým európskym štandardom.

Nezamestnanosť v jednotlivých okresoch SR:

Ale realita je odlišná. Rozhodnete sa požadovať vyššiu mzdu? Zamestnávateľ vás môže ľahko odbiť a povedať, že namiesto vás dosadí niekoho iného, veď "za dverami" čakajú ďalšie desiatky uchádzačov. A preto v súčasnosti pozorujeme niečo, čo sme tu ešte nemali. Obyvatelia Srbska, Rumunska či iných balkánskych krajín sú čoraz častejšie zamestnávaní v našich závodoch, pretože akokoľvek si myslíme, že máme malé mzdy, na rozdiel od spomenutých krajín je to stále niečo vysoké. Ako sa Slováci hrnú na západ, tak sa Balkánci hrnú na Slovensko. Samozrejme, nejde o gigantické počty, no nárasty sú veľké. Pozrime sa podrobnejšie na vyššie priloženú mapu Slovenska, kde v percentách vidno nezamestnanosť v jednotlivých okresoch. Ako "býva zvykom", dobré čísla vykazuje tradične západ i sever Slovenska, no o čosi horšie je to zasa na juhu a východe. Aby sme boli konkrétnejší, nazrime sa do aktuálnych štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Údaje o nezamestnanosti v jednotlivých krajoch Slovenska za január 2017:

Celkovo zrátané a podčiarknuté, na Slovensku máme 2 725 838 ekonomicky aktívnych ľudí, z ktorých sa o zamestnanie v januári uchádzalo 235 455 jednotlivcov, čo znamená, že miera nezamestnanosti v našej krajine sa pohybuje okolo 8,64%. Kde máme teda najväčšie hladové doliny v súčasných dňoch? Najhoršie je na tom okres Rimavská sobota (24,97%), hneď za ním okres Poltár (18,05%) a prvú trojicu uzatvára okres Rožňava (21,28%). Najpriaznivejšia situácia je zasa evidovaná v okrese Piešťany (3,19%), okrese Galanta (3,20%) a okrese Hlohovec (3,32%). Ak sa chcete pozrieť, ako je na tom práve vaša oblasť, kliknite na tento odkaz.

Ako sme však už spomínali, nie je dôležité byť len zamestnaný, ale je potrebné sa pozerať aj na kvalitu jednotlivých pracovných pozícii. Veľa Slovákov je dnes nespokojných so svojimi platmi, zamestnávatelia častokrát svojich zverencov žmýkajú ako špongie (zoberieš si dovolenku a pol platu ti dáme dole,...) a ochorieť či nedajbože dlhšia absencia majú za následok neželané dôsledky. Kedysi výrazné poľnohospodárstvo u nás čoraz viacej upadá a Slováci sú len zatváraní do veľkých fabrík a výrobných hál, kde sa vyrábajú (kvalitné) výrobky vyvážané do rôznych končín sveta. Ale za akú cenu?

Typické mekky zamestnanosti na našom území:

Na záver nám dovoľte položiť jednoduchú otázku: