V časoch, keď vrcholil vesmírny "boj" medzi Sovietskym zväzom a USA, sa mimo centra pozornosti udialo niekoľko výnimočných objavov na Slovensku.
Slovensko nemá veľkú vesmírnu históriu. Keby máš vymenovať Slovákov z tohto odvetvia, možno niektorým z vás napadne meno Ivan Bella, ktorý bol prvým slovenským kozmonautom, niektorí sa možno prihlásia o slovo s minidružicou SKCube, ktorá má sama o sebe kopec problémov, no a ak nerátam hru Space Engineers od slovenského štúdia Keen Software House, tak tu asi výpočet končí. Naozaj nič revolučné.
Pravdou však je, že v tieni boja dvoch svetových veľmocí sa skrýva príbeh jednej výnimočnej Slovenky, o ktorej sa nedočítaš v našich učebniciach. Je to žena, ktorá si určite zaslúži viac pozornosti, než sa jej dostáva. Veď úprimne, koľkí z vás predtým počuli toto meno?
Ľudmila Pajdušáková sa narodila v roku 1916 v obci Radošovce, čo je dedina medzi Senicou a Skalicou. Už od mala bola považovaná za nesmierne talentovanú a svoje vedomosti sa po skončení školy rozhodla využiť ušľachtilým spôsobom - začala učiť. Pre zmenu sa rozhodla vo veku 38 rokov, keď ju zamestnalo Observatórium Skalnaté Pleso.
Na tomto nádhernom mieste napokon vydržala až do konca života.
Počas pôsobenia v Tatrách sa stala v astronomických kruhoch legendou, hoci výsledky jej práce zostali pred očami verejnosti skryté. Prvý objav sa Ľudmile Pajdušákovej podaril v roku 1946 a počas ďalších 7 rokov objavila dokopy až 5 komét, čo ju v tej dobe zaradilo na historicky druhé miesto v počte komét objavených ženou. Dnes je piata. Posledná z objavených komét je dnes pomenovaná po nej, vďaka čomu sa radí k iným slovenským velikánom, po ktorých sú pomenované vesmírne telesá, napr. Milan Rastislav Štefánik či Aurel Stodola. Mimochodom, svoj objekt vo vesmíre má aj spomínaný kozmonaut Ivan Bella. V priestoroch observatória sa venovala predovšetkým rojovým meteorom, s dostupnou technikou ich dokázala zachytiť až 11000 na 10000 snímkoch. Lepšie výsledky v tej dobe dosahoval LEN Harvard.
Úspech Ľudmily Pajdušákovej znásobuje aj fakt, že sa nielen presadila v prostredí, ktoré bolo považované za výhradne mužské, ono výhradne mužské naozaj bolo. Hoci je to dnes ťažko dokázať, je veľmi pravdepodobné, že Ľudmila bola vôbec prvou astrologičkou v krajine, ľahšie sa dokazuje to, že celosvetovo sa stala jednou z prvých žien, ktoré v oblasti astronómie prerazili a učinili veľké objavy.
Ľudmila tvrdo pracovala až do konca života, po veľkolepých objavoch sa na 21 rokov stala riaditeľkou astronomického ústavu SAV, zvyšok voľného času venovala vzdelávaniu mládeže a snahe o spopularizovanie astronómie na Slovensku. Či sa jej to podarilo, ťažko povedať.
V každom prípade sa Ľudmila Pajdušáková postarala o objavy mnohých ďalších menších planétiek a v roku 1967 sa stala jednou z prvých ženských členiek Medzinárodnej astronomickej únie. Mimo toho bola v rokoch 1961 - 1963 tiež členkou Svetovej rady mieru.
Napriek veľkým úspechom, výnimočným objavom, faktu, že vydláždila cestu pre mnohých talentovaných Slovákov v oblasti astronómie a faktu, že inšpirovala mnoho žien na celom svete, aby sa nebáli presadiť sa aj v oblastiach, ktoré sú považované za "mužské", dnes jej meno ledva "vygoogliš". Na druhú stranu, pre zachovanie objektivity, s jej menom sa spájajú aj mnohé historky, hovoriace o tom, že táto žena bola "schopná ísť cez mŕtvoly" a pre jej kariéru bola schopná podraziť naozaj kohokoľvek.
Ľudmila Pajdušáková zomrela v roku 1979 v obci Vyšné Hágy.