Miroslav Marček opisoval vraždu Kuciaka a Kušnírovej bez náznaku emócií. Kočner sa usmieval a žmurkal na novinárov (Rozhovor)

Bolo to veľmi realistické. Vravel o tom ako o poprave. Hovoril, ako sa to celé udialo, ako si pripravil náboje, ako čakal v dome, ako do neho vošiel, opísal ako obete zastrelil, kam sa pohyboval, čo videl. Bol až veľmi podrobný, čo sa ale aj vyžadovalo. Marček bol aj pri rekonštrukcii vraždy v čase vyšetrovania, takže podrobne opisoval miesta, kam spadli telá a tak ďalej. Neviem to opísať slovami, myslím si, že to bolo veľmi kruté. Zároveň z jeho vypracovaného psychologického posudku vyplýva, že vrahov emočný kvocient nie je na vysokej úrovni.

Miroslav Marček

Aktuality zverejnili jeho výpoveď. Aká bola atmosféra v tom momente v celej miestnosti?

Tým, že väčšina z nás bola aspoň trochu pripravená na to, čo bude hovoriť, nemyslím si, že niekto híkal od prekvapenia, ale bolo to samozrejme napäté tým, že rozprával vážne veci. Sedel tri alebo štyri metre od rodín obetí, ktoré to zvládali veľmi ťažko. A sedel zároveň neďaleko obžalovaných, ktorí to až tak neprežívali.

Ako to zvládala rodina?

Tak, ako sa asi dalo predpokladať. Pri tých momentoch vraždy plakali a objímali sa. Pozorne sledovali to, čo povie a ako to povie. Niekedy to však nezvládali a pozerali sa do zeme. 

Mal si možnosť vidieť ako sa tvári Marian Kočner?

Bohužiaľ, áno, mal som možnosť vidieť, ako sa tváril. Nemyslím si, že v ňom bola akákoľvek empatia.

Pozeral sa na Marčeka, keď hovoril o vražde?

On sa pozeral najčastejšie naňho a na sudkyňu. Nie som si vedomý toho, že nabral odvahu pozrieť na rodiny zavraždených. Nezachytil som to, aj keď boli zverejnené nejaké informácie, že mu Zlatica Kušnírová šepkala vulgarizmy. 

Prejavoval Marian Kočner emócie počas toho, ako vypovedali rodičia zavraždených?

Niektoré média si všimli, že sa mu triasli ruky. Vraj si mal problém jednou rukou pridržiavať papier, na ktorý písal krátke odkazy svojmu advokátovi. Inak pôsobil dosť sebavedomo. Miestami by som povedal, že je až teatrálny. Málokedy pôsobí tak, že sa bráni, skôr útočí. Preto ho aj sudkyňa raz napomenula.

Vidíš posun v jeho správaní medzi tým, ako sa správa a pôsobí v kauze zmenky?

Na súde v kauze zmenky som nebol, ale tento proces je podľa mňa pre neho ťažší. Keď bude rozsudok pri zmenkách, zrejme sa zmení aj jeho postoj, ako sa správa pri vražde.

Keď prišiel do súdnej miestnosti, vraj si najprv detailne poprezeral všetkých novinárov a usmieval sa na nich. 

S Kočnerom som si nechtiac vymenil pár pohľadov. Keď ho výpovede nezaujímali, trávil čas tým, že na nás pozeral. Adam Valček a Monika Tódova však napríklad zazreli, ako na nich žmurkal. To sú novinári, ktorí o Kočnerovi písali ešte pred vraždou Jána Kuciaka. Na oboch zbieral informácie a Moniku Tódovú dal aj sledovať.

Kto ešte vypovedal v prvý deň?

Mali sme ešte možnosť počuť výpoveď Tomáša Szabóa, ktorý mal byť šoférom. Ten sa rozhodol ku skutku nepriznať a predniesol pred súdom nie práve uveriteľnú verziu, ktorej sa novinári občas ironicky dokonca zasmiali. Rozprával o tom, že si chcel vo Veľkej Mači kúpiť babetu od nejakého Róma, ktorý tam nebol, a preto tam chodil opakovane. Do veľkej časti bola jeho výpoveď založená na obraňovaní sa. Snažil sa asi využiť slovo proti slovu, proti bratrancovi Marčekovi. Ten potvrdil, že Szabó bol šofér. 

A potvrdil to aj Zsoltán Andruskó. Treba povedať, že on už nie je obžalovaný, ale prijal dohodu o vine a treste.

Asi najstresujúcejší bol pre mňa moment, keď do pojednávacej miestnosti vošli špeciálne jednotky kukláčov, ktoré strážili Andruskóa. Na kukláčov ZVJS som si síce rýchlo zvykol, títo však boli väčší a mali väčšie zbrane. Zoltán Adruskó vypovedal v utorok. Jeho výpoveď bola očakávaná. Je považovaný za korunného svedka. K vine sa priznal už v septembri, keď bol zadržaný a hneď spolupracoval s políciou. On bol vlastne prvým človekom, ktorý ukázal prstom na Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú. 31. decembra sa dohodol na 15-ročnom treste. Išiel tam ale s tým, že dostane iba 10-ročný trest.

Zoltán Andruskó

Tvrdil, že sa  vraj veľmi bál Aleny Zsuzsovej. Údajne sa chcel vyhnúť objednávke vraždy, ale zo strachu sa Zsuzsovej podriadil. Ako veľmi uveriteľná bola táto časť jeho výpovede?

Asi by som nechcel hovoriť moje pocity, či mu verím, alebo nie. Nie je dôležité, či sa jej bál, ale dôsledok, ktorý prišiel potom. Vypovedal, že bol pri tom, ako si Zsuzsová objednala vraždu Lászlóa Bašternáka, z čoho mal vyplývať strach, o ktorom rozprával. Do istej miery ale jeho slová nedávajú logiku. Oveľa viac ma však zaujalo, keď povedal jednu z kľúčových viet v jeho výpovedi. Povedal, že keby pán Kočner nemal také vzťahy so SMER-om a políciou, tak by sa to nikdy nestalo, pretože by sa nebál ísť na políciu. Vyjadril sa tak krátko po tom, ako vymenoval niektorých vrchných predstaviteľov štátu. 

Zsoltán Andruskó vravel aj to, že sa bál ísť na políciu kvôli vtedajšiemu ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi a bývalému prezidentovi policajného zboru Tiborovi Gašparovi. Ako si vnímal túto informáciu?

Opäť je to niečo, čo zastáva istú rolu, ale nie je to kľúčová informácia v rámci jeho výpovede, čo sa týka vraždy. Ale myslím si, že keď sa raz tento proces skončí, budú sa riešiť aj tieto veci, ktoré nesúviseli priamo s vraždou.

V utorok vypovedali aj rodiny zavraždených. Daniel Lipšic sa pýtal rodín na ich vzťah a život od detstva. 

Myslím si, že je to nevyhnutné z pohľadu právneho zástupcu poškodených rodín. Zlatica Kušnírová aj Jozef Kuciak starší držali emócie na uzde, až kým sa ich Lipšic neopýtal tieto otázky. Asi je to nejaký odkaz pre obžalovaných, ktorí by si mali uvedomiť, aký mal ich skutok nenapraviteľný dopad na rodiny zavraždených.

Počas výpovede Zlatice Kušnírovej prišlo ku konfrontácii s Alenou Zsuzsovou. Čo bol posledný bod zlomu, kedy sa Zsuzsová rozplakala?

To je to, o čom hovorím. Možno bolo cieľom Lipšica vyhrotiť emócie, aby v obžalovaných vzbĺkol emočný moment. Kušnírová vravela, že podľa nej Zsuzsová plakala kvôli tomu, že nemôže byť so svojou dcérou, a nie kvôli vražde jej dcéry a Jána Kuciaka. Keď sa ale rozplakala Zlatica Kušnírová, ja sám som mal čo robiť, aby som neprestal písať a udržal slzy. Myslím si, že to tak mali všetci novinári. Kočner sa triasol, so Szabóom to ani nepohlo.

Ako dlho plakala Zsuzsová, keď jej nakoniec priniesli lieky?

Bolo to možno päť, či sedem minút. Ona sa síce snažila skrývať, aby sme si to nevšimli, ale bolo to silnejšie, ako ona.

Ako sa menil jej stav počas pojednávania? Na predbežnom prejednávaní obžaloby sa totiž veľmi smiala a rozprávala sa so svojím okolím.

Tým, že som čítal jej psychologický posudok, som asi vedel, čo môžem očakávať. Bolo to premenlivé.

Ako reagoval na jej plač a emotívne výbuchy Marian Kočner?

On s ňou nechcel nejak nadviazať interakciu. Asi by bola ale rada, aby v ňom videla oporu „silného Aveho“ (poznámka redakcie – odkaz na komunikáciu z Threemy, kedy Zsuzsová napísala Kočnerovi „Ave ty“, týmto spôsobom ho oslovovala).

Máš pocit, že sa obžaloba snaží zlomiť Alenu Zsuzsovú, aby aj ona svedčila proti Marianovi Kočnerovi?

V tejto fáze je cieľom nepriamymi dôkazmi ukázať, že objednávateľom musel byť Marian Kočner. Nemyslím si, že sa Zsuzsová počas procesu zlomí.

Tlmočilo sa aj pre zahraničných novinárov?

Áno, tlmočníci nás vyrušovali. Hlavne prvý deň bol na mieste enormný zástup novinárov zo zahraničia. Z USA, Británie, Francúzska, Poľska a celkovo aj okolia v Európe. Prípad nie je výnimočný len na Slovensku, ale takáto vražda novinára je výnimočná aj v celom civilizovanom svete. Mám pocit, že si zahraničná novinári prišli vypočuť Marčekovu výpoveď. V utorok tam už bolo len pevnejšie jadro Poliakov, Čechov a Slovákov.

Tretí deň sme počuli výpoveď Petra Tótha, ktorá trvala zhruba 8 hodín. Povedal veľa informácií, ktoré nečakali určite ani niektorí politickí predstavitelia.

Peter Tóth povedal dosť veľa informácií nad rámec toho, čo sa týkalo vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Jeho obšírnejšia verzia troch alebo štyroch rokov vzťahu s Marianom Kočnerom súvisela s tým, prečo tam vlastne sedel. Tóth bol ten, ktorý pre Kočnera dával za peniaze sledovať novinárov, o tom niet pochýb. Ich verzie sa však rozchádzajú. Často používali slovo paparazzovať, na čo ich Daniel Lipšic upozornil, aby situáciu nezľahčovali. Išlo totiž o sledovanie. Z Tóthovej výpovede vyplýva, že dával sledovať novinárov svojmu tímu, pretože vraj Kočner chcel získavať informácie pre jeho reláciu Na pranieri. Spoločne spravili zoznam 27 novinárov, ktorých lustrácie sa im mohli dostať iba od polície.

Peter Tóth

Tóth bol poupratovať byt Kočnera po zadržaní, jeho dcéra mu dala aj mobil. Po tom, čo boli zozbierané dôkazy, že Zsuzsová mohla byť v kontakte s Tóthom, išiel vypovedať. Nemáš pocit, že to je taká jeho snaha vyhnúť sa trestu?

Je logické, že sa chce vyhnúť trestu.

Vyhne sa mu?

Neviem povedať, čo všetko z toho, čo povedal, je postihnuteľné a akým spôsobom. Samozrejme, sledovanie novinárov nie je košér. Ale ťažko povedať, ako bude postupovať súd. Uvidíme, keď skončí tento prípad.

Aký si mal z neho pocit?

Myslím si, že časť novinárov viac verí Tóthovi a druhá časť Andruskóovi.

Oni si odporujú?

V niektorých častiach výpovedí áno. Tá najkľúčovejšia vec je, či sa Tóth stretol a poznal so Zsuzsovou, alebo nie. Tóth tvrdí, že jej kontakt bol iba vtedy, keď dostal od Kočnera moták z väzenia. Tam mal napísané, ako sa má skontaktovať so Zsuzsovou cez Threemu.

Najdôležitejšia veta, ktorú Tóth povedal, je tá, že nemá pochýb o tom, že Alena Zsuzsová a Marián Kočner túto vraždu zosnovali. Aký máš na to názor?

Tak vyplýva to z toho, k čomu jeho výpoveď smerovala. Či už by to priamo povedal alebo nie, všetky jeho slová končili pri tom, že to boli oni dvaja. Dôležitý moment ale prišiel na začiatku o 9. ráno, keď sa pred výpoveďou rozbehol za rodinou Kuciakovcov a Zlaticou Kušnírovou, ktorým sa ospravedlnil. Tvrdil, že nevedel, prečo Kočner zbiera informácie na ich syna.

Padla tam jedna zvláštna veta, keď povedal, že nevie prečo nezničil všetkých 21 motákov a priniesol iba tieto 4. Povedal to vraj s úškrnom. Čo ho k tomu motivovalo?

Nie som si istý, s akým motívom rozprával o zničených motákoch, ktoré podľa jeho slov skartoval. Najdôležitejšie sú ale tie, ktoré máme k dispozícii.

Koľko hodín denne si trávil na súde?

Tým, že je pani predsedníčka senátu je veľmi vytrvalá, tak sme začínali okolo 9. hodiny a jeden deň sme končili pred 19:00 a raz to bolo myslím až do 20:00. Novinári prichádzajú do miestnosti pre média asi dve hodiny pred pojednávaním, kde prebieha menší súboj lepšie miesta kvôli výhľad na celú súdnu sieň.

Dnes ráno som si ešte uvedomil, že som od nedele prvýkrát videl denné svetlo. V pojednávacej miestnosti sú totiž zatiahnuté rolety a dokonca, keď vypovedal Zoltán Andruskó, zamestnanci ZVJS kontrolovali každú aj veľmi úzku medzeru, cez ktorú by mohol niekto vidieť do jeho tváre. Do miestnosti ho priviedli v modrej kukle a nepriestrelnej veste. Okrem nás nikto nemôže vedieť, ako momentálne vyzerá, aj keď, jeho fotka z Facebooku stále koluje internetom.

Čo jedia novinári počas takéhoto dňa?

Pripravení si priniesli obed, menej pripravení si mohli čosi objednať. Priestor na prestávku bol 60 minút. Najmenej pripravení išli na benzínku. Tam som skončil aj ja. Živil som sa pumpovým jedlom.

Ako z Egovho textu. S akými myšlienkami si zaspával?

Dúfal som, že sa všetkými informáciami, aj tými, ktoré mali politický podtón, budú zaoberať orgány činné v trestnom konaní. Ale tým, že sa blížia voľby a budeme rozhodovať o tom, ako sa budeme mať v budúcnosti, bojím sa, že by to mohlo zostať nie úplne tak zlé, ako to bolo, ale že tá zmena nebude dostatočne veľká na to, aby sme to všetci pocítili.

Ako bude pokračovať tento proces?

Ďalšie tri pojednávacie dni budú od 20. januára, pondelok, utorok a streda. A následne budú pojednávania na začiatku februára a potom opäť v marci.

Chystáš sa ísť na súd znova?

Áno, pôjdem hneď od pondelka. Čakajú nás svedkovia Jaroslav Hasčák z Penty a Miroslav Bödör, ktorý mal podľa Petra Tótha a údajných komunikácií veľmi zaujímavé kontakty na polícii a medzi politikmi.