Ivanu hnevalo, že chcú sprísniť zákon o potratoch, tak prehovorila o svojej interrupcii, ktorú podstúpila, keď mala 17 (Rozhovor)

Ani chvíľu si nerozmýšľala, že by si si dieťa nechala?

Rozmýšľala. Snažila som sa nájsť spôsob, ako by som si dieťa mohla nechať, lenže, bola som druháčka na strednej škole, naši boli rozvedení, moja mama mala finančné problémy a nevedela som si predstaviť, ako by moji rodičia okrem mňa vedeli uživiť ešte aj moje dieťa a už vôbec nie, čo by bolo so mnou. Kedy by som si spravila maturitu, kde by som sa zamestnal atď.

A čo ten chalan z klubu? Jemu si to povedala?

Písala som mu, že som tehotná, ale že chcem ísť na interrupciu. Určite som sa s ním chcela o tom porozprávať, ale on ma hneď nazval ku*vou a že to určite nie je jeho. Tým, že to nie je lacné, chcela som od neho polovicu peňazí, pretože si myslím, že je to fér. Nakoniec prispel polovicu. 

Koľko stál celý zákrok?

Asi 440 eur. V štátnej nemocnici to paradoxne stálo ešte viac ako v súkromnej klinike. Jedna právnička, s ktorou sme robili rozhovor v rámci pripravovaného dokumentu o interrupciách, ktorý výjde v októbri a som jeho súčasťou aj ja so svojím príbehom, povedala, že interrupcia by mala stáť oveľa menej, no oni si k tomu napočítajú rôzne príplatky, až sa dostanú na takúto sumu. Sú krajiny, napríklad Dánsko, v ktorých je to zadarmo. Vo Švédsku to stojí myslím 20 eur. 

Čo hovoríš na nový návrh zákona o interrupciách, ktorý je momentálne veľmi horúcou témou v parlamente?

Je tam viac bodov, ktoré sú zlé. Čo sa týka predĺženej lehoty na rozmyslenie, v aktuálnom zákone sú to dva dni, po novom by to mali byť 4 dni. Keď som ja požiadala o interrupciu, kvôli dvom dňom na rozmyslenie som dostala termín až o 5 dní. 

 
Takže som sa reálne dostala už do ďalšieho týždňa tehotenstva, čo môže byť veľký problém, ak napríklad zistíš, že si tehotná v 11. týždni tehotenstva a dajú ti 4 dni na rozmyslenie, tak sa dostaneš do 12. týždňa a potom čo. Je to dosť veľký háčik a hlavne nebezpečné pre zdravie ženy.

Ďalej, napríklad bod o núdzovom ubytovaní pre tehotné ženy, ktoré nemajú kde bývať je tiež nedomyslený. Ubytovanie majú zabezpečovať neziskovky, alebo centrá. To sú veci, ktoré nevie štát ovplyvniť, ani ich kapacitu. To je ako keby si povedala, že tu máš túto možnosť, ale oni sa o teba postarajú. 

 
V rámci spomínaného dokumentu sme robili rozhovor s gynekologičkou, ktorá pôsobí vo Švédsku. Tam požiadaš o interrupciu, spýtajú sa ťa, či si si istá a keď povieš, že nie, preberú s tebou možnosti. Keď povieš áno, interrupcia sa môže hneď začať. Nemáš tam lehoty, pretože je to nebezpečné. 

Dokument nemá presvedčiť poslancov, aby hlasovali inak, lebo ani nevyjde v takom čase. Má byť použiteľný do budúcna, pretože je jasné, že sa táto téma bude riešiť ešte dlho.

Prečo si myslíš, že je táto téma v parlamente tak riešená? 

Pri moci je strana, ktorá má veľa pro life-ľudí, ktorí majú potrebu to riešiť. Ide aj o kontrolu ľudí, teda žien. Je aj také heslo, ktoré beží na protestoch, že ide o moc, nie o pomoc. Chcú mať moc nad našimi reprodukčnými právami. 

Viackrát si spomínala dokument, ktorý spoločne s tímom ľudí pripravujete k aktuálnej téme interrupcií. Čo v ňom bude okrem tvojho príbehu?

Dokument sa volá Moja voľba a skladá sa z niekoľkých častí. Jedna je môj príbeh, potom sú tam rozhovory s odborníkmi, rozhovor s dievčatami, ktoré robia reálnu sexuálnu výchovu na školách, rozhovor s gynekologyčkou, ktorá pôsobí vo Švédsku, kde je zákon úplne inak postavený. 

Rozhovor so psychologičku, rozhovor s p. Miloslav Szabóm, ktorý napísal knihu potraty o histórii kultúrnych vojen, od Hlinku po Kuffu, ďalej rozhovor s pánom Prostredníkom, ktorý je evanjelický kňaž, rozhovory s aktivistkami a tak ďalej. 

Je tam jeden rozhovor s poľskou aktivistkou, ktorá nám rozprávala o tom, aké je to v Poľsku. O organizáciách, ktoré pomáhajú ženám, ktoré chcú ísť na interrupciu. Pomáhajú im ju podstúpiť v iných krajinách a pomáhajú im aj finančne.

Je jedným z cieľov dokumentu reflektovať na tému potratov v parlamente?

Dokument nemá za cieľ presvedčiť poslancov, aby hlasovali inak, lebo ani nevyjde v takom čase. Má byť použiteľný do budúcna, pretože je jasné, že sa táto téma bude riešiť ešte dlho.

Ako si sa k dokumentu dostala?

Napísala mi kamarátka Šárka s chalanmi, ktorý na dokumente pracovali. Hneď som do toho chcela ísť a tešila som sa, že to nabralo až takéto obrátky. Chcela som  aby sa táto problematika dostala medzi viac ľudí. Uvedomia si, že je to problém, ktorý sa týka nás všetkých. Nielen žien, ale i mužov. 

Dokument má výjsť v októbri, film bude mať aj turné, začneme premiérou v Bratislave, potom ideme do Trnavy, Žiliny, Košíc. Na to teraz zbierame peniažky na našej crowdfundingovej kampani na Starlabe. Som rada, že som pre nejaké ženy vytvorila safe space, že sa môžu na mňa obrátiť a podporiť ma. 

Keď máš teraz 23 rokov, neľutuješ svoje rozhodnutie?

Nie, neľutujem to. Ale mala som popotratovú depresiu, no možno bola chyba, že som sa o tom s nikým nerozprávala. Cítila som sa hrozne, mala som veľmi zlé myšlienky. Až neskôr som sa o tom rozprávala s terapeutkou. Ona bola prvý človek, s ktorým som sa o tom otvorene bavila.

Aké boli reakcie ľudí, že si sa rozhodla o tom verejne prehovoriť?

Reakcie boli úžasné. Cítila som toľko podpory, až som bola z toho dojatá. Jediné negatívne reakcie boli na facebooku pod jedným rozhovorom, ktorý so mnou vyšiel. Ale to veľmi neriešim.