Pri Dunaji vyrástla najvyššia rezidenčná budova na Slovensku. Miesto, na ktorom stojí, má neslávnu minulosť

V JTRE spustili predaj bytov už v roku 2017. Z celkovej kapacity 380 bytových jednotiek sa predala už väčšina. Ceny začínali pri spustení predaja na úrovni 134-tisíc eur za byt, najdrahší byt v komplexe mal vtedy cenovku viac ako 600-tisíc eur. Podľa webu developera je momentálne predaných 95 percent bytov. Voľných tak zostáva len 20.

Pri spustení predaja sa cena za meter štvorcový pohybovala medzi 2 200 a 3 200 eurami. Momentálne je už vyššia, od 3 850 po 4-tisíc eur za štvorcový meter. Dnes najdrahší voľný byt - štvorizbový na 34. poschodí – stojí viac ako 688-tisíc eur.

Časť odbornej verejnosti kritizuje nekoncepčné rozloženie výstavby zóny Mlynských Nív aj narušenie mestskej panorámy. Aj keď je výstavba biznis centra pozitívnou správou pre hlavné mesto, kvôli budúcim investorom, samotné rozmiestnenie jednotlivých stavieb nie je najšťastnejšie. Územný plán síce čiastočne reguluje výškové normy. Ale nerieši ich ako jeden koncept.

„Je pozitívne, že stavia, ale viem si predstaviť lepšiu koordináciu výšok jednotlivých budov. Developeri mali šťastie, že stavajú v industriálnej zóne a nemusia tak zatiaľ  čeliť rôznym petíciám,“ hovorí pre Refresher uznávaný urbanista Bohumil Kováč. 

Samotná Klingerka spolu s Eurovea Tower sú v tesnej blízkosti rieky Dunaj, čo z jednej strany zaručuje rezidentom nerušený výhľad, z druhej strany najvyššie budovy v meste priamo pri rieke (teda prvé v poradí) nepoznáme ani v Londýne, ktorý je za to často kritizovaný. 

Mrakodrap, búranie a Lexa

Celý projekt je jeden z najrýchlejších z portfólia JTRE. Spoločnosť získala samotné pozemky od pôvodného majiteľa len v októbri 2017. Predchádzajúcim majiteľom bolo konzorcium troch firiem — Koruna Invest, Internationale a Hotel Tatra. Tie pôvodne plánovali developovať omnoho ambicióznejší a aj masívnejší projekt.

Popri 28-podlažnom hoteli s 582 lôžkami sa mala stať hlavnou dominantou projektu bytová veža. Tá mala merať 157 metrov (teda spĺňať kritéria mrakodrapu) a počtom 45 nadzemných by sa stala najvyššou budovou mesta.

Celý komplex mal mať 208-tisíc štvorcových metrov a mal sa skladať zo štyroch blokov označených písmenami od A po D. Investori boli od začiatku podelení po blokoch. Koruna Invest mala blok A, Internationale bloky B a C a Hotel Tatra blok D. Vedľa radovej domovej výstavby by zrejme takýto projekt vyzeral bizarne.

Ešte zaujímavejšie ako samotná „pôvodná Klingerka“ je príbeh o tom, ako sa jej vtedajší majitelia dostali k „stavebným“ pozemkom. Na nich totiž stála storočná fabrika Gumon, ktorej časť bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

„Továreň pri Mlynských nivách chceli pamiatkari vyhlásiť za chránenú. Namiesto toho ju v roku 2008 majitelia nezákonne zničili,“ upozorňuje občianske združenie Čierne diery, ktoré sa zaoberá významnými industriálnymi stavbami po celom Slovensku.

Pamiatkarom prešla len ochrana najstaršej budovy lisovne. Ani tú sa však napokon nepodarilo zachrániť a stavebníci ju v jeden víkend v roku 2008 zbúrali. Argumentovali podzemným znečistením a narušením statiky, hoci búracie povolenie mali len na päť menších budov areálu.

Keď už bola aj jediná chránená budova definitívne zrovnaná zo zemou, ministerstvo kultúry na čele s bývalým ministrom Marekom Maďaričom (SMER-SD) dodatočne vyhlásilo, že budova už nenapĺňa kritéria, ktoré musí spĺňať pamiatka.

Logicky, keďže už žiadna nebola, prekvapivé však je, že rezort kultúry v tom čase nezakročil proti takémuto konaniu. Developeri mali voľné pozemky a pamiatkarom nezostalo takmer nič.

Pôvodne pamiatkari navrhovali zapísať do chráneného zoznamu lisovňu bakelitu, nástrojáreň z roku 1928 a kotolňu. Po Gumonke však nezostalo takmer nič, len novšia, na pohľad bežná administratívna budova na Košickej ulici 6. Bez historickej akejkoľvek hodnoty, akutálne prekrytá obrovským reklamným banerom.
 

Na celom incidente je viacero „zvláštnych okamihov“. Jeden z investorov megalomanského projektu mal „nadštandardné vzťahy“ na miestnom zastupiteľstve.

Na čele finančnej skupiny Koruna Invest je dlhodobo podnikateľ Gustáv Laca. Ako však upozornil denník Pravda, mesiace pred získaním búracích povolení, poslancom ružinovského zastupiteľstva za SDKÚ bol aj jeho brat Ján Laca. Aby toho nebolo málo, aj samotný poslanec figuroval v dozornej rade investora.
 
„Doteraz v zastupiteľstve ani nebolo o tejto veci nijaké rokovanie. Ak by aj bolo, som profesionál – viem oddeliť svoje pracovné záležitosti od súkromných,“ tvrdil Ján Laca novinárom z denníka Pravda. O pár mesiacov získali investori búracie povolenia a areál sa mohol zrovnať so zemou. Podobné prípady sú štandardne preverované, či nejde o konflikt záujmov, nič také v Ružinove neprebehlo.
 
Nielen Koruna Invest mala zvláštne zastúpenie. Ďalším investorom bola spoločnosť Hotel Tatra, ktorej v tom čase patril rovnomenný hotel v centre hlavného mesta. Za uvedenou firmou neoficiálne stála rodina bývalého šéfa SIS Ivana Lexu. K firme sa priznal až koncom roka 2008, teda až keď boli historické budovy zbúrané.

Dnes už firma Hotel Tatra neexistuje a pretransformovala sa do akciovej spoločnosti Tatra United Corporation. Predsedom dozornej rady nie je nikto iný ako bývalá hlava slovenskej tajnej služby, ktorá je spájaná so škandálom únosu syna bývalého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Okrem Ivana Lexu v dozornej rade firmy figuruje aj jeho manželka Viera Lexová.

Medzi firmy, ktoré zlúčila patrí aj ďalší investor – spoločnosť Internationale, ktorá v roku 2012 oficiálne prešila pod Tatra United Corporation. Dnes teda môžeme označiť Ivana Lexu ako hlavného investora pôvodného projektu Klingerky.

Okrem hotela Tatra, vlastní Tatra United Corporation Hotel Magnólia v Piešťanoch a hotel Rozálka v Pezinku. Okrem toho prenajíma historickú budovu na Tolstého ulici a na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

Napriek komplikovanému príbehu, sa Klingerka, ktorá dnes vzniká do zóny celkom hodí, keďže je z pera rovnakého architektonického štúdia ako napríklad Eurovea.

Klingerka

Komplex Klingerka dostal svoj názov po prvej uhorskej textilnej továrni na výrobu celtoviny, ľanového, konopného, bavlneného a jutového tovaru, ktorú v roku 1889 založil Henrich Klinger. Projekt má preto ako mementum po celom svojom povrchu štruktúru fasády, ktorá svojim vizuálom pripomína povrch celtovinových tkanív.

Gumon 

História Gummonových závodov siahala do roku 1911, keď ich založil pod Káblovou továrňou priemyselník Egon Bondy, syn zakladateľa podniku Kablo a jeho neskorší riaditeľ. Fabrika vyrábala najmä produkty z futuritu, gumonu, gumoidu. V roku 1918 získala licenciu na bakelit podľa patentov profesora Lea Backerlanda od Bakelit Gesellschaft Berlin.