Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Profil metalovej legendy, ktorá dnes vypredáva tie najväčšie štadióny, má na konte desať štúdiových albumov, deväť cien Grammy a vyše deväťdesiat ďalších ocenení.
V ich repertoári nájdeš besné riffy s agresívnym spevom, ale aj jemné, precítené balady. Určite poznáš skladby ako One, Enter Sandman, Unforgiven či Nothing Else Matters. Vieš však, čo predchádzalo ich napísaniu a čím všetkým si prešla kapela, ktorá oslávi tento rok už 40. výročie? Prečítaj si šialený príbeh drzých metalistov plný vzletov do nebies aj tvrdých, bolestivých pádov.
„Bubeník hľadá na jamovanie ďalších metalových hudobníkov,“ znel inzerát v losangelskom denníku The Recycler z októbra 1981. Písal ho osemnásťročný Lars Ulrich, ktorý už od trinástich rokov hral na bicie a sníval o vlastnej kapele. Aj keď otec z neho chcel mať tenistu, hudba ho bavila omnoho viac. Na inzerát sa ozval dlhovlasý mladík menom James Hetfield. Došlo tak k prvému stretnutiu. Nikto vtedy ešte netušil, čo všetko odštartuje a že títo dvaja spolu prežijú štyri desaťročia na jednom pódiu.
Prvé stretnutie však nedopadlo úplne najlepšie. Ulrich podľa Hetfielda divne páchol, bol mierne otravný a v tom čase nevedel až tak dobre hrať na bicie. Spevák Hetfield v knihe Micka Walla s názvom Enter Night: A Biography of Metallica na Ulricha spomína: „Larsov otec bol slávny tenista. Bol na tom veľmi dobre. Lars bol rozmaznaný – preto mal veľké ústa. Vedel, čo chce, išiel si za tým a dostal to vždy, bolo to tak celý život.“
Prvý basgitarista Metallicy Ron McGovney, ktorý bol takisto účastníkom prvého „inzerátového“ stretnutia, Hetfieldove slová potvrdil. „To o páchnutí je pravda. Avšak zapáčil sa mne aj Jamesovi. Bol len tak nepríjemne vytrvalý, že si vždy presadil to svoje,“napísal hudobník na Twitteri. Do partie hudobníci pridali ešte gitaristu Dava Mustaina a kapela bola na svete.
Ulrich neskôr prezradil, prečo sa s Hetfieldom po čase tak zblížil. „Jedna vec, ktorú máme spoločnú, aj keď pochádzame z rôznych svetov, je to, že sme obaja samotári. V Južnej Kalifornii bolo pre mňa ťažké nájsť niečo, s čím by som sa mohol stotožniť. Preto sme sa s Jamesom stali takými dobrými priateľmi, mali sme obaja sociálne problémy, mali sme problém zapadnúť,“ opísal vzťah so spevákom dánsko-americký bubeník podľa Ultimate Classic Rock.
Prvé demonahrávky mladých nadšencov, Whiskey Audition Tape s dvoma cover verziami a Ron McGovney’s ’82 Garage, boli nahrávané na najpríznačnejšom mieste pre všetky undergroundové kapely – v garáži. V tomto prípade u McGovneyho.
Až neskoršia nahrávka No Life ’Til Leather z roku 1982 znamenala skutočný posun vpred. Všetkých sedem skladieb sa totiž objavilo neskôr na debutovom štúdiovom albume s provokatívnym názvom Kill ’Em All. Vyšiel pod Megaforce Records 25. júla 1983.
Alkohol, drogy, násilie a stopka
To už však v kapele na basgitaru nehral Ron McGovney, ale mimoriadne nadaný virtuóz Cliff Burton, ktorý ohúril napríklad sólovou atmosférickou inštrumentálkou Anesthesia (Pulling Teeth). Práve on sa podpísal aj pod názov prvého albumu. Kapelu zároveň po odchode Dava Mustaina výrazne obohatil bývalý gitarista Exodusu a žiak Joea Satrianiho Kirk Hammett.
Zdroj: TASR/AP/Jorge Saenz
Technicky špičkového gitaristu a spoluautora viacerých skladieb Metallicy totiž z kapely ešte pred nahrávaním albumu vyhodili pre alkoholizmus a násilnícke sklony. Predchádzal tomu ostrý konflikt s Hetfieldom, ktorý skončil vzájomnou bitkou. To bola posledná kvapka. Mustainovo predávanie drog, konflikty a rôzne excesy však komplikovali už dlhší čas ostatným členom život. Kam prišiel, vyvolával rozruch a problémy.
Ako píše Wall v biografii kapely, podľa Ulricha bol Mustaine užitočný najmä vtedy, keď sa niečo náhodou zomlelo. Raz sa strhla na večierku s kapelou Amored Saint bitka, kde jeden z členov napadol práve Ulricha. Mustaine sa ho zastal a kapelníka pomstil tak, že spomenutému agresorovi zlomil členok.
Mustaine po odchode z Metallicy hudobne nezaháľal. V roku 1983 založil skupinu Megadeth, ktorej je dodnes frontmanom (spieva a hrá na gitaru) a ktorá je podobne ako Metallica jednou z najúspešnejších metalových kapiel v histórii (spolu s Metallicou a kapelami Slayer a Anthrax tvoria takzvanú veľkú thrash metalovú štvorku).
Přidej se do klubu Refresher+ se slevou 25 %
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Čo povedal v bolestivej spovedi po rokoch Mustaine spoluhráčom.
Aká tragédia postihla kapelu.
Na ktorý koncert spomína Hetfield z celej kariéry najradšej a prečo.
Kto zásadne pomohol Metallice k prelomovému úspechu začiatkom 90. rokov.
Aký nástupný plat dostal basgitarista Robert Trujillo.
Např.:
Zľava 300 EUR na laserovú operáciu v Excimer
, Celodenný Skipas v PARK SNOW Donovaly ZDARMA
nebo Poukázka v hodnotě 200 korun na nákup v Furiosa
Zároveň sa však Mustaine po dvadsiatich rokoch v dokumente Some Kind of Monster (2004, r. Joe Berlinger, Bruce Sinofsky) bolestivo priznal, ako veľmi ho táto skúsenosť ranila a ovplyvnila v živote. „Stále počúvam, aký je Kirk Hammett skvelý gitarista a že ja som kus hovna. Že to mňa vykopli z Metallicy, že som lúzer, že na nich nemám. Musel som sa s tým skoro dvadsať rokov vyrovnávať. Je to strašná skúsenosť.“
„Je ťažké sledovať, ako sa všetko, čoho sa chytíte, zmení na zlato a všetko, čo robím ja, stroskotáva. Stáva sa mi, že po ulici ide nejaký z**d a zrazu zakričí ,Metallica‘, len aby sa mi vysmial. Keď počujem hrať Metallicu v rádiu, vypínam ho, lebo si automaticky pripomeniem, ako som to posral. Dal by som všetko za to, aby ste mi v roku 1982 povedali, že musím ísť na liečenie,“ povedal so slzami v očiach bývalému kolegovi Ulrichovi.
„Čím dlhšie ste mali vlasy a čím špinavšie oblečenie ste mali, čím viac ste vyzerali ako z ulice, tým lepšie. Chceli sme upútať pozornosť a chceli sme ju hneď,“ spomína na rané časy kapely frontman James Hetfield v dokumentárnej sérii Sedem rockových vekov. Spolu s Ulrichom boli pripravení dobyť svet a nič ich nemohlo zastaviť.
Kapela na svojom druhom albume Ride the Lightning z roku 1984 mierne zvoľnila tempo, čo časť zarytých fanúšikov kritizovala a nepáčilo sa jej smerovanie do komerčnejšej sféry, avšak vôbec sa to neodrazilo na kvalite nahrávky. Tvrdosť a rýchlosť kapela ukázala naplno v skladbách Fight Fire with Fire alebo Ride the Lightning a napríklad Fade to Black dodnes patrí medzi najobľúbenejšie balady kapely.
Tretí album Master od Puppets bol zatiaľ najprogresívnejším dielom skupiny a s odstupom času, v roku 2020, vďaka ankete samotnej Metallicy vysvitlo, že ide aj o najobľúbenejší album fanúšikov. Skladby ako Welcome Home (Sanitarium), Battery či Disposable Heroes potešili v čase vydania zarytých metalistov aj otvorenejších poslucháčov či náročnejších hudobných kritikov.
Turné Damage Inc. vo Švédsku k spomínanému tretiemu albumu v roku 1986 však prinieslo kapele tvrdú ranu, z ktorej sa ťažko a dlho spamätávala. Pri nešťastnej havárii autobusu prišli totiž o svojho nielen kolegu, ale v prvom rade priateľa Cliffa Burtona, ktorý mal v tom čase iba dvadsaťštyri rokov. Bol na mieste mŕtvy.
V jednom z dokumentov o kapele priblížil tragickú udalosť Kirk Hammett, ktorý si s Burtonom vymenil len pár hodín pred nešťastím posteľ. Hudobníci sa sťažovali, že spacie kabíny v ich autobuse sú nevyhovujúce a nepohodlné. Hammett a Burton preto vytiahli hracie karty, aby rozhodli, kto dostane lepšie miesto.
Večer 26. septembra 1986 vyhral hru Burton s pikovým esom, čím získal prvú voľbu poschodovej postele a vyhlásil, že chce tú, kde spí Hammett. To sa mu však stalo osudným. Keď na druhý deň ráno Burton spal, autobus v Kronobergu podľa vodiča dostal šmyk a z cesty sa prevrátil na trávu.
Basgitaristu odhodilo cez okno autobusu, ktoré na neho vzápätí spadlo a zabilo ho. Frontman kapely sa vyjadril, že po havárii chcel v návale zúrivosti vodiča autobusu skutočne zabiť a upodozrieval ho, že bol opitý, a preto havaroval.
Burton svet tvrdej hudby obohatil svojím špecifickým štýlom, precíznymi, náročnými kompozíciami a inovatívnym experimentovaním s efektmi. Podpísal sa napríklad pod nezabudnuteľné skladby For Whom the Bell Tolls, The Call of Ktulu či Orion.
Nástup Boba Rocka a zlomový album
Štvrtý album … And Justice for All z roku 1988, na ktorom zosnulého Burtona nahradil energický Jason Newsted s večne nahnevaným výrazom, bol jasným návratom k zúrivému thrash metalu. Hudobníci sa však zhodli, že potrebujú zmenu.
Nasledujúci Black Album Metallica nahrávala s dnes už legendárnym producentom Bobom Rockom. Ten im zásadne zmenil štýl nahrávania a určil hneď od začiatku nové pravidlá, čo vyvolalo v štúdiu napätie. „Nikdy sme neboli v štúdiu s niekým, kto by nám hovoril, čo máme robiť a ako. A zrazu tu bol tento chlapík,“ prezradil v dokumente Sedem rockových vekov Ulrich.
Rock na margo rozporov v dokumente len konštatuje: „Vyzerali, že ma nenávidia, a asi to tak aj bolo.“ Napriek tomu po čase hrdí hudobníci sami uznali, že ide o pozitívnu zmenu. „Ten zvuk bol presne taký, aký sme chceli. Prišiel a presne vedel, čo má s nami robiť. Pomaly sa zrazu stával niekým, komu sme dôverovali,“ priznal nakoniec Hetfield.
„Chcel skúsiť nové veci, chcel to trochu zjednodušiť, a keď sme začali skladať, už prvá pesnička, ktorou bola Enter Sandman, potvrdila, že to funguje,“ doplnil Ulrich. Koniec koncov, ide o jednu z vôbec najhranejších a najznámejších skladieb kapely.
Album obsahujúci aj hity ako Sad but True, The Unforgiven či Nothing Else Matters kapelu vystrelil do výšin. V Amerike sa predalo vyše 17 miliónov kusov a celosvetový predaj prevýšil 32 miliónov. Metallice sa teda podaril husársky kúsok, priviedli metal k širšiemu publiku a to bez kalkulu či nejakého podlizovania.
Moskva, rok 1991 a absolútne šialenstvo. Po vydaní albumu sa na jednodňovom festivale Monsters of Rock odohral koncert, ktorý navždy zmenil históriu rockovej hudby. Išlo o moment, ktorý si všetci zúčastnení budú zaručene pamätať do smrti. Na leteckej základni Tuschino sa iba pár dní po neúspešnom pokuse o štátny prevrat zišlo vyše jeden a pol milióna nadšencov tvrdej hudby.
Na festivale zahrali okrem Metallicy aj AC/DC, The Black Crowes či Pantera. Zatiaľ čo nad letiskom lietali vrtuľníky, spievali sa texty o zle, smrti či vzbure proti totalitám, čo vysoko kontrastovalo s hodnotami v bývalom Sovietskom zväze. Podľa portálu MetalCastle frontman kapely James Hetfield spomína na túto udalosť ako vôbec najobľúbenejšiu v jeho hudobnej kariére.
„Vojaci, ktorí mali na starosti bezpečnosť, zrazu vyzliekali uniformy, aby si mohli užívať hudbu a odviazať sa,“ spomína na koncert Hetfield. Najsilnejším preňho bolo, že sledoval, ako sú ľudia svedkami niečoho, čo nikdy predtým nevideli, nepočuli, a ako sa vďaka tomu menia. Ako ich hudba niekam posúva. Záznam z festivalu zvečnil na kameru Wayne Isham vo filme For Those About to Rock: Monsters in Moscow.
Jason Newsten, ktorý odišiel z Metallicy dobrovoľne po dlhých 14 rokoch, avšak najmä vďaka názorovým nezhodám s Hetfieldom pre svoj bočný projekt – kapelu Echobrain –, sa vyjadril v dokumente Some Kind of Monster: „Rozhodol som sa nemať deti, rodinu. Moja hudba, to sú moje deti. A keď som sa rozhodol pre hudbu, musím jej venovať všetok čas. No nebolo možné, aby som s touto kapelou (Echobrain) dokázal nejako konkurovať monštru s názvom Metallica.“
Basgitaristu sklamalo vyjadrenie Hetfielda, že ak uspeje s Echobrainom, nebude môcť v Metallice pokračovať. Po albumoch Load (1996) a ReLoad (1997) prišli náročné súdne spory kapely s Napsterom, internetovou službou umožňujúcou zdieľanie hudobných súborov, a spôsobili odliv fanúšikov. Kapela mala vážnu krízu. Päť rokov nebola na žiadnom turné ani netvorila žiaden album. Vzťahy boli na bode mrazu.
Liečenie a hroziaci rozpad
Návratom na výslnie mal byť ôsmy štúdiový album St. Anger. Počas nahrávania si však kapela stále prechádzala ťažkým a temným obdobím. Prikývla preto na možnosť komunikovať so skupinovým terapeutom. Všetko ešte skomplikoval fakt, že Hetfield medzitým musel na sedem mesiacov opustiť kapelu, keďže vďaka pretrvávajúcim problémom s alkoholom nastúpil na liečenie.
Zdroj: TASR/AP/The Canadian Press/Mark Blinch
Kirk Hammett v intímnom a otvorenom dokumente Some Kind of Monster priznáva, že sa v tom čase o Hetfielda skutočne veľmi bál. „Keď ideš na liečenie, nezamerajú sa tam len na to, že si alkoholik. Idú omnoho hlbšie. Až na dno. Preskúmajú všetko, otvoria ťa.“
Keď sa frontman vrátil, nešetril pocitmi a vyjadril zdesenie z budúcnosti kapely. „Veľkosť Metallicy ma už miestami unavuje. Pre vás je Metallica možno niečo ako kamarátka, pre mňa to bola beštia, čo zo mňa veľmi veľa vysala,“ otvoril sa v rozhovore so spoluhráčmi a pred filmovým štábom. Kapela sa však rozhodla pokračovať a časom tiež zorganizovala konkurz na nového basgitaristu.
Nástupný plat jeden milión dolárov
Konkurz na nového basgitaristu Metallicy vyhral sympatický a skromný Robert Trujillo. Ten bol predtým členom skupín Suicidal Tendencies či Black Label Society, hrával aj s Jerrym Cantrellom a v skupine Ozzyho Osbourna.
„Keď si k nám prišiel, všimol som si, že hráme o dosť lepšie. Vďaka tebe znie kapela lepšie,“ nešetril slovami chvály v dokumente Some Kind of Monster frontman kapely, na čo nadviazal Ulrich s tým, že Trujillovi ponúkajú nástupný plat neuveriteľný jeden milión dolárov. Na to, pochopiteľne, nový basgitarista kapely ani nemal slov, no neskrýval radosť.
Hudobníci zároveň na kamery prezradili, že Trujillo ich presvedčil aj tým, ako im pripomínal Burtonov štýl hry. V každom prípade, príchod nového člena nie do kapely, ale rodiny, ako to sami zhodnotili, bol začiatkom novej éry. Kapela odvtedy vydala albumy Death Magnetic (2008) a Hardwired... to Self-Destruct (2016).
Skok do tej istej rieky
V roku 2019 však všetkých fanúšikov zmrazila správa, že James Hetfield musí znova nastúpiť na liečenie, keďže po dlhoročnom abstinovaní znova prepadol závislosti od alkoholu. „Ako asi väčšina z vás vie, náš brat James sa trápi so závislosťou už mnoho rokov. Teraz musel, nanešťastie, opäť nastúpiť na liečebný program, aby znovu pracoval na svojom zotavení,“ znel znepokojivý odkaz zvyšku kapely na sociálnych sieťach. Kapela musela preto aj zrušiť plánované turné Worldwired.
Hetfield sa však, našťastie, zotavil. Keďže o niečo neskôr prišla pandémia covidu-19, koncerty kapely neboli na programe. Každý fanúšik však verí, že sa ešte dočká ďalšieho albumu, a tak aj ďalších živých, nezabudnuteľných koncertov týchto nesmrteľných legiend.
Metallica bola roku 2009 uvedená do Rokenrolovej siene slávy, má deväť cien Grammy z dvadsiatich troch nominácií, obsadila tiež 61. miesto v rebríčku The 100 Greatest Artists of All Time prestížneho časopisu Rolling Stone. Kapela hrala viackrát v neďalekej Viedni či Prahe, no raz vystúpila aj na Slovensku, konkrétne v Bratislave 8. júna 1993.
