Tomáš Bezdeda: Najviac mi vadí, keď baba fajčí, nemám rád ten smrad (Rozhovor)

Živím sa len hudbou a spevom. Nepracujem s ekonómiou, ktorú som študoval. Minulý rok bol preto ťažký aj pre mňa. Dúfam, že tento rok budú koncerty – aby ľudia, ktorí sa živia kultúrou, neskončili na psychiatrii a mali dať čo do úst. Nie sú to len umelci, hovoríme aj o ľuďoch za kamerou či v backstagei.

Niektorí nám hovorili, že máme ísť vykladať tovar. No to všetci nemôžeme a predsa ani len takej roboty toľko nie je, len by sme ju brali iným ľuďom. Každý má na tomto svete nejaké miesto, každý je jedinečný. 

Máš pocit, že počas pandémie štát kultúru podporil dostatočne? 

Ja som od štátu nedostal ani korunu. Je to najmä tým, že mám registrovanú eseročku a nevystupujem ako fyzická osoba. Našťastie, mal som nejakú rezervu a tento rok sme s kapelou mohli hrať. 

No na Facebooku som vyjadril svoj názor na to, že štát by pri podpore kultúry mohol zohľadňovať aj eseročky. Nie sme zlodeji. Každý človek má nejaké náklady na život. Hoci platím dane každý rok, od štátu som počas pandémie nič nedostal. No ak by som vyplakával a spoliehal sa na to, že niečo od štátu dostanem, nikam by ma to neposunulo. 

Na Superstar bolo najkrajšie, že som ani nerozmýšľal nad tým, ako sa tam dostať alebo čo zaspievať, aby som prerazil.

Nelákalo ťa živiť sa ekonómiou? Predsa len je to stabilnejší odbor. 

Po škole som rozmýšľal, že by som to začal robiť, no nakoniec som zostal pri hudbe. Vždy bola pre mňa silnejší fenomén. Od Superstar ubehlo 16 rokov a ja každý deň ďakujem Bohu za to, že môžem robiť to, čo ma baví. 

Dostala ťa Superstar tam, kde si teraz?

Keď som sa stal súčasťou Superstar, vôbec som nevedel, do čoho idem. Mal som 18 rokov a ten projekt som ani poriadne nepoznal. Bol som introvert a neveril som si. Do súťaže ma prihlásil spolužiak zo strednej, ktorý veril, že viem spievať. Nevedel som ako a zrazu som bol vo finále. 

Myslím si, že najkrajšie na Superstar bolo to, že som ani nerozmýšľal nad tým, ako sa tam dostať alebo čo zaspievať, aby som prerazil. Nevedel som, o čo môžem prísť, ak nepostúpim. Jednoducho som tam išiel a hovoril som si: Ak vydá, tak vydá, ak nie, tak nie. 

A zrazu si bol slávny. Bol to šok, byť v 18 rokoch súčasťou šoubiznisu?

Teraz viem, že Superstar mi otvorila dvere. Ľudia ma spoznali, videli, že mám rád hudbu.

No bol to veľký šok. Mal som veľmi prísnu výchovu, nefajčil som ani nepil. Mal som pred takýmito vecami rešpekt a bál som sa, aby to otec nezistil. 

Superstar bolo zrazu obrovské more, v ktorom som musel plávať. Nevidel som žiadny breh, žiadny ostrov, na ktorom by som sa vydýchal.

Išiel by si do toho znovu?

Asi áno. Spoznal som tam ľudí, s ktorými sa doteraz kamarátim. Či už je to Maťka Schindlerová, Miro Jaroš, alebo Robo Mikla. No okrem spevákov som spoznal aj veľa ľudí spoza kamier či z produkčnej oblasti. 

A najmä – bol to fenomén. Všetci tým žili, sledovali to. Superstar nebola len o pretŕčaní sa pred kamerou, ale o speve. Museli sme niečo dokázať. 

Spomínaš Mira Jaroša. Rozmýšľal si niekedy aj ty nad tvorbou hudby pre deti? 

Nikdy ma to nelákalo, hoci k deťom mám super vzťah. Svojej dvaapolročnej neteri spievam Mandarínku Darinku. No bavia ma najmä moje pesničky, ktoré skladám. Dávam do nich emócie. Veľa ľudí mi už radilo, aby som robil niektoré veci v hudbe inak, no ja som im vždy povedal, že to potom už nebudem ja. 

Je to, ako keď máš vo vzťahu partnera, ktorého sa silou-mocou snažíš zmeniť. Vadí ti na ňom veľa vecí a prídeš do štádia, keď vlastne chceš niekoho úplne iného. No svojho partnera by si mal brať takého, aký je – aj napriek chybám. Vtedy je to silnejšie a trvalejšie. Podobne je to aj v hudbe. 

Si teraz s niekým vo vzťahu? 

Nie. Niektorí sa ma dokonca pýtajú, či som gay, no ja milujem ženu. Mám skvelý vzťahový vzor – rodičov, čo sú spolu 38 rokov. Aj ja by som chcel vzťah aj rodinu. Problém je v tom, že ženy si často myslia, že im nebudem verný. Je problém nájsť dievča, ktoré bude tolerovať, že sa so mnou napríklad ženy fotia na koncertoch. Dievča, ktoré je silné a bude si veriť. 

Prekáža ti teda, keď žena žiarli. 

Nie, najviac mi vadí, keď baba fajčí. (smiech) Nemám rád ten smrad.

Máš nejakú konkrétnu predstavu o ideálnej žene? Nemám parametre. Všetko je to o tom, že keď ju stretneš, prehodíš pár slov a pozrieš sa jej do očí, vtedy vieš, či ti vonia. Či ťa priťahuje, či sa na ňu tešíš.

Len čo sa na ňu netešíš, môžeš si nahovárať, že je tá pravá, no v živote to nezlomíš. Vtedy je najlepšie povedať si do očí, že to tak necítiš. Buď to tam je, alebo to tam nie je. 

A tvoj predošlý vzťah s Adelou? Ste v kontakte? 

Sme kamaráti, sem-tam sme v kontakte. Nepíšeme si pravidelne, zvyčajne na sviatky. Keď sa občas stretneme v Chart Show, vystískame sa. Vážim si, že vychádzame dobre. Tak by to v živote malo byť – nič nevyriešiš tým, že budeš niekomu robiť zle. Také veci vytvárajú zbytočný stres a ten je spúšťačom chorôb. 

Veľa ľudí sa domnievalo, že tvoj najnovší singel Ako sa máš je o nej. Je to tak? 

Nie, čo si. (smiech) Je o niekom úplne inom. Išlo o známe dievča, s ktorým som bol kamarát a z ničoho nič som sa doň zaľúbil. Viacero faktorov však bolo proti nám, a tak nás to zlomilo. V živote by som však nepovedal, že niečo také vznikne z kamarátstva. 

Pesnička Ako sa máš je teda o tom, že keby som mohol, znesiem jej modré z neba. No nemôžem, lebo viacero vecí hrá proti nám. Tá pesnička má príbeh aj silu. 

Chystáš okrem pesničky Ako sa máš niečo nové? 

Povedal som si, že som spravil veľa pomalších pesničiek, tak musím spraviť aj niečo rýchlejšie. Chystáme jedno dueto. Máme aj nejaké firemné akcie, najbližšie v Košiciach. No doba je neistá. Organizátori koncertov sa boja niečo spraviť – hygienici sa im totiž vyhrážajú, že budú v červenej zóne. 

Čo počúvaš? 
Mám rád Eda Sheerana, Coldplay či Stinga. Páči sa mi aj Lady Gaga či Pink. Zo slovenských interpretov počúvam No Name. Páči sa mi aj hudba Emy Drobnej či Barbory Piešovej, s ktorými som aj spieval. 

Je dnes ľahšie živiť sa hudbou po úspechu v šou, ako je Superstar? 

Konkurencia bola vždy veľká, no mám pocit, že dnes je ešte väčšia. Každý chce spievať, každý chce ísť za svojím snom. Dnes však môžeš mať na Instagrame oveľa viac followerov než niekto známy z televízie. Máš väčšiu šancu dostať sa do povedomia prostredníctvom internetu. Kedysi to fungovalo vďaka súťažiam. Dnes majú sociálne siete silu. 

Problém je však v tom, že popri toľkých interpretoch je ťažké napísať pesničku, ktorá bude chytľavá, bude mať zaujímavý text aj príbeh. Dnes je toľko skladieb, ktoré sa navzájom podobajú. Osobnosti tiež nie sú také výrazné, nemajú gule. 

Rozmýšľal si aj ty nad kariérou influencera? 

Kariéru influencera nechávam otvorenú. Mám rád fotky a farby. Rád dávam na Instagram veľa fotiek z prírody, z koncertov. Keď som v Tatrách, odfotím sa. Nie som narcis, no je to profil o mne, tak prečo by som nemohol byť na fotkách? 

Rád by som však „influencovaním“ motivoval mladých ľudí, aby sa venovali hudbe. Aby svoj čas míňali na niečo dobré.

 

 

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

 

 

Příspěvek sdílený Tomas Bezdeda (@tomas_bezdeda)

Koho sleduješ na Instagrame ty?

Rád sledujem športovcov, napríklad Janyho Jandla. Učím sa od nich cviky, je to perfektné. 

Naznačil si, že dnes začínajúcim spevákom pomáhajú sociálne siete. Je teda ľahšie živiť sa hudbou v tejto dobe? 

Nie. Ľahšie ťa niekto objaví, no neznamená to, že ťa hneď zavolajú niekam hrať. Oproti nám však majú výhodu v tom, že sa môžu prezentovať sami takmer zadarmo. Nemusia si platiť bilbordy, všetko to môžu robiť viac-menej elektronickou formou.

Slovenskí hudobníci sa však často živia niečím iným než hudbou a tú robia popri zamestnaní. 

Hudba vie uživiť slovenského hudobníka, keď je známy. Ak má veľa koncertov, vystupuje v televízii. Pokiaľ nie si známy, hudba ťa na Slovensku uživí len ťažko. Keď chceš tvoriť, potrebuješ nástroje, album, promo. Len album ťa vyjde na 15- až 20-tisíc eur. To sú obrovské náklady a často sú to peniaze, ktoré sa ti úplne nevrátia. 

Môžeš však robiť hudbu popri práci ako hobby, no nikdy nebudeš mať na tvorenie kľud. Stále budeš viac času venovať druhej robote. 

Si vášnivý fanúšik hokeja. Ak by si nebol spevák, chcel by si byť hokejista?Áno. Mnohí hokejisti majú radi hudbu, hrajú na gitare či na bicích. Hokej hrávam aktívne 13 rokov a stretol som pri ňom veľa super ľudí. Aj hokejistov, s ktorými sa doteraz kamarátim. 

A hráš ho dobre? 

Na amatéra si zahrám dobre. Nie som hokejista, ale rád sa spotím na ľade. 

Mojou poslednou otázkou je, či ťa aj po 16 rokoch od prvej série Superstar stále spoznávajú ľudia na ulici.

Jednoznačne, stáva sa to často.