Generálna prokuratúra vydala za posledné dva týždne tri sporné rozhodnutia, ktorými zrušila dôležité vyšetrovania. Vraj boli nezákonné, procesne nesprávne a bez dôkazov.
Spoločným menovateľom najhorúcejšej témy politickej jesene sú nominanti Sme rodina a predseda tohto hnutia Boris Kollár. Keď generálna prokuratúra počas uplynulého týždňa zrušila všetky obvinenia voči bývalému šéfovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému, najväčším otáznikom zostala skutočnosť, že šéfa generálnej prokuratúry aj šéfa SIS nominovala rovnaká politická strana.
Maroš Žilinka sa síce z rozhodovania o Vladimírovi Pčolinskom vylúčil pre konflikt záujmov a rozhodol o ňom jeho námestník, v rovnakom čase však sám rozhodol o zrušení obvinenia pre Jaroslava Haščáka, ktorého podozrievali z obchodovania s nahrávkou Gorila.
Predseda parlamentu Kollár a oligarcha Haščák sa vlani ešte pred jeho zadržaním osobne stretli. Obsah neformálnej schôdzky opísali médiám rozdielne. Boris Kollár tvrdil, že sa rozprávali o článkoch, keďže v tom čase vrcholila jedna z jeho káuz o SMS správach, Jaroslav Haščák hovoril, že sa stretli v súvislosti s knihou, na ktorej pracuje.
Predseda parlamentu, šéf hnutia Sme rodina a politik, ktorý pred voľbami sám seba označoval za „drahú nevestu“, dnes dáva ruku do ohňa za všetky rozhodnutia generálnej prokuratúry. Navyše ak by vraj chcela vláda obmedziť Žilinkovu moc zastaviť akékoľvek trestné stíhanie, odíde z vlády.
„Ak zrušia paragraf 363 a obídu Sme rodina, odídeme z vlády,“ reagoval Kollár v TV Markíza. Na mimoriadnej koaličnej rade sa už strany dohodli, že vytvoria skupinu odborníkov, ktorá rozhodne, či treba generálnemu prokurátorovi silnú právomoc odobrať.
Parlamentná matematika naznačuje, že koalícia by po ich odchode mala len technickú väčšinu s nezaradenými poslancami, ktorí opustili stranu Veroniky Remišovej. Ak by v strane Za ľudí vyvrcholil konflikt s Máriou Kolíkovou, situácia by už bola na hrane.
- O čom je paragraf 363 a koho ním už generálna prokuratúra zachránila.
- Kto dal generálnemu prokurátorovi takú silnú právomoc.
- Prečo Maroš Žilinka podľa odborníkov supluje súd.
- Kto sa postavil za Žilinku a kto proti nemu.
- Akú rolu v spore zohráva konflikt medzi Lipšicom a Žilinkom.
- Ako reagujú politici.
- Ako sa Maroš Žilinka bráni proti novinárom, ktorým zablokoval prístup na tlačovku.
Zahrala sa generálna prokuratúra na Najvyšší súd?
Existuje množstvo dôvodov, pre ktoré mal generálny prokurátor verejnosti vysvetliť zastavenie stíhaní v exponovaných kauzách. Tlačová konferencia Žilinku a jeho námestníka však namiesto odpovedí vyvolala ďalšie otázky, ktoré súvisia s procesnou stránkou veci, ale aj s otázkou imidžu.
Generálny prokurátor na tlačovku nepustil Moniku Tódovú z Denníka N a Lauru Kellöovú z Aktualít, ktoré sa kauzám dlhodobo venujú a mohli by ho konfrontovať s nepríjemnejšími otázkami ako zvyšok novinárov. Žilinka tvrdil, že v miestnosti nie je miesto, fotografie však dokazujú opak. Šéfredaktori denníkov upozornili, že vyberanie si novinárov, ktorí sa môžu pýtať, sa podobá Ficovi a Mečiarovi.
Žilinka už novinárom odpísal, že zvolil tento formát tlačového vyhlásenia, lebo ho považuje za adekvátny téme.
Pochybnosti vyvoláva skutočnosť, že generálna prokuratúra zmietla prípady Pčolinského a Haščáka zo stola tesne pred tým, ako sa v nich mali stať zásadné posuny. Úplatky na SIS smerovali pred súd, keďže prokurátor špeciálnej prokuratúry už pripravoval obžalobu, kauza obchodovania s Gorilou mohla opätovne dostať Haščáka do väzby vďaka mimoriadnemu dovolaniu Márie Kolíkovej. V oboch prípadoch by finálne slovo mali senáty Najvyššieho súdu.
Maroš Žilinka odmieta, že by konal podľa záujmu politikov, na tlačovej konferencii zvyšoval hlas a hneval sa, že sa prezidentka Zuzana Čaputová aj niektorí politici vyjadrujú k trestným veciam bez znalosti spisu. Povedal, že je na rozdiel od Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) objektívny a má nadhľad, pretože ho neovplyvňuje „balast“, s ktorým sa prokurátori ÚŠP stretávajú. „Nie som nikomu zaviazaný ani nie som ničí vazal,“ dodal.
Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorému šéfuje Daniel Lipšic, vníma zrušenie obvinení ako pochybné. Naznačuje výrazné prekročenie kompetencií. Podľa ÚŠP generálna prokuratúra supluje činnosť súdu.
Generálna prokuratúra sa bráni tým, že obvinenia skúmala dlhšie a je len náhoda, že finálne zrušenie prišlo po dlhých mesiacoch práve pred súdnymi pojednávaniami.
Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala upozorňuje, že je to práve súd, kto je a musí zostať orgánom, ktorý má dostatok informácií na to, aby mohol rozhodnúť o dôvodoch trestného stíhania. „V mene sudcovského stavu však dôrazne protestujem proti čo i len náznakovej dehonestácii akýchkoľvek súdnych rozhodnutí spôsobom: Však sudcovia na to mali málo času a múdry som ja ako prokurátor či obhajca,“ dodal Hrubala, podľa ktorého ide generálna prokuratúra proti zavedenej praxi.
Vládna koalícia plánuje kompetencie generálneho prokurátora v paragrafe 363 čo najskôr zmeniť. Tento krok kritizuje Združenie sudcov Slovenska. „Takúto unáhlenú a čiastkovú zmenu právnej úpravy považuje ZSS v právnom štáte za neprípustnú politickú reakciu na rozhodnutie justičného orgánu v konkrétnej veci, ktoré nezodpovedá predstavám verejnosti, respektíve časti politickej reprezentácie,“ zdôraznili. Ani predstavitelia Právnickej fakulty Univerzity Komenského nesúhlasia so zamýšľanou zmenou.
Žilinka tvrdí, že ak paragraf zrušia, z generálneho prokurátora sa stane štatista so sekretárkou.
Podľa Via Iuris je paragraf súčasťou Trestného poriadku, aby odbremenil Najvyšší súd. Pred zavedením paragrafu 363 do praxe to boli práve senáty Najvyššieho súdu, kto rozhodoval o sťažnostiach procesných strán, ktoré namietali voči postupu policajtov a prokurátorov počas vyšetrovania.
Preskúmať znamená vyhovieť koaličnému partnerovi, aby bol pokoj
Momentálne je na rade pracovná skupina, ktorá bude postupovať v súlade s programovým vyhlásením vlády. V ňom sa koalícia zaviazala, že bude „dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy paragrafu 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu“.
Boris Kollár tvrdí, že ak ho budú chcieť zmeniť v neprospech Žilinku, nadobro odíde z koalície. V TV Markíza to vysvetlil tým, že keď partneri písali programové vyhlásenie, v snahe umlčať Alojza Baránika zo SaS napísali prázdnu vetu o tom, ako preskúmajú tento paragraf. Slovo „preskúmať“ sa podľa neho v takýchto prípadoch používa, aby bol vlk sýty aj ovca celá, ale nebolo v pláne nič meniť.
V prvej fáze by mali byť súčasťou pracovnej skupiny maximálne dvaja zástupcovia každej koaličnej strany. Cieľom je zúženie paragrafu, aby generálna prokuratúra nemala možnosť zrušiť obvinenie či trestné stíhanie.
Nie je to prvýkrát, čo Boris Kollár dáva vláde ultimáta. Spravil to aj v čase koaličnej krízy, ktorú vyvolal Richard Sulík s požiadavkami na odstúpenie ministra zdravotníctva a predsedu vlády. Hnutie Sme rodina v tom čase nemalo personálne požiadavky, ale materiálne – odloženie výkonu exekúcie, odloženie splátok úverov či vyplatenie jednorazovej pomoci. Sme rodina vtedy napriek nenaplneným žiadostiam v koalícii zostalo.
Lipšica vraj dobehol vlastný paragraf
Spor o paragraf 363 prebieha počas konfliktu Daniela Lipšica a Maroša Žilinku. Generálny prokurátor podal návrh na disciplinárne stíhanie špeciálneho prokurátora za verejné vyjadrenia, v ktorých Lipšic bránil svojich podriadených. Kým Žilinka argumentuje tým, že išlo o trestnú vec, ktorá s pôsobiskom ÚŠP nesúvisí, viac ako 50 prokurátorov podporujúcich Lipšica si myslí opak.
Juraj Šeliga zo Za ľudí v tomto kontexte upozornil, že Žilinka prehliada väčšie prešľapy prokurátorov a podal len návrh na Lipšica a jeho podriadeného Kysela. „... celú verejnosť zaujíma, čo sa deje so švagrom Roberta Fica pánom Chabadom, ktorý roky nechal spisy ležať v šuflíku, alebo či bude podaný disciplinárny podnet na pani Juríčkovú, ktorá si to roky ako krajská prokurátorka nevšímala,“ hovorí s tým, či je naozaj Daniel Lipšic jediný človek na prokuratúre, ktorý vraj urobil chybu.
Dnes meno špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica v súvislosti s paragrafom 363 skloňuje opozícia. Novela Trestného poriadku z roku 2005, ktorého je súčasťou, bola prijatá v čase, keď bol Lipšic ministrom spravodlivosti. Mimoriadny opravný prostriedok v podobe paragrafu 363 vtedajší šéf rezortu spravodlivosti nevytvoril, ale prebral z pôvodného Trestného poriadku.
Vláda Ivety Radičovej sa pritom pokúsila pred desiatimi rokmi novelou zákona zabrániť najvyšším poschodiam prokuratúry a vtedajšiemu šéfovi Dobroslavovi Trnkovi v tom, aby mohli pomocou paragrafu zametať kauzy pod koberec.
Novela sa týkala tzv. zrušenia negatívnych pokynov, čo v preklade znamená, že generálna prokuratúra nemôže dať negatívny príkaz, napríklad „nepodať obžalobu“.
Právnici z Via Iuris upozornili, ako vtedajší námestník Ladislav Tichý našiel spôsob, ako novelu negovať. V neprítomnosti nadriadeného vydal nový príkaz o mimoriadnych opravných prostriedkoch, medzi prokurátormi známy ako 363. „Doň doplnil, že generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia,“ vysvetľuje Via Iuris. „Dodatok, ktorý umožňuje rušiť uznesenia o vznesení obvinenia, spôsobuje problémy najmä v korupčných veciach.“
Denník N v pondelok upozornil, že to bol sám Maroš Žilinka, kto na vypočutí pred voľbou generálneho prokurátora hovoril, že sa treba paragrafom zaoberať, lebo robí problémy: „Bolo by dobré zaoberať sa tým, a ono je to aj v programovom vyhlásení vlády, to oprávnenie generálneho prokurátora zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, pretože toto nám hlavne na ÚŠP robilo posledné roky šarapatu, ale opäť je to o tom, ako sa tá moc uchytí.“
Koho už „trišesťtrojka“ zachránila
V roku 2020 podali obhajcovia obvinených 523 návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. Z týchto 523 prípadov v 85 prípadoch generálny prokurátor rozhodnutie vďaka paragrafu 363 zrušil. V roku 2019 generálna prokuratúra vyhovela 88 z celkovo 457 návrhov.
Generálna prokuratúra paragrafom zrušila napríklad obvinenie publicistu Michala Havrana, ktorého obvinili za článok Pošlite Kuffu do cirkusu.
„Toto nie je kresťanstvo. Celkom nie. Kuffa skončil už predtým svojimi apokalyptickými blábolmi o Turkoch na poníkoch v Istanbulskom dohovore a ešte predtým hlúposťami o gendrovej diktatúre a potom, keď prišiel v sukni s bábikou z Dráčika preoblečenou za nejaký pohanský totem a v parlamente to držal fašistom ako miništrant,“ písal Havran. Obvinenie advokátskej kancelárie Jána Čarnogurského generálna prokuratúra zrušila, hanobenie náboženstva nevidela.
Bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár dostal z väzby vďaka spornému paragrafu aktivistov Greenpeace, ktorí v roku 2018 obsadili ťažobnú vežu v Novákoch.
Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák tvrdí, že rovnaký paragraf zachránil aj súčasného koaličného poslanca z OĽaNO Gábora Grendela. Ten však tvrdí niečo iné. „Moje stíhanie nezastavila generálna prokuratúra, ale krajská prokurátorka v Bratislave, ktorá s paragrafom 363 nemá nič spoločné. A urobila tak preto, lebo po naštudovaní spisu zistila, že kľúčový dôkaz proti mne bola krivá výpoveď, na ktorú novinárku Ruttkayovú nahovoril samotný Kočner,“ vysvetlil Grendel. Svoju odpoveď však adresoval Eduardovi Chmelárovi, ktorý rovnako nesprávne informoval o tom, ako poslancovi NR SR zrušili obvinenie.
Skutočnej pozornosti sa paragrafu dostalo až v auguste 2021, keď ním námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera oslobodil Vladimíra Pčolinského.
Pčolinský a Haščák nie sú jediní, koho paragraf 363 zbavil problémov. Kandera totiž v rovnakom čase zastavil trestné stíhanie vo veci podozrení z manipulácie s výpoveďami svedkov Úradom inšpekčnej služby ministerstva vnútra. Daniel Lipšic podozrieval inšpekciu, že v spolupráci so SIS sa snaží preukázať manipuláciu s výpoveďami spolupracujúcich obvinených. Cieľom inšpekcie mala byť diskreditácia vyšetrovateľov NAKA z kauzy Očistec. Generálna prokuratúra tvrdí, že iba podozrenie na trestné stíhanie nestačí.
