Marian Kotleba sa postaví pred Najvyšší súd. Ak mu potvrdí 4 roky natvrdo, ako politik skončil

Práve kontext všetkých udalostí v súvislosti s Marianom Kotlebom ju prinútil, aby skutok prekvalifikovala na závažnejší. 

Ak ide o samotné šeky a ich hodnotu, prokurátor sa oprel najmä o vyjadrenia historikov, ktorí nemajú pochybnosť o tom, že číslo 1 488 je neonacistickou šifrou. 

Podľa historika a autora bestselleru Fašizmus Jakuba Drábika použil Kotleba symboliku na to, aby podporovateľom neonacistov vyslal signál, že stále patrí medzi nich. Číslo 14 odkazuje na 14 slov Davida Lana, ktorý zomrel vo väzení ako jeden z prominentných amerických neonacistov. Štrnásť slov „We must secure the existence of our people and a future for white children“ znamená v preklade „Musíme zabezpečiť existenciu nášho ľudu a budúcnosť pre biele deti“. Číslo 88 odkazuje na nemecký nacistický pozdrav Heil Hitler! 

Kotleba sa obhajoval tak dlho a nezmyselne, až dostal pokutu

Záverečná reč Mariana Kotlebu a jeho právnych zástupcov trvala dlhé hodiny, samotným prvým stupňom odsúdený poslanec prednášal svoju záverečnú reč viac ako 8 hodín a v žiadnom prípade nepostupoval štandardne. 

„Vy neprednášate záverečnú reč, ktorá by smerovala k rozhodnutiu súdu. Vy sa prezentujete. Pred médiami sa prezentujete,“ vyčítala Marianovi Kotlebovi sudkyňa Ružena Sabová, ktorá je známa aj ako predsedníčka senátu ŠTS v kauze vraždy Jána Kuciaka. Zašlo to až tak ďaleko, že samosudkyňa Sabová musela udeliť Kotlebovi pokutu 500 eur a upozorniť ho na možné pohŕdanie súdom.  

Vo svojej záverečnej reči šéf ĽSNS zdržiaval rovnako ako jeho obhajoba, keď čítali celé zmluvy z centrálneho registra, návrhy zákonov, ktoré s prípadom nemajú nič spoločné, rovnako ako celé stanovy a desiatky legislatívnych návrhov strany ĽSNS. Čítali aj z novinových článkov.

Po niekoľkých hodinách čítania záverečnej reči s rúškom „na pol žrde“ Kotleba oznámil, že má teplotu a že sa necíti dobre. 

Vrcholom bolo, keď šéf kotlebovcov pred súdom vytiahol tri mešce, v ktorých mal 14 eur, 88 eur a 1 488 eur v jednoeurových minciach. Chcel poukázať na to, že prokurátor v obžalobe účelovo rozdeľuje číslo 1 488 na dve a hľadá v nich symboliku.

Sudkyňu však oveľa viac zaujímal kontext. „Takéto čísla majú význam len v spojení s inými okolnosťami, a to okolnosťami, ktoré vykazujú znaky extrémizmu. A preto sa súd zameral na skúmanie toho, či takéto okolnosti boli zistené aj na strane obžalovaného v dobe, keď tieto čísla prezentoval na verejnosti,“ konštatovala v písomnom odôvodnení rozsudku. 

Symbolov a odkazov bolo priveľa

Jeden zo žiadateľov o dotáciu potvrdil, že občianske združenie pôvodne žiadalo sumu 1 500 eur. 

Kotlebovi priťažila aj minulosť. V roku 2006 napríklad založil s bratmi obchod „KKK – Anglická móda“ v Banskej Bystrici, v ktorom rozdávali napríklad slzný plyn zadarmo pri nákupe oblečenia nad 1 488 korún. V roku 2009 šéfa extrémistov obvinili z použitia pozdravu „Na stráž!“ na oslavách 14. marca v Bratislave. Obvinenie neskôr zrušila prokuratúra za nejasných okolností s argumentom, že pri pozdrave nezdvihol pravicu.

Ak ide o prekvalifikovanie skutku na „zločineckú skupinu“, súvisí to aj s tým, akým teatrálnym spôsobom šeky ĽSNS na čele s Kotlebom odovzdala. V tomto smere sa sudkyňa Ružena Sabová zastavila pri skutočnosti, že šéf extrémistov sa obklopuje aj ľuďmi ako Ondrej Ďurica, spevák skupiny Biely odpor, a Milan Mazurek, právoplatne odsúdený extrémista. 

Ak chcel Kotleba naozaj dobročinne a nezištne pomôcť, ako často argumentoval, mal to podľa Ruženy Sabovej spraviť v tichosti, nie na spoločenskej akcii pred stovkami ľudí. Aj táto skutočnosť mu v konečnom dôsledku priťažila. 

„Namiesto toho, aby obdaroval rodiny v podmienkach ich domova, respektíve prostredníctvom peňažného ústavu, tieto rodiny aj s ich maloletými deťmi primäl k tomu, aby sa premiestnili za sťažených podmienok do auly do Banskej Bystrice. Ja sa pýtam, prečo bola nevyhnutá prítomnosť týchto ľudí. Len preto bola nevyhnutná prítomnosť, aby sa im symbolicky odovzdal šek, aby bolo vidieť, že prezentujeme sumu 1 488. Pokiaľ by takýto zámer nemal a mal len zámer rodiny obdarovať, nerobil by to takýmto teatrálnym spôsobom,“ píše sa v odôvodnení rozsudku. 

Riadiť stranu z väzenia nemôže

Ústavného právnika Vincenta Bujňáka sme sa pýtali, čo bude s Marianom Kotlebom, ak mu Najvyšší súd potvrdí nepodmienečný trest. Ten upozorňuje na to, že ak sa odvolací súd stotožní s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, poslancovi tým automaticky zanikne poslanecký mandát. Právoplatne odsúdený poslanec by nezabránil zániku mandátu ani tým, že by eventuálne podal na Ústavný súd ústavnú sťažnosť.

Za Kotlebu by v prípade právoplatného odsúdenia do Národnej rady SR nastúpil jeho náhradník z ĽSNS. Mariana Kotlebu by pravdepodobne vystriedal niekto, kto mu je blízky, Bujňák však upozorňuje, že do úvahy pripadá buď náhradník podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine, alebo v závislosti od preferenčných hlasov, pokiaľ kandidát získal aspoň 3 % prednostných hlasov.

„Náhradník nenastupuje vtedy, keď bola politická strana zrušená. V takom prípade volebný kódex hovorí, že mandát zostane uprázdnený do konca volebného obdobia.“

To nie je všetko, odsúdený poslanec sa nemôže podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody združovať v politických stranách. 

„Právoplatný rozsudok s trestom odňatia slobody pre predsedu, ktorý je štatutárom politickej strany, preto bude viesť k tomu, že najvyšší orgán strany bude voliť nového predsedu. O zmene štatutárneho orgánu následne na základe predloženého návrhu rozhoduje ministerstvo vnútra,“ dodáva Bujňák. 

ĽSNS by mala aj existenčné problémy

Ústavného právnika sme sa pýtali, či to bude mať teraz prokuratúra ľahšie, ak sa pokúsi Ľudovú stranu Naše Slovensko rozpustiť. „Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že prejavy predstaviteľov (predsedu a podpredsedu) politickej strany sa pričítajú strane ako celku vždy a prejavy ostatných poslancov a lokálnych politikov iba v prípade, pokiaľ sa od nich strana nedištancuje,“ hovorí Vincent Bujňák. Táto podmienka by teoreticky splnená bola. 

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár sa pokúsil v závere svojho funkčného obdobia ĽSNS rozpustiť, ale jeho argumentácia bola podľa Najvyššieho súdu slabá. GP v tom čase poukazovala iba na dôkazný materiál z politického programu strany. Podľa Bujňáka však odsúdenie predsedu za extrémizmus môže slúžiť v neprospech strany, keďže prejavy predstaviteľov možno použiť ako dôkazný materiál. 

„Teoreticky preto eventuálne právoplatné odsúdenie môže slúžiť ako podklad, no aj generálny prokurátor môže uvážiť, či napríklad ešte počká na skončenie inej trestnej veci, a to v záujme posilnenia svojej argumentácie,“ dodáva Bujňák. 

Generálna prokuratúra Refresheru neodpovedala na otázku, či sa bude prípadným rozpustením strany zaoberať. 

Krátko po neprávoplatnom rozsudku pre Mariana Kotlebu zo strany ĽSNS odišli niekoľkí populárni predstavitelia na čele s europoslancom Milanom Uhríkom a právoplatne odsúdeným extrémistom Milanom Mazurekom. Tí odišli, pretože šéf ĽSNS predstavil nové stanovy, z ktorých vyplývalo, že pravdepodobne vymyslel spôsob, ako sa v strane zabetónovať na pozícii vodcu už navždy. Keď stanovy vo svoj prospech zmenil, extrémistický subjekt sa mu začal rozpadať. 

Odborník na extrémizmus Daniel Milo ešte v roku 2021 Refresheru povedal, že podľa neho Uhrík a Mazurek minimálne zvažovali, že keď Kotlebu odsúdia, stranu pohodlne preberú. 

Šéfredaktor Infosecurity.sk Matej Spišák má podobný názor. „Kotleba posilnil svoje kompetencie a paralyzoval predsedníctvo strany. Tým odídencom v podstate znemožnil chopiť sa moci v strane,“ vysvetľuje so slovami, že tak zrejme prekazil akékoľvek budúce plány oboch politikov.