Pri téme Ján Kováčik sa rozhovor rýchlo končí. Šéf futbalového zväzu úraduje viac ako dekádu, nemá kritikov ani protikandidáta

Prezident, voči ktorému nemá kto kandidovať

Za éry Jána Kováčika sa na Slovensku zrekonštruovalo 23 štadiónov. Na nich sa konali majstrovstvá Európy do 17 rokov, ME 19-ročných dievčat, ME do 19 rokov a takisto Slovensko organizovalo aj kongres UEFA.

Práve túto štatistiku súka Ján Kováčik v momente, keď sa ho pýtame na to, či vidí aj vlastný podiel na súčasnom nie veľmi presvedčivom dianí okolo slovenskej reprezentácie. „Slovenský futbal nie je len ,Áčko‘. Slovenský futbal má oveľa väčší záber a toto ja vnímam ako progres. Že dnes sme v úplne inej pozícii, ako sme boli pred 11 rokmi, keď som nastúpil.“

„Môže povedať, že sa to všetko stalo počas jeho éry, ale určite nie jeho zásluhou. (smiech) Prisvojiť sa dá hocičo. Aj my si môžeme prisvojiť, že v 69. vystúpil Armstrong na mesiac. Takže je to aj naše víťazstvo, ale je to aj naša zásluha? A takisto je to aj vo futbale,“ oponuje Kováčikovej štatistike Ladislav Borbély, ktorý zároveň uznáva, že v prostredí slabej štátnej podpory zväz veľa vody nenamúti.

Druhým dychom však dodáva, že za problémy si do veľkej miery môže zväz sám tým, že si v ňom Kováčik vytvoril „monokratický systém“ bez kritikov. „Na vytvorenie a odsúhlasenie svojich názorov vytvoril také prostredie, že nieže opozícia neexistuje, ale ani len oponentúra základných názorov. Dostal sa týmto procesom k tomu, že to politikum je pre neho prvoradé, a obzvlášť tá forma politiky, ktorá má výsostne boľševický charakter.“

Ján Kováčik? Nič vám nepoviem...

Refresher oslovil členov výkonného výboru SFZ Petra Ďuriša či Vladimíra Kronika. Boli ochotní rozprávať sa až do momentu, keď prišlo na otázky týkajúce sa pozície prezidenta zväzu či internej politiky. Tu sa zvyčajne telefonát či osobné stretnutie skončilo do pár sekúnd. Bývalý tréner Štefan Tarkovič sa k téme odmietol vyjadriť 

„Tu sa ma nikto nebojí. Všetci majú otvorené dvere. Ja s nimi komunikujem. Ak by tu tí ľudia pracovať nechceli, tak by tu neboli. Pracujú tu ľudia, ktorí tu sú dlhšie ako ja,“ reaguje Kováčik na otázku, prečo je jeho pôsobenie takou tabuizovanou témou.

Ján Kováčik je vo svojej funkcii od roku 2010 už štvrté volebné obdobie. Za ten čas nemal počas volieb, až na tie v roku 2010, ani jedného protikandidáta. Odpovedať na otázku, prečo voči nemu už tak dlho nikto nekandidoval, nevie. „Mám chodiť po Slovensku a hľadať si protikandidáta? ... Ja chápem, že je to dlhé obdobie a ľudia by chceli zmenu. Ale v tom prípade niekto musí prísť a predstaviť svoj program, s ktorým chce kandidovať,“ konštatuje. Slovenskému futbalu má podľa vlastných slov stále čo ponúknuť.

Už dve obdobia môžu mať pritom podľa Ladislava Borbélyho na akýkoľvek systém deformujúci vplyv. Výkonný výbor SFZ prirovnáva k múzeu madam Tussaudovej, kde každý automaticky hlasuje za návrh, ktorý dostane. „Myslím si, že každému je jasné, že to prevádzkovanie futbalu na Slovensku nie je ideálne. Ten boľševický systém sa nemá kam posúvať.“

Lepší asistent v Taliansku ako špičkový tréner doma

Zväz mal počas hľadania nového trénera na stole údajne štyri návrhy, no ani raz nešlo o trénera zo slovenského prostredia. Vedenie SFZ sa napokon rozhodlo pre bývalého asistenta hlavného trénera v Neapole Francesca Calzona.

Ján Kováčik mal s členmi výkonného výboru predstavu, aby mal Calzone jedného slovenského asistenta, no Calzone to odmietol so slovami, že v reprezentácii nie je priestor na to, aby niekoho presviedčal o svojej filozofii.

Mnohí vidia v angažovaní Francesca Calzonu možný prínos pre reprezentáciu. Argumentom je fakt, že aj hokejovú reprezentáciu trénuje zahraničný tréner – Kanaďan Craig Ramsay. Ten však prišiel na Slovensko ako skúsený tréner.

„Ramsay má výhradne slovenských asistentov. To môže priniesť iba ťažko vyčísliteľnú výhodu. Tí asistenti vidia jeho pohľad, filozofiu a vložia si to do svojho vlastného osobnostného portfólia. Z toho môže vzniknúť v budúcnosti niečo pekné pre slovenský hokej,“ tvrdí Borbély.  

Problémom bude podľa neho aj jazyková bariéra. „Keď mi niekto povie, že tréner, ktorý chce ísť robiť reprezentáciu, nevie po anglicky, čo Calzona nevie, tak to ďakujem pekne. Začneme sa všetci učiť po taliansky? Alebo sa on začne učiť po slovensky?“ pýta sa Borbély.

Štefan Tarkovič zarábal 15-tisíc eur mesačne. Hoci zväz neprezradil plat Calzonu, spolu s realizačným tímom bude zarábať 67-tisíc eur mesačne. Dá sa teda predpokladať, že Calzoneho plat je podstatne vyšší ako v prípade Tarkoviča. „Ak má taký plat, tak nasaďme tú latku vyššie ako domácemu trénerovi. Ak ide hráč do zahraničia, tak musí hrať lepšie ako domáci hráč,“ myslí si Borbély.

Kto bude ďalšou „prachovkou“?

Hoci na Slovensku v súčasnosti nie je veľa potenciálnych adeptov na post reprezentačného trénera, jedným z mála je napríklad Martin Ševela. Ten počas svojej kariéry získal ako tréner tri tituly majstra Slovenska s Trenčínom a Slovanom.

Pridal aj dva slovenské poháre a dva double. „Ak tri tituly a dva poháre nevyvážia asistenta trénera, tak kde sme? Podľa tohto metra nemá úspech na slovenskej scéne žiadnu hodnotu,“ kritizuje Ladislav Borbély

Slovenský futbalový zväz na čele s Kováčikom si od výberu zahraničného trénera Francesca Calzonu sľubuje úplne nový vietor. Vraj by mohol „priniesť niečo, čo sa ešte nikomu nepodarilo“.

Ladislav Borbély však upozorňuje, že môže byť len ďalšou „prachovkou“ na zametanie problémov vedenia zväzu, tak ako to bolo podľa neho doteraz. „Určite na tom majú podiel aj samotní tréneri, ale z väčšej časti za to môžu funkcionári, ktorí robia takéto zásahy často s cieľom ochrany vlastnej nekompetentnosti,“ uzatvára.