MMA zápasník Vlasto Čepo: Vyhrať titul v Oktagone nie je môj životný sen, chcem sa dostať vyššie (Rozhovor)

Áno, snažil, ale jednoducho povedali, že sa to nedá zrealizovať.

Ondřej Novotný, ktorého si ešte skôr v jednom poste označil v súvislosti s dohodovaním zápasu s Matějom, ti napísal: „Ja som ready a na mne to určite neviazne. Obom stranám som zápas ponúkal nie raz, takže mňa nie je potrebné označovať. A ty to vieš asi lepšie než ktokoľvek iný.“ Kde to teda viazne? Nemôže to byť práve Peňázov tím?

Keď to neviazne ani na mne, ani na Ondrovi, je jasné, že na vine je tretia strana a náš spoločný zápas jednoducho Matěj nechcel. Ja si osobne myslím, že chce po poslednej prehre jednoduchší zápas, aby sa ľahko vrátil na víťaznú vlnu. No jeho tím tiež vravel, že zápas so mnou sú preňho „easy money“.

Ak to tak skutočne je, prečo by Matěj ten zápas nezobral? Veď ma ľahko porazí a zarobí si dobré peniaze, bude mať hajp, pretože ide na domácej scéne o očakávaný zápas. Ten zápas mu môže iba pomôcť, nie uškodiť. Keď mne niekto ponúkne zápas, o ktorom som presvedčený, že ho vyhrám, ihneď ho zoberiem. Asi je tam nejaká vyššia sila, neviem. Možno ho len príliš strážia.

Koho tým myslíš, jeho tím či Oktagon?

Teraz myslím Oktagon. Predsa len hrá veľkú rolu v týchto veciach aj marketing a biznis. Už možno majú istotu, že aj vďaka Peňázovi vypredajú O2 Arénu, a premýšľajú tak, že náš zápas by sa hodil možno viac na Slovensko, napríklad do Bratislavy s tým, že by šlo o hlavný zápas alebo hlavný predzápas a vďaka tomu by zase vypredali halu, v ktorej by to bolo. Ide totiž o jeden z najzaujímavejších zápasov na domácej scéne.   

Peňázov tím spochybňoval na sociálnych sieťach tvojich posledných súperov, ukazoval štatistiky ich prehier a výhier a pridal na konci odkaz v znení #NotOnHisLevel, čím naznačoval, že nie si na rovnakej úrovni ako Matej. Čo si o tom myslíš?Najskôr vraveli, že nie som na jeho úrovni, potom Matěj povedal, že sa ma nebojí a že hocikedy so mnou zoberie zápas. Tak nech si každý  o tom spraví obraz sám. A aj ja by som mohol rozoberať jeho súperov. Napríklad Cheick Kone mal z posledných deviatich zápasov osem prehier, Carlos Graca štyri roky pred tým, než šiel zápasiť s rozbehnutým Matějom, nemal zápas a mal predtým iba dva zápasy. Plus, ak chce niekto spochybňovať mojich súperov v menších organizáciách, musí si uvedomiť, že čím je menšia organizácia, tým je menšia úroveň a je menej financií na zápasníkov.

V prípade, že chce taká organizácia nejaké kvalitné meno a ešte za dobrú cenu, je to veľmi ťažké zrealizovať. No ja neštudujem históriu zápasníkov. Keď proste vidím, že to je „postojár“, prečo by som si s ním nedal zápas? Keby som mal stále pozerať, kto čo kedy robil, aký šport a koľko mal kde zápasov, nič iné by som nerobil, len sedel za počítačom a príliš by som toho nenatrénoval. 

„Aktuálne mám v organizácii Oktagon 6 : 0 a Vlasto 2 : 1. Súpera, ktorý ho porazil, som knokautoval v prvom kole (Mateusz Strzelczyk, poznámka redaktora),“ spochybnil trocha tvoje kvality priamo Matěj pred pár dňami.

Ty si známy tým, že sa nebojíš konfrontovať ľudí, ktorí ťa ohovárajú na sociálnych sieťach či urážajú. Ako si sám priznal, už si v minulosti prišiel aj domov k hejterom. Nesnažil si sa priamo Matěja nejako kontaktovať a konfrontovať cez sociálne siete alebo inou cestou?

Strzelczyka, s ktorým som ja prehral, on porazil preto, lebo mu viac sadol z hľadiska štýlu. Človek nemôže hodnotiť ako zápas dopadne podľa toho, kto koho kedy porazil, pretože každý zápas je iný. Ja som porazil zápasníkov, ktorých by zase on možno neporazil. 

Čo sa týka konfrontácie, nepísal som mu. Cez internet si môžeme akurát tak vypisovať blbosti, no nemalo by to žiaden význam. Keby sa stretneme zoči-voči, tak by som to, samozrejme, riešil. Stretli sme sa takto osobne v Brne a vyriešili sme všetko, čo bolo treba. A to, čo on stále vraví v posledných dňoch, nemalo nič spoločné s tým, čo som vravel ja.

Stále iba zahováral, pričom nevysvetlil, ako je možné, že začiatkom decembra nemôže zápasiť a koncom decembra už zrazu áno, ale nie so mnou. Ja som napríklad ani nepovedal, že sa bojí so mnou zápasiť, takže neviem, kde to vzniklo.

„Posledný zápas, čo sme spolu mali mať, zrušil on pre zraneniu. Nijako som to nekomentoval, vzal som to ako športovec, že sa to môže stať,“ povedal Matěj tiež pred pár dňami na margo jeho terajšieho zranenia. Priblížiš pre čitateľov genézu dohodovania a rušenia spoločného zápasu pre zranenia?

On zrušil náš spoločný zápas dvakrát. Prvýkrát to však bolo len deň pred zápasom počas Oktagonu Underground. Ako sa môže niekto zraniť deň pred zápasom? Veď v tom čase už človek ani poriadne netrénuje. Potom bola možnosť, že by nastúpil do zápasu so mnou ako náhrada. No týždeň pred zápasom, keď som už mal skoro spravenú váhu, chudol som do 77 kilogramov, on navrhol, že by mohol zápasiť, ale jedine, ak by to bol catchweight (váha, na ktorej sa obaja zápasníci dohodli, poznámka redaktora) v deväťdesiatich kilogramoch.

S tým som nesúhlasil a navrhol som mu, nech schudne aspoň na 84 alebo 86 kilogramov. To však nechcel, takže to znova padlo. Potom sme mali opätovne dohodnutý zápas, no zranil som sa ja. Bolo to však dva mesiace do zápasu a hneď sme to dali vedieť, aj sme poslali lekársku správu.

Peňáz je v každom prípade rozhodne veľmi disciplinovaný, precízny a opatrný bojovník. Zároveň je viac technickejší ako ty. Ty si známy najmä tým, že ukazuješ v klietke pouličnú alebo krčmovú bitku. Myslíš, že by to proti Matějovi, keby ste sa konečne stretli zoči-voči, fungovalo?

Je možno technickejší, ale nie som vyslovene barový bitkár. To môže povedať človek, ktorý sleduje MMA len jedným okom. Ľudia to hovoria kvôli zápasu s Patrikom Jevickým. Napríklad s Pirátom som sa nebil „barovo“. Keď som sa bil s Tlkancom, vypol som ho technicky. To isté som spravil v zápase so Silvom.

Myslím si, že mám istú úroveň, len ľudia to ešte nevedia poriadne oceniť. To, čo robím v zápasoch, je však málo čitateľné. Možno aj to je faktor, prečo ma tak vnímajú. Myslím si však, že môj štýl by na Peňáza platil.

V auguste mal Matěj zápas so Sedriquesom Dumasom v Dana White Contender Series a bojoval o zmluvu s najprestížnejšou MMA organizáciou na svete UFC. Myslíš si, že mu preto vzrástlo sebavedomie?

Myslím si, že mu skôr kleslo po tom zápase.

Videl si ho?

Videl, dal som si kvôli tomu budík. Poznám sa aj s jeho manažérom, ktorý pred zápasom dával na instagramový príbeh výzvu, aby to ľudia sledovali. Tak som mu napísal, že Matějovi držím palce, ale keď nevyhrá, budem ho musieť dobiť v Oktagone (smiech). Ale fakt úprimne som mu držal palce. Ja k nemu necítim nenávisť ani nič podobné. Robí ten istý šport čo ja, viem, čím všetkým si musí prechádzať. Chcem si s ním jednoducho porovnať sily a zistiť, kto je lepší.

Ak by som náš spoločný zápas prehral, určite by som mu pogratuloval a podal ruku. Zavrel by som sa následne do gymu a makal, pokým by som nebol lepší ja. Ja však viem, že naňho mám a môžem ho poraziť. Tým by som zavrel hubu všetkým, čo neveria. Ale ja to nerobím pre nich, ale pre seba, lebo to, čo rozprávajú ľudia, mne účty neplatí.

Čoskoro mi v Oktagone končí zmluva a v poslednom čase som dostal viacero dobrých ponúk. Mohol som ísť napríklad zápasiť do Bellatoru do Milána, prišla mi brutálna ponuka z KSW, taktiež z PFL. Ďalej ma volali do FNC v Chorvátsku, kde som už zápasil.

Ako hodnotíš jeho výkon proti Dumasovi?

Ukázalo sa, že keď sa nejaký zápasník Peňáza nezľakne a vytvorí hneď zo začiatku tlak, skráti vzdialenosť, môže vyhrať. Keď si niekto pozrie Matějove zápasy v Oktagone, v každom jednom pred ním súper cúval. To mu vyhovuje. S jeho dlhými rukami si ich vedel pekne držať od seba aj zamerať. A tak, keď trafil, padali. Hneď ako sa však k nemu niekto dostane bližšie, znemožňuje mu robiť to, čo vie najlepšie.

Plus nemá taký dobrý wrestling ani BJJ ako skúsení zápasníci, čo robia MMA dlhé roky. Najlepší recept na Peňáza je teda vytvoriť tlak. Dumas to spravil, hneď sa po ňom rozbehol, bolo mu jedno, že pred ním stojí nejaký chalan z Česka a z Glory. Natlačil sa naňho a jednoducho ho vybavil. Matěj nestihol nijako zareagovať. Neukázal nič. A verím, že to je nepríjemné, lebo keď sa fakt dobre pripravuješ na veľký zápas a potom to tak dopadne, nevyzerá to dobre. Ale to sa môže stať hocijakému zápasníkovi.

Matěj naznačil, že by ste sa mohli v klietke stretnúť v marci, apríli alebo máji. Vyhovuje ti to?

Môže sa všeličo stať dovtedy. Možno to už nebude dávať zmysel, možno budem v inej organizácii. Čoskoro mi v Oktagone končí zmluva a v poslednom čase som dostal viacero dobrých ponúk. Mohol som ísť napríklad zápasiť do Bellatoru do Milána, prišla mi brutálna ponuka z KSW, taktiež z PFL. Ďalej ma volali do FNC v Chorvátsku, kde som už zápasil.

Dostal som ponuku od dvoch organizácií v Srbsku. Ja mám čakať, kým sa on rozhodne, či so mnou bude zápasiť v marci alebo máji? A mne zatiaľ budú utekať peniaze a dobré ponuky? Ak sa však dohodnem s Oktagonom na ďalšej spolupráci, samozrejme, nebudem sa tomu brániť. No nikto nevie, ako sa to celé vyvinie, pretože môže sa tiež stať, že on teraz vyhrá, ja prehrám a potom už so mnou zápasiť nebude chcieť vôbec. To by mu určite zahralo do karát.   

Keď spomínaš ten Bellator, Oktagon by ťa nepustil pre zmluve alebo prečo si do toho nešiel? Predsa len, ide o druhú najväčšiu MMA organizáciu na svete.

Oktagon by ma pustil, no odmietol som to, pretože to bolo na poslednú chvíľu a nebol som v plnej príprave. Nevidel som dôvod niečo uponáhľať. Verím, že mi odtiaľ príde ponuka znova.

Poďme k tvojmu najbližšiemu súperovi v Ostrave. Vieš už, kto to je?

Riešili sme jedno meno, no ešte som nedostal konečné stanovisko, že to bude práve on. Môže sa to zmeniť zo dňa na deň, človek nikdy nevie. Ale na 99 percent už viem, kto to bude.

Zápasy v Oktagone s Lohorém, Vémolom alebo prípadne so šampiónom Patrikom Kinclom by som určite chcel. To sú zápasy, v ktorých nemáš čo stratiť. Môžeš len získať.

Môžeš nám dať nejaké indície? Je to zahraničný alebo domáci zápasník?

Zahraničný.

Ako a kde sa budeš pripravovať?

Idem čoskoro na mesiac do kempu do Srbska, potom si dám ten spomínaný zápas na Malte. Bude to zápas proti boxerovi, čo mi vyhovuje, tak verím, že to bude bez zranenia. Potom už len dorobím váhu a pôjdem do Ostravy.    

Ty si momentálne v rebríčku Oktagonu na 8. mieste. Príliš však nevystrkuješ rožky a nerozprávaš o titule a veľkých menách, ak nerátame Matěja. Trúfol by si si budúci rok aj na väčší zápas, napríklad s Alexom Lohorém, ktorý sa už bil o titul, prípadne s Karlosom Vémolom, alebo sa na to ešte príliš necítiš?

Nehovorím o titule preto, lebo to nie je môj cieľ v Oktagone. Mám svoju víziu aj so svojím tímom o tom, kde by som chcel ísť a čo by som chcel robiť.

Vieš to nejak priblížiť, konkretizovať?

Mám cieľ ísť do najväčších organizácií, vyhrávať a robiť dobré, atraktívne zápasy. Vyhrať titul v Oktagone nie je môj životný sen. Chcem sa dostať vyššie.

Chceš sa teda dostať do UFC?

Povedzme. V každom prípade zápasy v Oktagone s Lohorém, Vémolom alebo prípadne so šampiónom Patrikom Kinclom by som určite chcel. To sú zápasy, v ktorých nemáš čo stratiť. Môžeš len získať. A mne sa potvrdilo, že čím som mal ťažšieho a kvalitnejšieho protivníka, o to viac som sa snažil a vedel som ho aj poraziť.

Na druhej strane, so slabšími súpermi som sa občas „popálil“. Myslím si ale, že ja pre tých troch spomenutých zápasníkov nie som až taká výzva a nechceli by ten zápas, pretože by mohli viac stratiť než získať. No keby som bol psychicky v pohode, vedel by som poraziť aj Kincla. Určite je v každom prípade oveľa kvalitnejší a komplexnejší zápasník ako ja. Poukazujem skôr na to, žeby som sa vedel pobiť s každým.  

O niečo vyššie v rebríčku je aj Samuel Pirát Krištofič, ktorého si už raz porazil v čisto postojovom zápase na body počas Oktagonu Undergrund. Bavili ste sa o tom, že by ste si dali odvetu v MMA alebo to nemá zmysel, keďže spolu stále trénujete a ste kamaráti?

Sme spolu každý deň skoro tri roky, nedávalo by to zmysel. Pomáha mi pri každom mojom zápase v príprave a takisto ja jemu. Stretávame sa navyše aj vo voľnom čase, mimo trénovania. Máme veľa spoločných záujmov. Určite by som s ním nechcel zápas. Je komplexnejší a lepší zápasník ako ja. Robí to dlho.

Napriek tomu si myslím, že keby k tomu zápasu došlo, bol by som schopný ho vyhrať. Predsa len aj v Undergrounde som dokázal brániť jeho takedowny, až na jeden. Myslím si, že takedowny viem dobre brániť, len občas mi ujde hlava a chcem súpera silou mocou zostreliť, čo sa mi potom vypomstí. 

Takže si zdokonalil v poslednom čase svoj wrestling a grappling, ktoré patria medzi tvoje slabšie stránky?

Ľudia radi hovoria, že mám brutálny stand-up, no mal by som trénovať viac zem. Čo si myslia, že v tom gyme robím? Že cvičím jogu alebo pilates (smiech)? Samozrejme, že každý deň trénujem wrestling aj grappling. A vidím tam určite progres. Dokážem vstať zo zeme skoro každému, viem na zemi aj ukončiť súperov. No je jasné, že na tréningu je to iné ako v zápase.

Pravdou ale tiež je, že tie techniky na zemi nerobím ešte s takou pokojnou hlavou, ako keď som na nohách. Je však iba otázka času, kedy sa do toho naplno dostanem. Aj v DFN, v zápase so Santosom, som vedel vstať, na zemi ma nevedel ničím ohroziť. Aj to bol dôkaz, že som sa v tomto smere zlepšil. A časom to bude, verím, ešte lepšie.   

Predpokladám, že v progrese ti pomohli aj dva zápasy v chorvátskej organizácii FNC, kde si zažiaril dvoma knokautmi hneď v prvom kole.

Dal by som si takých zápasov aj tridsať. Ja som totiž mal v amatérskom MMA, kde zápasníci začínajú a rozbiehajú sa, iba jeden alebo dva zápasy, keďže nikto nechcel zápasiť a šiel som teda rovno do profi MMA. V dnešnej dobe, keď niekto prejde z amatérskej ligy do profi MMA, má úplne iné skúsenosti ako ja.

Majú za sebou povedzme dvadsať alebo tridsať zápasov. V amatérskej lige, keď prehráš, nič sa nedeje, ideš domov, nikto to nerieši, nikam sa to nezapisuje, ale keď prehráš v profi lige, všetko vidno v bilanciách, rebríčkoch a každý vie, že napríklad tri alebo štyri prehry za sebou neznačia nič dobré. Organizácie ťa nechcú volať na zápasy, robí ti zrazu problém živiť sa MMA a podobne. Ja vlastne dnes akoby dobieham zameškané a mám to ťažšie.

Na záver by som prebral aj tvoj súkromný život. Máš malého syna, ako sa cítiš v role otca a či ťa to nejakým spôsobom obmedzuje v trénovaní?

Áno, malý má rok. No čo sa týka nejakých zmien, nijako ma to nezmenilo. Trénujem tak ako doteraz. Každý deň som na tréningoch. Nemeškám kvôli tomu nikam. Veľmi mi pomáha žena. Vie, aké to je byť profesionálnym športovcom, keďže si tým sama prešla. Vychádza mi maximálne v ústrety. A ja sa na nich vždy teším, keď prídem domov. Malý je vysmiaty, skáče na mňa. Nakopne ma to, poteší. Otcovstvo ma teda nijakým spôsobom neobmedzuje. Niekedy sa síce človek horšie vyspí, ale to k tomu patrí.

Aká je šanca, že keď bude malý väčší, vráti sa tvoja žena Lucia Krajčovič zápasiť do klietky?

Bavili sme sa o tom, no je zásadová. Drží slovo. Keď raz povedala, že skončila, tak to tak aj bude. Nevráti sa. Vždy keď niečo povie, dodrží to. Teraz má už iné záujmy. Chodí behávať na maratóny a podobné súťaže. To ju momentálne baví a napĺňa. Každý deň trénuje, cvičí a drží sa vo forme. A zároveň, keby sa chcela aj vrátiť k zápaseniu, myslím si, že by to už bola príliš dlhá pauza a jej súperky, ktoré pravidelne aktívne zápasia, by mali oproti nej veľkú výhodu.