Toto je najsmrtonosnejší snajper histórie Biela smrť, ktorý zabil vyše 500 vojakov. Do úst si pchal sneh, aby mu z nich nešla para

Keď v diaľke spozoroval vojaka sovietskej armády, nabral si do dlane za hrsť snehu a vložil si ho do úst. Vďaka tomu z jeho ústneho otvoru nevychádzala para. V takmer dokonalom zákryte vyčkal na tú najvhodnejší chvíľu.

Pozerajúc cez zameriavač, po krátkej chvíli vypálil. Celé tri mesiace, počas ktorých zabil viac ako 500 nepriateľov, bol fínsky snajper Simo Häyhä pre Sovietsky zväz postrachom prezývaným Biela smrť. Do dnešného dňa býva označovaný za jedného z najlepších ostreľovačov všetkých čias.

1 deň, 25 mŕtvych

Tvrdý tréning a poctivý prístup z neho spravili nebezpečnú zbraň. Sovieti boli počas takzvanej zimnej vojny voči Fínom v značnej prevahe štyria na jedného, uvádza autor knihy The Military History of the Soviet Union. Vojaci ako Simo Häyhä však dokázali tento nerovný zápas viac než vyrovnať. Aj keď bojoval ako osamotený ostreľovač obklopený nepriateľmi, podľa vlastných slov nikdy necítil strach ani výčitky. Robil totiž len to, čo mu prikázali. Bránil svoju krajinu.

Vo vojne využil svoje dlhoročné lovecké skúsenosti a výuku z dôstojníckej školy, z ktorej v 20. rokoch minulého storočia odišiel na pozícii desiatnika. V časoch, keď začínal v armáde, vraj dokázal za jednu minútu na diaľku 150 metrov zasiahnuť cieľ celkovo 16-krát.

Po tom, ako Sovietsky zväz koncom roka 1939 zaútočil na Fínsko, vzal svoju pušku a išiel bojovať. V 33 rokoch rokoch ho zaradili do pešieho pluku a od 30. novembra 1939 pôsobil najmä v oblasti rieky Kollaa.

Na niektorých miestach počas zimy napadlo až dva metre snehu a teploty klesali aj na -20 až -30 °C. Biela smrť sa staral o údržbu svojej zbrane s veľkou dôslednosťou. V takýchto mrazoch by sa v opačnom prípade mohla ľahko zaseknúť, uvádza History Extra. Zbraň si preto čistil na začiatku aj na konci misie.

V 34. pešom pluku bojoval pod skúseným vojnovým veteránom kapitánom Aarne Juutilainenom. Ten pre svoje znalosti z francúzskych légií a bojov v Maroku získal prezývku Marocký horor.

Hovorilo sa, že Biela smrť bol takým postrachom, že na neho Sovietsky zväz poslal snajpera, ktorý ho mal zabiť. Po celom dni vyčkávania však sovietsky ostreľovač zdvihol hlavu a práve vtedy ho vraj Simo Häyhä zastrelil.

Skrátka a jednoducho, úspechy fínskeho ostreľovača boli vhodným zdrojom fínskej vojnovej propagandy, ktorá tak chcela podporiť svojich vojakov. Podľa oficiálnych štatistík mal Biela smrť na konte 505 úspešných zásahov, údajne ich však mohlo byť aj viac. Počtom zabití sa mu žiadny snajper v histórii nevyrovnal. Z menovaného počtu si vraj 51 zásahov zapísal v priebehu prvých troch decembrových dní a počas jedného dňa stihol údajne zasiahnuť rekordných 25 nepriateľov, informuje Daily Mail.

Jeho skutky – 219 nepriateľov zastrelených puškou a rovnaký počet samopalom – ukazujú, čo dokáže odhodlaný fínsky muž, ktorý sa ničoho nebojí, má ostré oči a netrasú sa mu ruky.

Zásah do tváre, po ktorom skončil v kóme

Simo Häyhä alias Biela smrť strieľal z pušky Mosin-Nagant a na rozdiel od iných ostreľovačov z fínskej armády odmietal používať teleskopické zameriavače, píše web We Are Mighty s odkazom na knihu Special Forces Sniper Skills od Roberta Stirlinga.

Teleskopické zameriavače mali oproti pôvodným železným zameriavačom isté nevýhody. Pri výrazne nízkych teplotách mohli namrznúť a pri ich používaní musel mať ostreľovač vyššie umiestnenú hlavu, čím sa vystavil väčšiemu nebezpečenstvu. Optický teleskop mohol navyše pre odraz svetla prezradiť snajperovu polohu.

Keďže Biela smrť meral len 152 centimetrov, stal sa pre Sovietov menším terčom. Ani profesionálny fínsky ostreľovač s nízkym vzrastom a vynikajúcimi metódami úkrytu sa však nakoniec nevyhol zásahu nepriateľa.

Len niečo vyše týždňa pred koncom vojny ho po 98 dňoch bojov 6. marca 1940 zbadal sovietsky vojak a zasiahol ho výbušnou guľkou, ktorá mu roztrhla časť tváre. Z kómy sa v nemocnici prebral 13. marca – v deň, keď sa skončila vojna. Na ňu si odniesol večnú spomienku – znetvorenú tvár, kvôli ktorej podstúpil 26 operácií. Nikdy sa však plnohodnotne nezahojila a zranenie poznačilo aj jeho rečové schopnosti.

Preferoval život v samote

Po vojne ho maršal Carl Gustaf Emil Mannerheim povýšil z desiatnika do hodnosti nadporučíka. Simo Häyhä mal záujem bojovať za svoju vlasť aj v pokračujúcej druhej svetovej vojne, no armáda ho pre vážne zranenie neprijala.

Aj keď reálne na bojisku nestrávil ani 100 dní, pre svoju presnú mušku a množstvo zásahov sa stal vo Fínsku hrdinom. Sám seba však vždy vnímal ako obyčajného človeka a vojaka, ktorý konal to, čo mu prikázali, uvádza Tapio Saarelainen v knihe The White Sniper.

Puškou už síce na nepriateľov nestrieľal, ale na svoje hobby nezanevrel. Naďalej lovil miestnu zver, pričom sa zúčastnil aj na loveckom výjazde s fínskym prezidentom Urhom Kekkonenom.

Neskôr sa odsťahoval na farmu v obci Ruokolahti neďaleko hraníc s Ruskom. Tam sa venoval chovu loveckých psov. Podľa jedného z jeho priateľov mal rád samotu a viac vyhľadával spoločnosť zvierat než ľudí. Posledný rok života dožil v domove pre veteránov v Hamine. Zomrel v roku 2002 vo veku 96 rokov.

Urobil som to, čo mi bolo povedané, tak dobre, ako som mohol. Keby všetci ostatní nespravili to isté, nebolo by žiadne Fínsko.