Slovenka Zuzana pracovala pre Alexandra McQueena: Občas sme tri mesiace robili na niečom, čo sa nakoniec nepoužilo (Rozhovor)

Úprimne, nebola som až taká nadšená, pre mňa osobne to bolo veľmi stresujúce pracovné prostredie a nevedela som sa tam veľmi nájsť. Ľudia tam, pochopiteľne, dosť pracujú, ale aj stresujú. Často som si len povedala, fúha. Otvorilo mi to oči a bola som si vedomá toho, že to nie je to, čo by som chcela v budúcnosti robiť.

Niekedy sa pri tvorení kolekcie stalo, že prišiel head dizajnér a povedal, že sa to príliš podobá na niečo iné alebo že sa mu to skrátka nepáči. To, na čom celý tím robil tri mesiace, sa potom vôbec nepoužilo. Medzi dizajnérmi bola veľmi napätá atmosféra, medzi nami stážistami to bolo uvoľnenejšie, keďže sme nemali toľko zodpovednosti. Zároveň som sa naučila veľa vecí o tvorbe textilných potlačí pre vysokú módu, čo mi určite pomohlo kariérne do budúcna.

Šatka, ktorú ste navrhli pre Alexandra McQueena, sa dostala do jeho kolekcie. Čím bola inšpirovaná a koľko ste na nej pracovali?V tom čase a vlastne ešte stále je lebka ikonickým symbolom značky Alexander McQueen. Nachádza sa aj na šatkách značky a pri každej novej kolekcii sa vymýšľajú spôsoby, ako ju na ne zakomponovať a ako ju čo najoriginálnejšie znázorniť. Či už má lebka kvety, alebo je to niečo iné... Medzi stážistami sme mali rozdelené úlohy a každý sme mali inak spracovať tento námet. 

Odo mňa konkrétne chceli, aby som vytvorila šatku inšpirovanú katakombami s gotickými prvkami katedrál. V katakombách mali byť lebky naskladané na sebe. Kompozíciu s touto tematikou som kreslila dva týždne, muselo to byť urobené naozaj precízne. Nakoniec sa môj dizajn na šatku potláčal, a keď som odchádzala, jednu som dostala ako suvenír.

Za akú sumu sa šatka predávala a kde ju bolo možné kúpiť?Ja osobne som ju videla v online eshope. V tom čase sa predávala za 400 libier, bolo to asi pred desiatimi rokmi.

Ako prebiehal váš deň v ateliéri?

Veľmi jednoducho. Do ateliéru som chodila okolo desiatej a každý deň som dostala nejaké zadanie. Buď sme dokončovali rozrobené veci, alebo začali pracovať na niečom novom. Stážistov nás bolo dosť veľa, sedeli sme za jedným stolom a celé dni sme kreslili alebo maľovali. Podľa toho, čo od nás potrebovali.

Ja som väčšinou maľovala kvety alebo prvky, ktoré sa ďalej kolážovali s inými vecami, a teda išli mimo mňa. Vôbec som nevedela, čo z mojej tvorby použili a ako alebo kde. O spomínanej šatke s lebkami viem, pretože to bol u McQueena môj najväčší projekt.

Koľko ste si u McQueena dokázali zarobiť?

Bola som stážista, takže som nezarábala nič. Ale platili nám pizzu, pokiaľ sme zostali dlhšie, a zaplatili nám taxík po desiatej či jedenástej večer, keďže už nefungovalo metro. Toto bolo pre mňa v tom čase že wow, bolo to naozaj veľmi milé.

Prišli ste do priameho kontaktu aj s kreatívnou riaditeľkou módneho domu Sarah Jane Burton?

Sarah tam bola a párkrát sme sa stretli, ale iba na chodbe. Samozrejme, nerozprávali sme sa. Komunikovala som s dizajnérkou, ktorá bola zodpovedná za digitálny print, Cristiane Chaves, momentálne robí pre značku Hugo Boss.

Myslíte, že v prijímacom procese k McQueenovi zohrala úlohu aj vaša prestížna škola vo Fínsku?

V čase, keď som išla k Alexandrovi McQueenovi, som mala iba bakalára z VŠVU a, úprimne, o našej škole nevedeli vôbec nič. Bolo veľmi milé, že po skončení stáže mi šéfka povedala, aby som dala kontakt svojej profesorke, že by chceli viac študentov z našej školy. Po mne bola u McQueena ešte jedna moja kamarátka, Klaudia Bulantová, ktorá sa takisto venovala ilustráciám. Zo strany McQueena by mali určite záujem spolupracovať, len zo strany Slovenska nikdy nebola odvaha, aby tam vysielali študentov.

Čo by ste poradili ostatným, ktorí by chceli pracovať na podobnom prestížnom mieste? Ako postupovať?
Dostať sa na takúto stáž už v súčasnosti naozaj nie je problém. Keď som študovala ja, Slovensko ešte nemalo také kontakty zo zahraničím. Treba sa dobre pripraviť a dobre si vybrať.

Určite odporúčam pripraviť si dobré portfólio a životopis na základe toho, čím sa daná značka zaoberá, nebáť sa a skúšať to aj viackrát, ak sa to náhodou na prvýkrát nepodarí... a hlavne vedieť vysvetliť, prečo chcete robiť pre danú firmu. Musia vidieť vašu motiváciu.

Kam smerovali vaše kroky po ukončení stáže?Dlho som pracovala ako freelancer pre francúzsku firmu Mitwill, ako aj pre Vanelli – firmu produkujúcu luxusný interiérový textil –, Isadore a Neheru, ktorá má česko-slovenské korene, no v zahraničí si stihla vybudovať značné renomé. V súčasnosti pracujem ako textilný dizajnér pre H&M, a odkedy robím pre nich, už nepokračujem v zákazkách pre iných klientov.

Momentálne som však na materskej dovolenke, čo mi dalo priestor na výstavu vlastnej kolekcie látok na fínskom veľtrhu dizajnu Habitare 2022 v sekcii Talentshop. 

Aká je vaša náplň práce v H&M-ku? 

Som zamestnaná priamo v Štokholme, v headquarters značky H&M, kde každý deň pracujem z dizajnérskeho štúdia. Ja konkrétne som v oddelení outdoorového oblečenia pre deti. Tvoríme potlače na bundy, zimné plášte či lyžiarske šuštiakové veci. 

Čo všetko zahŕňa proces pri navrhovaní potlačí?H&M má svojich „trend výskumníkov“, ktorí pre náš tím textilných dizajnérov pripravujú trendy, ktoré budú v móde nasledujúcu sezónu. My sa potom podľa nich orientujeme, hlavne čo sa týka farieb a siluet či inšpirácií na potlače. Zvyčajne sú to zvieratká, niekedy je to napríklad medveď, druhý rok pes.

Na základe týchto indícií potom robíme výskum my textilní dizajnéri, rozmýšľame nad typom ilustrácie, ako by mala vyzerať, ako ju budeme tvoriť, aký postup zvoliť. Väčšinou kreslíme alebo maľujeme. Postupne tvoríme kompaktnú kolekciu potlačí tak, aby to sedelo aj s ostatnými produktmi v kolekcii. Tu treba dávať pozor na farebnú paletu, koľko farieb má mať konkrétny model, aké farebné zladenie. Vo všeobecnosti platí, že čím menej farieb, tým lepšie.

Dostanú sa vaše modely aj na Slovensko?

Áno, modely s potlačami sú celosvetovo distribuované. Veľa printov, ktoré som minulý rok navrhla, je v obehu a vždy je radosť sledovať, ako to vyzerá vo finále. Je veľmi milé vidieť to oblečené na deťoch.

Čo vás priviedlo k práci v H&M?Ešte počas môjho štúdia vo Fínsku hľadalo H&M na jeden rok človeka na záskok, tak som im poslala životopis. Moju žiadosť však vzhľadom na to, že som bola študent, ani nevzali do úvahy. Pár mesiacov po tom, ako som skončila školu, mi prišiel e-mail, že sa hodím na túto konkrétnu pozíciu textilného dizajnéra, na ktorej momentálne pracujem. Prešla som pohovorom a v jeho závere mi ponúkli prácu. Bolo to milé prekvapenie. 

Prečo práve štúdium vo Fínsku?

Predtým som vlastne vyštudovala textilný dizajn na slovenskej VŠVU, no nevedela som toho veľa o tkaní. Naša škola vtedy nedisponovala žiadnym žakárovým tkáčskym strojom a mne to veľmi chýbalo k textilnej expertíze. K zdokonaleniu sa a k svojej profesii som sa túto techniku musela naučiť a práve univerzita Aalto vo Fínsku sa na to špecializovala.

Čo sa týka textilného dizajnu a módy, je Aalto jedna z top univerzít. V roku 2017 jej módny študijný program dokonca označili za piaty najlepší na svete. Majú perfektné vybavenie, výborných profesorov a hlavne... štúdium pre Európanov je zadarmo. Toto všetko ma nejako nabádalo k tomu, aby som sa tam prihlásila a spravila si druhého magistra.

Ak mám byť úprimná, o Fínsku som predtým nejako nevedela, nemala som túžbu ísť tam. Brala som to tak, že dva roky v nejakej krajine, kde je stále zima, zvládnem. (smiech) Nakoniec sa to skončilo tak, že som sa vydala za Fína a začali sme žiť vo Švédsku.

Čím je vaša tvorba špecifická a ako sa odlišujete od ostatných textilných dizajnérov?

Keby som sa mala odprezentovať, povedala by som, že som všestranne orientovaný textilný dizajnér. Tvorila som pre interiérový textilný dizajn aj odevný a vyskúšala som si rôzne odvetvia textilu, tlač aj tkanie.

Čo sa týka osobných projektov, veľmi už možno nejdem po úžitkovosti alebo sa nezameriavam na komerčný dizajn a na predajnosť dizajnu, ale skôr na presah mimo dizajnu. Mala som niekoľko spoluprác a projektov, ktoré boli environmentálne alebo sociálne orientované, napríklad počas štúdia na Aalto som pracovala ako výskumník na multidisciplinárnom projekte integrujúcom solárne panely do odevov Sun-powered Textiles.

Neskôr som sa stala aj zakladateľkou projektu Amenge Textiles, ktorý sa zameriava na dizajn textílii v spolupráci s rómskymi deťmi a bojuje tak proti rasizmu. Veľmi ma teší, že sa nám spoločne podarilo získať aj Národnú cenu za dizajn v kategórii spoločnosť a životné prostredie.

Na konte máte úspechy svetovej úrovne, je ešte nejaká nezdolaná méta?

Určite viem, že by som pár rokov chcela zostať pracovať pre H&M a neskôr sa osamostatniť, pracovať na voľnej nohe a možno začať s produkciou a predajom vlastných vecí. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Niekedy sa tie najlepšie veci v živote skrátka nedajú naplánovať.