Vyšetrovateľ sériového vraha, ktorý škrtil ženy v Bratislave: Chcel mi ukázať masový hrob s 50 telami, dodnes si voláme

Výpovede Slováka však bolo podľa Vachálka potrebné overiť. Po tom, ako vyšetrovateľovi porozprával o štvorici vrážd, existovalo reálne podozrenie, že by mohlo byť obetí naozaj viac.

„Keď nám ukazoval obete, mali sme so sebou lopaty a krompáče. Tak som mu potom povedal, že keď vieš, kde to je, tu máš náradie a kop. Ale keď už to mal robiť on, tak sa mu nechcelo,“ zaspomínal si bývalý vyšetrovateľ.

Fantázie vraha však nakoniec prekročili pomyselnú čiaru. „Raz mi tvrdil, že mi ukáže miesto masového hrobu s 50 telami. Vravel som mu: ‚Jožinko, jasné, pozrieme sa na to, preveríme to‘, ale to už som mu, samozrejme, nezjedol. Aj on sám vedel, že som ho prekukol, a tak od tohto tvrdenia upustil,“ povedal Vachálek.

Čas vo väzení využíva efektívne

Slovák pred ženami často vystupoval s falošnou identitou. Tváril sa, že je členom spravodajskej služby či dôstojníkom väzenskej a justičnej stráže. Predstavoval sa napríklad ako Mjr. Ing. Richard Forman.

Počas júla 1990 po vražde Moniky Ondíkovej vo vlaku smerom do Bratislavy spoznal 18-ročnú Vladislavu Maříkovú. Tá cestovala z českého mesta Cheb za svojím partnerom. Mladú ženu dokázal presvedčiť, aby s ním odišla na výlet do hlavného mesta. S Maříkovou sa vybral na bratislavský Kamzík, kde ju udrel lakťom do oblasti hrdla. Žena sa síce bránila a Slováka škrabla pod okom, no vrah ju nakoniec uškrtil.

Ani túto vraždu by však vyšetrovatelia zrejme nedokázali objasniť, keby sa k nej Jozef Slovák nepriznal. Páchateľ vraj oplýval nadpriemerným intelektom, čo nám potvrdil aj vyšetrovateľ Vachálek.

„On je naozaj hlava mapa. Do dnešného dňa mi píše, stále sme spolu v kontakte. Aj teraz si máme volať, lebo chce vedieť, ako dopadol jeho patent na doťaženie ropy. Ten mi poslal a požiadal ma, aby som ho zaniesol do spoločnosti, v ktorej sa tým zaoberajú. Tak je zvedavý, či sa už ozvali. Rozhodne to teda nie je žiaden hlupák. V komunikácii som bol okrem Slováka aj s Ondrejom Rigom, s ním sme si však vymenili možno dva listy. Obaja museli byť spravodlivo potrestaní, ale nemôžem povedať, že som sa s nimi rozišiel v zlom, takže ten kontakt pretrval,“ hovorí vyšetrovateľ. Okrem výroby patentov sa Slovák vo väzení dlhodobo venuje aj maľovaniu.

Vrah tvrdil, že prehovorí, iba keď vyšetrovateľa povýšia

Po tretej vražde sa Slovák na krátky čas v októbri 1990 dostal za mreže pre nedovolené ozbrojovanie. Vo väzbe si Slováka znepriatelil spoluväzeň Eugen Sarkózy, ktorého sériový vrah pri jednej z hádok takmer uškrtil. Onedlho nato, ako Slováka prepustili na slobodu, sa vrah zoznámil s Eugenovou partnerkou, 17-ročnou Dianou Lopúchovskou.

Predstavil sa jej ako dôstojník Zboru väzenskej a justičnej stráže a sľúbil jej, že ju zavedie na miesto, kde Eugen pracuje. Pri kráčaní lesom v Záhorskej Bystrici však Slovák Dianu Lopúchovskú 26. júna 1991 zavraždil.

Polícia sa k vrahovi dostala práve cez podozrenie týkajúce sa štvrtej obete Diany Lopúchovskej, ku ktorej sa vrah vyšetrovateľovi priznal. „Keď sme ho vypočúvali v prípade Lopúchovskej, nemali sme na neho veľa dôkazov. Hrozilo nám, že ho budeme musieť po 24 hodinách vo väzbe pustiť preč. Nakoniec sa mi však rozhodol priznať,“ povedal Vachálek. Dodal však, že za úspešným ukončením prípadu stála tímová práca.

Podľa Vachálka bola vražda Lopúchovskej jediná, z ktorej by Slováka dokázali usvedčiť aj bez toho, aby prehovoril. Pri ďalších obetiach však začínali úplne od nuly a k priznaniu prišlo prakticky náhodne pri jednom z vypočúvaní, pri ktorom Slovák vyšetrovateľa požiadal, aby ešte hodili reč.

„Vravel som mu vtedy, že sa s ním nemôžem dlhšie rozprávať, lebo musím riešiť iný prípad na Železnej studničke. A vtedy mi Slovák povedal: ‚Vachálku, počkaj, počkaj, kam sa ponáhľaš? Mala tá obeť pri sebe ampulky liekov?‘ A bolo to tak. Ukázalo sa, že vedel o vražde Královičovej (obeť číslo 5 – pozn. red.) detailné podrobnosti. Povedal mi, že mi k tomu povie viac, ale iba v prípade, ak ma povýšia. Tak za nami do desiatich minút prišiel môj vedúci a Slovákovi sľúbil, že keď prípad objasníme, dajú mi vyššiu hodnosť. A v priebehu týždňa som bol naozaj mimoriadne povýšený,“ vysvetlil bývalý vyšetrovateľ.

Vachálkovi sľúbil, že mu povie, prečo naozaj vraždil

Jeho poslednou obeťou sa na Železnej studničke 16. júla 1991 stala 18-ročná Anna Královičová, s ktorej otčimom predtým sedel Slovák za mrežami. Najprv ženu začal udierať palicou a na záver ju uškrtil látkou z jej košele. Pri prechádzke lesom ho údajne nahnevalo, že mu začala ponúkať sex, a tak ju napadol. S touto verziou však Vachálek nesúhlasí.

„To si podľa mňa vymyslel. Samozrejme, to, čo mu vravela, sa nedá na sto percent preukázať ani vyvrátiť. Celkovo však motívy, ktoré uvádzal, nepovažujem za vierohodné. Podľa mňa hral v jeho prípadoch rolu sexuálny motív, aj keď sme mu ho nedokázali nikdy preukázať, pretože telá boli v značnom stave rozkladu. Aj mi veľakrát nasľuboval, že sa konečne prizná k tomu, prečo vraždil, ale zatiaľ to nespravil,“ dodal na záver.