Slováci študujú na slávnej univerzite Cambridge: Je to tu ako na Rokforte, každý rok máme brutálny bál, no školné zabolí

„Celkovo mám pocit, že v Anglicku sa kladie oveľa väčší dôraz na tvoju spoločenskú vrstvu. Deje sa tu veľa vecí, ktoré sú špecifické pre určité skupiny ľudí, vezmime si napríklad aj privátne školy, ktoré vyseparujú bohatých ľudí. Niektorí hovoria, že cítiť rozdiely aj medzi skupinami na Cambridgei, ale ja to z vlastnej skúsenosti porovnať neviem. Nikdy som ich nezažila,“ hovorí Maťa.

Priateľskú atmosféru a rovnosť na škole vyzdvihuje aj Matej. Čo sa týka každodenného života, nikto vraj nechodí ani špeciálne vyobliekaný, dokonca ani profesori. S tými majú obaja Slováci nanajvýš pozitívnu skúsenosť. 

„Hoci ide o významných akademikov, vôbec sa nevyvyšujú a nechcú ti dokázať, že niečo nevieš, naopak, sú nesmierne prívetiví a motivujú nás,“ vysvetľuje Matej. „Z času na čas si dokonca spolu zájdeme aj do pubu, kde sa organizujú napríklad happy hours s alkoholom alebo rôzne kvízy,“ prezrádza zase Martina. Ak sa teda pýtaš, či si študenti Cambridgea stihnú aj vyraziť z kopýtka, odpoveď je áno.

Brutálny študentský život, o ktorom budeš snívať

„Študenti na Cambridgei veľa študujú, ale zároveň majú aj veľa mimoškolských aktivít, či už chodia do školských klubov, alebo do párty klubov. (smiech) Povedala by som, že je to veľmi obdivuhodné,“ opisuje Maťa.

Mnoho študentov vraj ráno pred prednáškami napríklad vesluje a po celom školskom dni nemá problém ísť na párty. Tie sa totiž dejú počas celého týždňa. Ozajstným highlightom je, že každá fakulta má svoj vlastný bar, kde sa dejú eventy, karaoke či veľmi populárne kvízy. Drinky aj občerstvenie sú tam vraj veľmi lacné. St John’s bar ti dokonca počas skúškového ponúka snack a nealkoholický nápoj za 1 libru.

Jeden z najznámejších pubov a celosvetová legenda je The Eagle Bar, založený v roku 1667. V roku 1956 v ňom James Watson a Francis Crick oznámili svoj objav štruktúry DNA.

Martina s Matejom sa však zhodnú, že jedným z najväčších eventov špecifických pre Cambridge sú koncoročné bály, takzvané May balls. „Väčšinou ide o gigantickú a opulentnú udalosť, akú napríklad robí aj moja fakulta St John’s. Naša college je veľmi veľká, má niekoľko nádvorí, ktoré sa na daný večer stávajú lokáciou pre bál,“ rozpráva Maťa.

Okrem brutálnej tematickej výzdoby si študenti užijú množstvo medzinárodného jedla, bary s alkoholom, hudbu, no niekedy je súčasťou aj divadlo, vodná fajka či dočasné kasíno. Takáto udalosť sa, samozrejme, nezaobíde ani bez formálneho dress codu black tie. 

Ďalšou špecifickou vecou univerzity sú aj slávnostné večere Formal Halls, ktoré sa konajú vo veľkých historických sálach s dlhými stolmi, až priveľmi pripomínajúce scénu z Rokfortu. „Ak niečo oslavujeme, môžeme si ich objednať dopredu, takisto existujú aj špeciálne Formal Halls k promóciám či Vianociam. Klasické Formal Halls však máva takmer každá college dvakrát do týždňa,“ dodáva Matej.

Ráno si môžeš zaveslovať, poobede postaviť raketu 

Na Cambridgei nájdeš hneď niekoľko špecifických societies (spolky), ktoré možno azda najlepšie nazvať školskými klubmi. Hitom univerzity je podľa Martiny a Mateja už spomínané veslovanie.

Matej sa však pridal do Spaceflight society, v ktorej momentálne stavajú skutočnú raketu.„Neviem, či sa vie, kedy to bude celé hotové, ale určte raz poletí do vesmíru. Celé to prebieha v dielňach technického departmentu, ktoré sa používajú aj na výučbu. Raketa má približne desať metrov a má vyletieť do výšky takmer 150 km,“ rozpráva. Okrem toho hrá za svoju fakultu frisbee.

Na svoje si však príde naozaj každý. Okrem biznisových či politických klubov nájdeš na zozname aj kubánsku salsu, potápanie, šermovanie či dokonca kluby rôznych národností, ako je aj česko-slovenská society. Poplatky za vstup sú minimálne. 

Škola aj cez víkend, eseje píšeš rukou, skúšky raz za rok

Bežný študentský deň, ale aj príprava na skúšky sa v niektorých prípadoch líšia aj od daného odboru. „Počas bakalára sme nemali prednášky len cez týždeň, ale aj v sobotu a hneď ráno. Toto človek nenájde skoro nikde inde v Anglicku. Všetci ostatní išli v piatok žúrovať, ja nie, pretože na druhý deň ma čakala škola. Bolo to dosť drsné,“ priznáva Maťa. Matej to mal na Computer Science s rozvrhom uvoľnenejšie.

Okrem toho existujú v rámci každého predmetu aj supervízie, čo je niečo ako hodinový seminár, ktorý sa väčšinou koná v zložení jeden vyučujúci a dvaja až štyria študenti. Martina však oceňuje aj fantastický výskum na univerzite.

„Proximita akademikov je výborná, labáky sú veľmi dobre vybavené, a teda aj financované. Robíme tu veci, ktoré sa reálne dejú pri výskume v rámci biológie od buniek, biochémie, orgánovej sústavy cez medicínu a biomedicínu až po poľnohospodárstvo a evolúciu,“ hovorí Martina. Matejovi však otvorene chýba viac teoretických hodín. Ak by si vraj znovu vyberal univerzitu, zvážil by preto Oxford.

Jedným z najväčších špecifík univerzity sú však práve skúšky, na každý predmet máš totiž len jeden pokus. „Niekto by povedal, okej, nemusím sa intenzívne učiť, ale predstav si, že existuje len jedna skúška v jeden deň, keď máš napríklad deň blbec. Skúšky sa primárne skladajú z testov alebo esejových otázok. V rámci troch hodín tak niekedy napíšeš až päť esejí, píše sa, samozrejme, rukou,“ vysvetľuje Maťa a dodáva, že opravné pokusy neexistujú.

Ako sa dostať na Cambridge

Aj v prípade Cambridgea je kľúčový práve motivačný list, takzvaný personal statement (ako na kvalitný personal statement, sme ti spísali tu). Na Cambridge však zasielaš až dve rôzne prihlášky naraz – jednu kratšiu pre prijímací systém UCAS a jednu podrobnejšiu, ktorá je určená priamo vedeniu školy (zasielaš v nej aj druhý motivačný list).

„Na škole sú dosť špecifickí aj v tom, že chcú študentov iba s tými najlepšími známkami. Je to podmienka, ktorá je nehybná,“ hovorí Maťa, ktorá sa na Cambridge hlásila z anglickej strednej školy. V takýchto prípadoch si univerzita vyžaduje z konečných skúšok aspoň jednu známku s označením A-star, čo je najvyššia známka, ktorú môžeš dosiahnuť v rámci britských skúšok. Martina ich mala až tri.

Matej s priemerom 1,5 za Maťou nezaostával, na školu sa však hlásil z bratislavskej Gamče. Podľa neho sú však okrem známok jednou z najdôležitejších vecí práve mimoškolské aktivity a účasť v súťažiach. Špecifikom prihlášky je aj osobitý test univerzity (písomný alebo ústny), ktorý sa líši pri každom odbore.

Ak zvládneš všetky spomínané body, čaká ťa interview. „Je to dosť intenzívne. Nezopakuješ, čo si napísala v motivačnom liste, a ani sa ťa nepýtajú na tvoje hobby. Ja som mala jedno matematické interview a druhé čisto biologické. Ukázali mi fotku ulity slimáka a pýtali sa, prečo je v takom tvare, v akom je, alebo prečo si myslím, že sa tak evolučne vyvinul,“ spomína Martina. Počas pohovorov preveria aj tvoje schopnosti z angličtiny, takže predtým nemusíš robiť jazykový certifikát (čo je tiež jednou z výnimiek).

Šialené poplatky dnes obídeš ťažko

Doteraz to bolo „all fun and games“, no pri financiách možno zaplačeš. „Pred brexitom bol Cambridge prístupný aj pre mňa, a to nepochádzam z úplne bohatej rodiny. Existovali totiž plošné pomoci. Bakalára som mohla študovať vďaka študentskej pôžičke od Student Loans Company a na magistra som mala šťastie, pretože som dostala financovanie od svojej fakulty. Stačilo, že som už predtým mala pomoc od štátu a moja školiteľka bola okej s tým, že chcem robiť výskum,“ hovorí Martina. 

Kým ročné školné pred brexitom bolo 9 250 libier, dnes sa pohybuje zhruba od 27-tisíc do 40-tisíc libier, pričom za medicínu si zaplatíš až 60-tisíc. Medzinárodní študenti však okrem toho musia uhradiť aj poplatok fakulte vo výške 10-tisíc. Študentská pôžička pre nich viac neexistuje.

Po brexite a teda bez štipendia sa na školu dostal práve náš druhý respondent Matej, ktorý za svoj kurz platí ročne neuveriteľných 45-tisíc. „Zháňal som financie, ako sa len dalo, písal som nejakým firmám, či by ma nechceli podporiť. Mal som veľké šťastie, pretože som dostal štipendium od slovenskej nadácie Alto Foundation. Zaplatili mi polovicu trojročného štúdia, dnes však už podporujú len študentov na magistra,“ hovorí Matej. Na zvyšok štúdia si bral individuálnu pôžičku, no zachránila ho aj verejná zbierka a to, že rok pred nástupom na školu pracoval.

„Pracujem aj teraz pred začatím semestra, počas štúdia však nemôžem. Škola nám to zakazuje,“ dodáva na záver.