Lucie vyrastala v sekte: Vodca mi nadával za to, že mám túžby, vybral mi byt aj auto. Keď umrel, nechcela som tomu veriť

Ešte párkrát sme s Richardom išli do Španielska, organizoval tam zájazdy, ale nič výnimočné sa tam nedialo – maximálne vybavil nejakú zľavu. Po pandémii sa však všetko ešte viac utiahlo, najmä čo sa týka cestovania. Chodili sme sa ho pýtať, či je to podľa neho bezpečné ekonomicky aj zdravotne cestovať. A keď mi niečo neodporučil, tak som si to nedovolila spraviť. Hovoril mi, aby som ešte rok počkala, potom ďalší rok... až som nakoniec na lyže prestala chodiť úplne.

Postupne sme začali obmedzovať bežné koníčky a voľnočasové aktivity. Veci, ktoré boli kedysi normálne, ako ísť na lyže alebo na dovolenku, už jednoducho neboli súčasťou nášho života.

Existovalo aj niečo, čoho ste sa museli všetci bez rozdielu vzdať?

Určite tam bol zákaz alkoholu a samozrejme aj ďalších návykových látok. No ak ste chceli k nemu chodiť, v určitom období už nebolo možné piť alkohol vôbec.

Priamo to nikomu neprikazoval, ale vedel to veľmi dôrazne odporučiť. Pevne si za tým stál a často to opakoval. Nebolo to len také „možno by si mal prestať,“ ale skôr niečo v zmysle „vidíš, nedarí sa ti, preto s tým musíš prestať.“

Mám však pocit, že pri niektorých ľuďoch, hlavne tých, o ktorých sa neskôr písalo, to ku koncu mohlo byť ešte prísnejšie. Tam už si viem predstaviť, že im priamo povedal, čo musia urobiť, kam sa majú presťahovať alebo kam majú ísť. Ale v mojej rodine to tak nebolo.

Je známe, že členom zakazoval sex. Platilo toto pravidlo aj pre manželov?

Väčšinou, čo si tak pamätám, nie, pretože sa naozaj veľmi veľa párov rozchádzalo v momente, keď im začal zasahovať do osobného života. Až niektorí, ktorí boli proti nemu a snažili sa nás odtiaľ dostať hovorili, že on môže za všetky rozvody vo všetkých rodinách.

Do intímneho života viac zasahoval tým, ktorí si našli nových partnerov. Keď bola rodina súdržná, držal si od nich odstup a oni k nemu skutočne celých 18 rokov chodili len na liečenie. Ale nikdy by im nepovedal to, čo napríklad hovoril mne alebo mojej mame.

Vždy som si pripomínala, aký bol, a to neodpúšťam, nech by mi pomohol akokoľvek.

Napriek tomu, že ho členovia vnímali ako osobu, ktorá sa zrieka pokušenia, opak sa ukázal byť pravdou. Jeho partnerka ho obvinila zo sexuálneho násilia. Ako ste na túto skutočnosť reagovali, keď ste sa o nej dozvedeli?

Myslím, že nikto okrem jeho blízkych o tom nevedel. A to je presne to, čo dokázal. Nemali sme príležitosť o tom medzi sebou hovoriť, pretože sme sa to dozvedeli až vtedy, keď už bola skupina rozpadnutá. Väčšinou sme sa skrývali pred verejnosťou, dávali si pozor, takže sme spolu boli v kontakte minimálne.

Ja som bola naozaj naštvaná, pretože to na mňa a môj partnerský život malo veľký vplyv. Sú to veci, ktoré stále riešim. Vtedy sa mi celý jeho obraz rozpadol, pretože som ho dovtedy vnímala ako niekoho, kto sa týmito vecami nezaoberá. Nielen to, že mal sex, ale že niekoho aj týral a ubližoval mu, ma zasiahlo. Práve vďaka tomu som sa však od neho dokázala odpútať.

Vždy som si pripomínala, aký bol, a to neodpúšťam, nech by mi pomohol akokoľvek. Bolo to pre mňa veľmi zraňujúce. Mne totiž niekedy nadával za to, že mám túžby. Bolo to ťažké, ale teraz už to mám za sebou.

Vedel Richard u ľudí, ktorí prechádzali náročnejším obdobím, vycítiť, že budú ľahšie zmanipulovateľní?

Myslím si, že Richard už na prvý pohľad dokázal rozpoznať tých, ktorí majú pevné vzťahy alebo sú pragmatickí a liečbu neberú úplne vážne. Boli to také pragmatické rodiny, ktoré zaplatili za liečbu, ale chytil sa tam, kde videl, že niekto má záujem o duchovno, o sebarozvoj a že to vychádza z krehkých vzťahov. Následne zistil, aké traumy sa za tým skrývajú a viac sa do týchto ľudí dostával.

Ako by ste ho popísali ako človeka? Aké pocity vo vás vyvolával?

Časom sa to asi menilo, ale to, čo bolo pre mňa najdôležitejšie, bolo, že bol pre mňa pevnou oporou, skalou. Niekto, kto chce pomôcť každému, ale nevracia sa mu to späť.

Ale zároveň už od detstva som vnímala takú jeho zvláštnu stránku. Napríklad, keď hovoril vtipy so sexuálnym podtónom alebo sa vysmieval z iných ľudí. Mal v sebe niečo temné, čo sa mi nepáčilo. Osobne som to zažila aj na sebe, keď bol v niektorých situáciách dosť tvrdý. Ale vždy ste si povedali, že to robí pre vaše dobro.

Žila som v byte, ktorý mi vybral, mala auto, ktoré mi vybral.

Spomínali ste, že bol na vás veľmi tvrdý. Dokonca otvorene hovoríte o tom, že vám vnucoval nepravdivý obraz o vašom zdravotnom stave. Ako vás presvedčil, aby ste tomu uverili?

V určitom období bol na mňa dosť tvrdý, ale potom, keď zistil, že to funguje, sa zas správal úplne inak a bol na mňa až prehnane milý.

Veľa mi nadával za to, akým spôsobom žijem. Za to, že som sa vlastne vo všetkom postavila proti nemu. Bolo obdobie, keď ma dokázal presvedčiť, že mám zlé myšlienky a že som ako človek úplne zlá.

V istom období života ste sa od sekty a od Richarda začali dištancovať. Čo vo vás vyvolávalo pochybnosti o jeho pravde?

Najviac si pamätám na moment, keď mi hovoril, kam mám ísť na strednú školu a tvrdil, že na tom vlastne ani nezáleží, lebo aj tak budem pracovať v úplne inom odbore. Vtedy mi to začalo pripadať zvláštne, chcela som sa sama rozhodnúť. Mala som pocit, že mi berie slobodu voľby. Časom som si všimla, že mu rodina verila viac než mne, a že začali na mňa pozerať inak. Zrazu som bola tá „čierna ovca“.

Neskôr ste sa k Richardovi vrátili a váš vzťah bol ešte intenzívnejší ako predtým. Prečo?

Vrátila som sa k nemu, pretože spôsob života, ktorý som si nastavila, aby som sa od neho oslobodila, ma nakoniec priviedol späť. Neničila som len svoju psychiku, ale aj telo. Nejedla som, vyčerpávala sa a zdravotne som na tom bola čoraz horšie. Chudla som zo stresu a pridali sa aj ďalšie problémy. Vtedy som si povedala, že som skúsila ísť proti nemu, skúsila som svoju vlastnú cestu, ale ani tá nefungovala. Tak čo mi ostáva? Skúsiť tú jeho. A to bolo vedomé rozhodnutie. Potrebovala som, aby mi niekto pomohol, a tak som sa rozhodla, že budem robiť to, čo mi povie.

Postupne sa úplne zmenil, bol negatívnejší a dostával sa do extrémov. Potreboval si upevniť svoju moc a možno aj sám seba presvedčiť, že ju stále má.

Bolo to vaše osobné rozhodnutie? Alebo v tom hral rolu aj vplyv rodiny, prípadne Richardove snahy o obnovenie vzťahu?

Aj keď som k nemu nechodila pravidelne, raz za mesiac či dva som tam bola, takže jeho vplyv na mňa nikdy úplne nezmizol – a to aj cez rodinu. Časom sa ani nedalo rozlíšiť, čo si myslí otec a čo on. Mala som pocit, že ak chcem patriť do rodiny a nebyť tá čierna ovca, musím sa prispôsobiť. Keď som k nemu začala znova chodiť, rodina ma viac počúvala, viac si ma všímali a konečne som mala pocit, že aspoň trochu zapadám a dostávam kúsok lásky, po ktorej som tak túžila.

Niektorí členovia boli vystavení násiliu, vrátane bitia a mučenia, čo viedlo k úmrtiu niektorých z nich. Richard organizoval stretnutia, rituály, v rámci ktorých sa niektorí členovia sebapoškodzovali. Stretli ste sa s niečím podobným alebo ste o tom v tom čase počuli?

O niektorých veciach zatiaľ nemôžem hovoriť, pretože sa ešte len budú riešiť na súde. Ale môžem povedať, že veľa informácií som sa dozvedela až z novín. Napríklad to, že si niekto ubližoval, alebo že niekto ubližoval iným. Nikdy by mi to nenapadlo.

Až do posledného pol roka pred jeho koncom tam síce bola psychická manipulácia a psychické týranie, ale nikdy som nevidela nič fyzické, ani by mi nenapadlo, že by niekomu povedal, aby si ublížil sám. Preto to bol pre mňa obrovský šok a ťažko sa mi s tým zmierovalo. Myslím si, že sa to začalo stupňovať práve ku koncu – už nevedel, komu môže veriť, nebol si istý ani sám sebou. Keď od neho pár ľudí odišlo, vnímal to ako zradu.

Postupne sa úplne zmenil, bol negatívnejší a dostával sa do extrémov. Potreboval si upevniť svoju moc a možno aj sám seba presvedčiť, že ju stále má – a tak nakoniec urobil veci, ktoré predtým vôbec neboli bežné.

Keď som k nemu začala znova chodiť, rodina ma viac počúvala, viac si ma všímali a konečne som mala pocit, že aspoň trochu zapadám a dostávam kúsok lásky, po ktorej som tak túžila.

Ako si spomínate na posledné mesiace pred Richardovou smrťou?

Keď som sa to dozvedela, bolo to pre mňa veľmi mätúce. Ku mne bol posledné mesiace milší, prívetivejší, párkrát mi dokonca napísal, že ma má rád. Mala som pocit, že sa u neho posúvam vyššie.

Zároveň som však videla, že jeho myšlienky sú stále temnejšie, bol negatívnejší. Neustále hovoril o tom, ako pre všetkých robí prvé posledné, ale všetci ho zrádzajú a nikto si to neváži. Cítila som sa kvôli tomu nahnevaná na ostatných, brala som to vážne a stále som premýšľala, ako by som mu mohla pomôcť.

Často spomínal, že už nevie, ako dlho to tu ešte vydrží, že nedokáže byť sám. Myslím si, že ho veľmi zlomilo, keď ho opustila bývalá partnerka, s ktorou bol dlhé roky. Keď odišla, bolo na ňom jasne vidieť, ako ho to zasiahlo.

Boli sme naučení neveriť médiám. Hovorila som si, že to celé len dobre zamaskoval.

Richardovi prívrženci verili, že jeho telo po smrti zmizne. Dve ženy mal údajne prinútiť, aby ho zabili. Ako ste sa o jeho smrti dozvedeli?

Najprv som sa to dozvedela z novín, asi po mesiaci, keď o tom začali písať. My sme za ním už nechodili, ale stále sme verili, že sa len niekde schováva a že sa nám neskôr ozve. Hovorili sme si, že keď sa objaví, budeme sa s ním stretávať niekde inde, na bezpečnejšom mieste.

Najskôr som tomu veľmi neverila. Boli sme naučení neveriť médiám. Hovorila som si, že to celé len dobre zamaskoval. Až jedného dňa za mnou prišiel otec, s ktorým som vtedy nebola v kontakte, s tým, že má o mňa strach, že vie, čo sa stalo a či to viem aj ja. V tej chvíli mi to došlo. Povedala som si: „Aha, tak asi je to pravda.“ A vtedy sa mi zrútil svet.

Museli ste čeliť novej realite bez Richarda. Ako ste sa s tým vyrovnávali?

Pre mňa to bolo na začiatku veľmi náročné, pretože som nevedela, čo budem bez neho robiť. Všetko sa mi začalo rozpadávať. On bol dovtedy vlastne odpoveďou na všetko. Celý môj svet bol od detstva založený na tom, že sa nemusím báť, pretože keď sa niečo stane, on sa o to postará. Nikdy som si nepripúšťala, že by sa mohlo stať niečo smrteľné. A zrazu bolo nebezpečné všetko.

Potom, keď som sa začala dozvedať, ako sa správal, začala som to trochu prehodnocovať. Žila som v byte, ktorý mi vybral, mala auto, ktoré mi vybral. Skrátka Richardom som bola obklopená vo všetkých smeroch. Začalo sa to meniť až v čase, keď som stretla svojho súčasného priateľa. Myslím si, že vtedy sa môj život začal meniť. Aj keď tu už Richard nebol, stále som žila pod jeho vplyvom.

Po Richardovej smrti ste si našli partnera, ktorého vaša minulosť zneistila. Aké boli jeho obavy?Ani po niekoľkých mesiacoch nevedel rozoznať, čo som ja a čo je Richard. Tak veľmi som tými udalosťami bola ovplyvnená. Dosť som sa na neho upla a aplikovala vo vzťahu všetko, čo vo vzťahu s Richardom. V tej chvíli bol pre mňa môj priateľ jediným človekom v mojom živote. Dosť sme sa hádali, pretože som sa mu život snažila meniť na môj obraz, napríklad som mu zakazovala alkohol, pretože nám to zakazoval aj Richard. Nakoniec sme to nejakým spôsobom boli schopní spracovať.

Spomínali ste, že ste ešte dlho potom pociťovali následky Richardovho vplyvu. Ako u vás prebiehal proces, v ktorom ste sa z toho celého dostávali?

Keď ma môj partner začal sprevádzať svetom a nastavoval mi zrkadlo, začala som si uvedomovať veci, ktoré mi predtým ani nenapadli. Boli to úplné detaily – ako vnímam problémy vo vzťahu, ale aj pekné momenty, napríklad rodinné oslavy. Pre mňa to bolo niečo nepríjemné a nepochopiteľné – prečo to ľudia vôbec robia? Veď rodina sa predsa nemá rada…

Bol pre mňa veľkou oporou a pomohol mi vidieť realitu inak. Až po dvoch rokoch mi to všetko začalo naozaj dochádzať. No najväčší liečivý proces prebieha práve teraz, v poslednom roku.

Rovnakým spôsobom, ako ma dokázal presvedčiť, že ma mama nemá rada a že by som sa od nej mala odstrihnúť, ovplyvňoval aj ostatných, vrátane nej.

Z fotiek odstrihli svojich rodinných príslušníkov. Sekta do istej miery rozbila vašu rodinu a naštrbila vzťahy. Richard hlásal, že sú si jej členovia navzájom nepriateľmi, čo je pre bežnú verejnosť ťažko pochopiteľné. Ako to odôvodňoval?

Opisoval to ako mimoriadne toxické prostredie, kde rodičia počas detstva emocionálne ubližovali svojim deťom a neposkytovali im dostatok lásky. Tie deti by si teraz mali uvedomiť realitu a „prebudiť sa“. V mojom prípade to znamenalo uvedomenie si, že ma rodičia nikdy skutočne nemali radi a že môj pohľad na minulosť bol skreslený.

Pri niektorých členoch rodiny to cítim dodnes a urobilo mi dobre, že sa nevidíme každý deň. A presne na toto on poukázal, trafil klinec po hlavičke a ja som si povedala: „Áno, mala som sa od nich dištancovať a robí mi to dobre.“

V jeho očiach rodina ako taká stratila akýkoľvek zmysel. Hovoril o nej ako o inštitúcii, kde nejde o lásku, ale len o peniaze, vzájomné dlhy a záväzky. Vnímal ju čisto negatívne, ako niečo spoločensky nefunkčné.

V takýchto situáciách sa u rodičov neprejavoval ochranársky cit, ktorý by im našepkával, že to nie je v poriadku?

Najskôr som to nechápala, ale čím viac som sa tým zaoberala, tým viac som si uvedomovala jeho vplyv. Rovnakým spôsobom, ako ma dokázal presvedčiť, že ma mama nemá rada a že by som sa od nej mala odstrihnúť, ovplyvňoval aj ostatných, vrátane nej. Vďaka dlhodobému vplyvu dokázal ľudí presvedčiť o veciach, ktoré sa vôbec nestali.

Dôvera sa čoraz viac sústreďovala na neho, ostatní boli na vedľajšej koľaji. Vedel presne, ako využiť ich detské traumy a nasmerovať ich pozornosť na seba. Už nešlo o deti, ale o ich vlastné problémy z minulosti.

Podsunul im myšlienku, že najskôr musia vyriešiť svoje traumy, aby potom mohli pomôcť svojim deťom. Bol to taký ten klasický koncept: „Najprv pomôž sebe, potom ostatným.“ A keď to niekto aplikoval presne tak, ako to Richard podal, začalo to naoko dávať zmysel.

Aký vzťah máte s rodičmi v súčasnosti?

S otcom sa snažíme obnoviť vzťah, ale vidíme sa len zriedka. Dlho sme spolu nehovorili, takže to stále nie je úplne prirodzené.

S mamou sme nakoniec vzťah úplne neprerušili, ale Richard medzi nás hodil obrovský klin. Veľmi ma proti nej poštval a zveličil množstvo malých tráum, ktoré by inak neboli také vážne. Ja som si ich však začala brať až príliš k srdcu. Sme v kontakte, ale keď príde na túto tému, je to pre nás stále náročné a nepríjemné hovoriť o tom.

Prečo ste sa rozhodli ísť s kožou na trh a otvoriť sa verejnosti? Vnímate to ako istú formu terapie?

Na začiatku to pre mňa bola forma terapie. Potrebovala som to zo seba dostať. Písanie mi bolo vždy blízke, takže bolo prirodzené zachytávať svoje myšlienky na papier. Postupne som pridávala viac detailov a uvedomovala si, že sa do toho ponáram čoraz hlbšie.

Cítim, že je dôležité hovoriť o tých, ktorí nemali možnosť rozhodnúť, či o nich bude verejnosť vedieť. Ocitli sa v oveľa náročnejších situáciách, než som bola ja, a práve preto mám potrebu ich podporiť a ukázať ich príbehy svetu. Chcem aspoň trochu zmeniť pohľad ľudí, priblížiť im realitu, v ktorej takíto ľudia žijú. Čím dlhšie to robím, tým viac vidím, že to môže pomôcť ďalším, a to mi dáva čoraz väčší zmysel.