Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Gruzínsko je krajina kontrastov, na ktorú len tak ľahko nezabudneš.
Len čo sme vyšli z letiska, vedela som, že Gruzínsko nebude žiadna klasická dovolenková destinácia. Doprava tu hrá podľa vlastných pravidiel, trúbenie nahrádza smerovky a autá bez nárazníkov? Tu celkom bežná vec.
Neboli sme zhrození, pretože presne takýto je západ Ázie. A tak sme len sedeli v autobuse a s úsmevom pozorovali ten chaotický, ale zaujímavý svet, ktorý v Európe až tak dobre nepoznáme.
Kutaisi nás privítalo tým, že je úplne iné, než na čo sme zvyknutí. Má to taký svojský štýl, ale aj ten si ťa časom získa. Niekedy máš pocit, že sa tam zastavil čas v socializme. Domy sú väčšinou staré a trochu ošumelé, ale má to svoju atmosféru, ktorá sa tam dokonale hodí.
Ten kontrast ťa proste dostane a vďaka spolupráci s cestovnou kanceláriou Čedok som sa mohla pozrieť do krajiny, ktorú by som si možno sama nevybrala – no dnes som rada, že som ju zažila. Čím dlhšie tam si, tým viac ti lezie pod kožu. Gruzínsko ma prekvapilo úplne vo všetkom. Je to navyše svet s rozprávkovou prírodou.
Zdroj: Refresher/Karina Kováčová
Každý deň tu bol úplne iný. Jeden deň sme stáli v horách, prechádzali sa po snehu a hriali si ruky pri čaji, druhý deň sme sa už opaľovali na pláži v Batumi. Máš pocit, že si každý deň v úplne inej krajine, aj keď stačí prejsť len pár desiatok kilometrov. Na Instagrame uvidíš len post-friendly fotky krásnych miest, ktorých je tam naozaj veľa, avšak pre mňa bolo oveľa zaujímavejšie práve to opačné. Realita a bežný život.
Aj keď je táto krajina nádherná svojou prírodou a históriou, post-socializmus a vplyv Ruska sú veľmi citeľné úplne všade. Navštívili sme napríklad mesto Gori, kde sa narodil Stalin a má tam dodnes svoje múzeum.
Medzi staršou generáciou sa aj dnes údajne nájdu takí, ktorí ho podporujú. Boli sme na hraniciach s Južným Osetskom a Abcházskom, ktoré okupuje Rusko a pochopili sme, prečo je Gruzínsko na ňom ešte stále tak závislé. Stále tu prevládajú najmä socialistické budovy a paneláky, ktoré vyzerajú, akoby sa mali každú chvíľu zrútiť.
Zdroj: Refresher/Karina Kováčová
Prešli sme mestá, ktoré by sa chceli raz podobať na západné a skončili sme v Batumi – v meste pri mori, ktoré je, ako sa hovorí spojenie Las Vegas a Dubaja z Wishu, avšak s tým môže byť ešte veľký problém.
Vedľa päťhviezdičkového hotela smetisko? Žiadny problém.
Kutaisi je mesto, kde sa na jednej ulici striedajú ošarpané budovy so snahou o nepodarenú renováciu. Veľa vecí tam vyzerá, akoby ich nikto neopravil od socializmu, ale zároveň je vidno, že sa niekde snažia o obnovu. Ide to, ale pomaly, chýbajú peniaze a väčšina mladých odchádza do Tbilisi alebo Batumi.
Po meste behá množstvo túlavých psov, ale prekvapivo sa o nich naozaj pekne starajú. Väčšina má žlté známky na ušku a to znamená, že sú zaočkovaní, kastrovaní a evidovaní mestom. Videli sme ich ležať pred obchodmi, pri kostoloch, v parkoch a takmer všade mali pri sebe búdu, vodu alebo nejaké jedlo, ktoré im tam len tak nechal niekto z okoloidúcich. Nikto ich neodháňa, berú ich tam ako súčasť mesta.
Zdroj: Refresher/Karina Kováčová
Zaujímavý je aj ten kontrast, napríklad päťhviezdičkový hotel, pred ktorým je rozbitý chodník, smeti a hneď vedľa stojí polozrútená budova. Človeku to najprv príde zvláštne, ale rýchlo si na to zvykne, lebo takto pôsobí takmer celé mesto.
Z Kutaisi som mala pocit, že tu ľudia žijú trochu inak – riešia praktické veci, nie výzor. A že to, čo my považujeme za „problém“, oni ani neriešia. To je veľký rozdiel medzi Európou a západnou Áziou.
Panelák si zamuruješ podľa nálady
Tbilisi je hlavné mesto a žije tu viac ako 1,5 milióna ľudí. A presne tak aj pôsobí – veľké, živé, plné zelene a všemožnej architektúry. Mesto je mixom všetkého možného. Na jednej strane máš krásne historické centrum, úzke uličky, pamiatky, staré kostoly a výhľady. Na druhej strane tu stojí niekedy až extrémna komunistická architektúra, ktorú si tu ľudia reálne cenia.
Zdroj: Refresher/Karina Kováčová
Napríklad budova Národnej banky Gruzínska, ktorá vyzerá, ako keby si niekto postavil kanceláriu z lega. Ďalší highlight je napríklad obrovská socha Mother of Georgia – žena s mečom v jednej ruke a čašou vína v druhej. Symbolika celkom jasná: kto príde v mieri, dostane víno. Kto nie, toho sekneme.
Čo som si ale najviac všímala, bola gruzínska schopnosť žiť si po svojom. Najmä na sídliskách. Paneláky si pamätajú všetky režimy a nikto sa netvári, že by ich mal niekto zjednocovať. Ak sa niekomu nepáči balkón – zamuruje si ho. Ak chce iný – postaví si vlastný, úplne iný než ten susedov. Každé poschodie vyzerá ako z iného sveta.
Tbilisi je zároveň plné zelene. Mesto sa doslova prepletá s prírodou – je tu veľa parkov, kopcov, skrytých zákutí. Na to, aké je veľké a husté, pôsobí prekvapivo príjemne. Tbilisi má zvláštnu energiu. Nie je to typická metropola, kde by si mal zo všetkého wow efekt, ale čím dlhšie tam si, tým viac si uvedomuješ, že to tam má hlavu a pätu, len trošku iným spôsobom, ako sme zvyknutí.
Zdroj: Refresher/Karina Kováčová
Pocta Stalinovi?
Gori je mesto, ktoré by si si asi bežne do itinerára nezaradil, keby sa tu nenarodil Josif Vissarionovič Stalin, jeden z najväčších a najznámejších svetových vrahov. A práve to je dôvod, prečo tu dnes stojí jeho obrovské múzeum s bustou, vlakovým vagónom, v ktorom cestoval, aj pôvodným domom, kde vyrastal.
V múzeu sa nachádza množstvo fotiek a artefaktov z jeho života. Sprievodkyňa nám zdôrazňovala, že múzeum nie je znakom pocty, ale histórie, keďže sa tam narodil, avšak, ako som sa neskôr dozvedela, v mestečku Gori nájdeme staršie generácie, ktoré stále nejakým spôsobom so Stalinom súznia a vyjadrujú sa o ňom pozitívne.
Vraj „dal prácu, porazil fašizmus a urobil poriadok“. Čo všetko to v skutočnosti znamenalo, je už vedľajšie. Atmosféra v Gori je celkovo úplne iná než v Tbilisi alebo Batumi. Viac uzavretá, jednoduchšia, možno trochu pochmúrna.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Čo ma v okolí mesta Gori naozaj prekvapilo.
Čo sme zažili, keď sme sa vydali po vojenskej diaľnici, ktorá smeruje do Ruska.
Prečo má mesto Batumi ešte čo doháňať, keď sa chce rovnať Dubaju.
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
nebo 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
Aj samotné mesto pôsobí, že sa toho od dôb ZSSR veľa nezmenilo – paneláky, málo farieb, jednoduché ulice, všetko také ospalé. Ale opäť je to realita, ktorú sa oplatí vidieť, ak chceš pochopiť, ako rôznorodé Gruzínsko naozaj je.
Jedným z najväčších prekvapení nášho výletu bolo skalné mesto Uplistsikhe. Miesto, ktoré je staré viac než dvetisíc rokov, vysekané do kameňa, s tunelmi, chodbami, sálami, amfiteátrom a výhľadmi, ktoré vyzerajú ako z fantasy filmu. A pritom o ňom takmer nikto nehovorí.
Zdroj: Refresher/Karina Kováčová
Prekvapilo ma, že ešte stále nie je ani na zozname UNESCO. Je to obrovský kus histórie, ktorý by inde na svete bol top turistickou atrakciou. Tu ale pôsobí trochu opustene. Nie je tam pretlak ľudí, ani žiadne veľké davy. Je zvláštne, že Gruzínci ešte stále poriadne neobjavili silu turizmu. Nevyzerajú, že by zaň nejak výrazne bojovali, aj keď by im to ekonomicky určite pomohlo.
Zdroj: Refresher/Karina Kováčová
Vojenská cesta a mŕtva krava
Vojenská cesta je jedna z najznámejších trás v Gruzínsku. Spája Tbilisi s ruskou hranicou a vedie cez Kaukaz, cez kopce, zákruty a výhľady, pri ktorých ti ide prasknúť pamäť v telefóne, lebo nevieš, čo skôr fotiť. Je to úplne iný svet, aký sme dovtedy videli. Obrovské hory, zelené doliny, osamelé domčeky, pasúce sa kone, vodopády a k tomu ešte aj sneh.
Zdroj: Refresher/Karina Kováčová
Ale hneď ako sa rozcítiš, že je to celé ako z reklamy, príde realita. Túto cestu totiž nevyužívajú len turisti. Je to hlavná trasa pre nákladiaky smerujúce do a z Ruska. Takže počas jazdy budeš míňať desiatky ruských kamiónov.
Miesto, kde by si čakal turistickú scénu ako z Álp, ti tak zrazu pripomenie, že si stále v krajine, kde je ruský vplyv viac než viditeľný, a to aj na ceste. Napriek tomu táto trasa patrí medzi najkrajšie časti Gruzínska.
Přehrada Jinvali, kterou lze vidět po vojenské dálnici/silnici. Zdroj: Refresher/Karina Kováčová
Príroda tam pôsobí úplne neskutočne a každá ďalšia zákruta ti ukáže niečo, čo by si v Google obrázkoch netrafil. Miestami je však cesta aj naozaj nebezpečná, úzka, bez zvodidiel a s poriadnymi výškovými rozdielmi. Ísť tadiaľ autobusom je celkom zážitok.
Po ceste sme sa zastavili na obed v miestnej reštaurácii pri rieke, kde štartovali splavy. Pár metrov od nás sa spúšťali turisti na vodu, všetko pôsobilo pokojne a idylicky… až kým sme sa nešli prejsť k brehu.
Všimli sme si tam niečo zvláštne – hlavu mŕtvej kravy, všade krv, a už ju pomaly začínala obmývať voda. Zostali sme stáť a trochu zneisteli, že či toto je úplne bežná súčasť zážitku. Pozreli sme sa na inštruktorov, že či je to v pohode, a oni len so smiechom zakričali: „Barbecueeee!“
Najbizarnejšie na tom bolo, že hneď vedľa bola naaranžovaná fotostena – rám s kvetmi, ako stvorený na romantickú fotku s výhľadom na hory. Len pár centimetrov od nej bola krvavá kravská hlava.
Cesta do lyžiarskeho strediska Gudauri bola extrémna zmena. Ešte ráno sme boli v úplne inom podnebí a po pár hodinách v autobuse sme vystúpili do poriadnej zimy. Pršalo, fúkal studený vietor a bola taká hmla, že sme ledva videli pred seba.
Zdroj: Refresher/Karina Kováčová
V nadmorskej výške takmer 2100 metrov nás čakal sneh, mokré bundy a celkom nečakaný kontrast oproti zvyšku cesty. Výhľady sa tentokrát nekonali, ale ten pocit, že si fakt vysoko v horách, tam bol a bol to naozaj veľký zážitok.
Mesto svetiel, kontrastov a hroznej infraštruktúry
Z diaľky vyzerá Batumi ako menší Dubaj pri mori. Vysvietené mrakodrapy, futuristická architektúra, obrovské budovy, všetko pôsobí veľkolepo. A na prvý pohľad naozaj aj je, najmä ak prichádzaš večer a celé mesto svieti ako vianočný stromček.
Zdroj: Refresher/Karina Kováčová
Stačí sa však trochu rozhliadnuť a efekt rýchlo prejde. Všade naokolo mesta sú typické domčeky domácich Gruzíncov, väčšinou jednoduché, často chudobnejšie. Kontrast medzi výhľadom na luxusné výškové budovy a realitou každodenného života je obrovský.
Keď sme prichádzali do centra, cesta nám trvala takmer hodinu a pol. A tu sa dostávame k najväčšiemu problému Batumi, aj keď sa chce podobať na druhý Dubaj a svetelnou šou na Las Vegas, vôbec nemá vyriešenú infraštruktúru. Cesty nie sú prispôsobené ani bežnej premávke, nieto ešte narastajúcemu turizmu.
Zdroj: Refresher/Karina Kováčová
Bývali sme v mrakodrape na 27. poschodí, s výhľadom, ktorý bol fakt nádherný. Ale veľmi rýchlo si uvedomíš, že to je len pozlátko. Tieto multimiliónové projekty si bežný Gruzínec dovoliť nemôže a mnohé z týchto bytov ani nevyzerali byť obývané. Veľa z nich odkúpili Rusi alebo zahraniční investori, pretože ceny sú tu oproti zvyšku Európy stále extrémne nízke.
Zdroj: Refresher/Karina Kováčová
Aj keď má nová časť Batumi moderný vzhľad, pod povrchom je stále cítiť silný vplyv socializmu. Máš tam obrovský mrakodrap a hneď vedľa neho panelák, kde si každý domaľuje okná a balkóny podľa seba.
Zdroj: Refresher/Karina Kováčová
Rozbité cesty, staré káble, opustený lunapark priamo na promenáde, ktorý večer pôsobí skôr ako z hororu a za tým všetkým sa týčia svietiace veže, ktoré sa hrajú na niečo, čím zatiaľ úplne nie sú.
Na druhej strane...ceny sú tu super. V reštaurácii na 32. poschodí s výhľadom na celé mesto sme za luxusný obed pre dvoch zaplatili 40 eur. Taxík nás viezol pol hodiny za 2,20. Ak si chceš užiť veľa muziky za málo peňazí, Batumi je na to ideálne. A presne to je na ňom fascinujúce.
Gruzínsko nie je dokonalé. Ale práve to je na ňom krásne. Je plné kontrastov, histórie, výhľadov, ktoré ti zoberú dych a zážitkov, ktoré ti ostanú v hlave ešte dlho po návrate. Jeden deň sa prechádzaš v snehu medzi horami, druhý deň ležíš na pláži pri mori. V jednej chvíli si v historickom meste, o pár hodín neskôr v modernej veži s výhľadom na celé pobrežie.
Nie je to klasická dovolenková destinácia, kde ťa čaká len hotel a lehátko, ale krajina, ktorá ti ukáže, ako dobre vďačný môžeš byť, že žiješ v Európe. Ver mi, že budeš o nej rozprávať každému kto sa opýta: „Tak ako bolo?“
Ak hľadáš cestu, ktorá ti ukáže niečo naozaj autentické, Gruzínsko je presne to miesto. A s Čedokom si ho môžeš vychutnať naplno, bez stresu a s programom, ktorý ti ukáže aj miesta, na ktoré by si možno sám ani nešiel.