Slováci prezradili, ako funguje nájom v európskych mestách: Scamy, imigranti v suteréne, ale aj ochota

Andrej žije v Barcelone, Meggie v Kodani a Žaneta v Paríži. Každý z nich si hľadal bývanie v inom európskom veľkomeste a každý narazil na úplne odlišné prekážky. Na začiatku ich všetkých sprevádzal pocit frustrácie, nerozumeli systému, nevedeli, kde hľadať a často narážali na jazykové či kultúrne bariéry.

Postupne sa však adaptovali, zorientovali v miestnych zvyklostiach a naučili sa fungovať podľa pravidiel, ktoré sú v každej krajine úplne iné. Čo v jednej krajine nefunguje vôbec, môže byť v inej samozrejmosťou.

Páči sa ti naša tvorba? Pravidelne u nás nájdeš články o bývaní.

Zobrazit galerii

(16)

Menšie byty v okolí Kodane začínajú na 671 000 eurách

Margaréta Sopková žije v Dánsku už 13 rokov, prvýkrát tam však prišla ešte ako 17-ročná študentka na výmenný pobyt, takže sa so životnými podmienkami oboznámila už pred svojím trvalým sťahovaním.

Po ukončení bakalárskeho štúdia, ktoré absolvovala v Jutsku na západe Dánska, sa presťahovala do Kodane. Prvé roky bývala v prenajatých izbách, no posledných sedem rokov žije vo vlastnom byte ako hlavná nájomkyňa. Dve izby ponúka do podnájmu.

Na začiatku ju prekvapil a zároveň šokoval spôsob hľadania prvého nájmu. Rozpočet mala veľmi obmedzený, čo výrazne limitovalo možnosti. Skončila v komplikovanom podnájme, kde sa stretli nájomníci z rôznych krajín.

„Byt prenajímal Afgánec Poliakovi, ten ho zase prenajímal ďalej a ja som tam nakoniec bývala s Lotyškou,“ spomína Margaréta. Jej izba však vôbec nespĺňala predstavy o súkromí. „Myslím, že prerobili obývačku na izbu, len aby ju mohli prenajímať. Moja izba bola totiž priechodná, cez ňu sa chodilo do izby tej druhej spolubývajúcej,“ dodáva.

Meggie si spomína, že v suteréne bytu, kde bývala, žili aj nelegálni migranti, čo pôsobilo dosť pochybne. Podľa nej to však v Dánsku úplne bežné nie je. V tom čase však pre ňu bolo najdôležitejšie presťahovať sa, začať budovať kontakty a neskôr si nájsť lepšie bývanie. Prvé ponuky hľadala najmä cez lokálne portály.

Tam Meggie príliš šťastie nemala. „Myslím, že sú stále trochu skeptickí voči cudzincom,“ hovorí. Lepšie sa jej darilo cez Facebook, kde funguje viacero skupín ako Lejlej, Copenhagen Rent, Roommate Copenhagen či Apartment & Housing Copenhage.

Veľa inzerátov bolo pre ženy, často išlo o moslimské rodiny, ktoré preferovali ženské nájomníčky, aby si manželka mohla doma zložiť hidžáb. Nie je to úplne bežné, ale podľa takýchto ponúk podľa Meggie viete, o čo ide.

„Raz odo mňa niekto chcel peniaze s tým, že mi kľúč pošle poštou. Vtedy si človek začne viac všímať detaily, napríklad fotky, ktoré nevyzerajú ako z Dánska, alebo cenu v eurách, nie v dánskych korunách. Takéto podvody sa dajú ľahko odhaliť. Nikdy neprenajímam, ak si byt neprídu osobne pozrieť alebo aspoň nemáme video.“ Vo väčšine prípadov ponuky zodpovedajú realite.

Ľudia sa snažia získať vlastné bývanie

„Z mojej skúsenosti sa ľudia snažia kúpiť vlastné bývanie, keď sa usadia, majú stabilnú prácu alebo plánujú rodinu. Dáni často dostanú pomoc od rodičov. V posledných rokoch pribúda veľa novostavieb, ale väčšina z nich nie je na kúpu,“ hovorí Meggie.

Veľa bytov v centre je na čakacie listiny, na ktoré sa Dáni zapisovali už pred rokom 2000. Rodičia často zapisovali svoje deti, takže dnes si tie byty môžu kúpiť po 20 rokoch čakania. Pre niekoho zo zahraničia je takmer nemožné kúpiť byt v centre, prenajať sa síce dá, aj keď drahšie, ale kúpa je veľmi nepravdepodobná. Viac možností je skôr mimo centra, v novších výstavbách.

„Niektoré byty v centre sú veľmi drahé, najmä tie, ktoré boli zrekonštruované. Ceny sú veľmi vysoké. Existuje tu ešte koncept kooperačného bývania. Ide o formu bývania, kde síce byt nevlastníte úplne, ale vďaka tomu zaň zaplatíte menej. Napriek tomu ho môžete prerábať podľa seba a neskôr aj predať. Menšie byty v okolí Kodane začínajú približne od 671 000 eur.“

Zdieľané bývanie je však bežné

Hovorí, že je celkom bežné do 30, niekedy aj do 35-40 rokov bývať s ďalšími troma až štyrmi ľuďmi. V poslednom čase pribúdajú aj nové koncepty bývania, ako napríklad Cactus Towers. Sú to moderné štúdiové byty v centre. Ide o veľmi malé, ale dobre situované byty so spoločnými priestormi, ako sú napríklad posilňovne alebo komunitné miestnosti.

Cena za izbu v zdieľanom byte sa najčastejšie pohybuje od približne 700 až 1 000 eur, pričom nájom zvyčajne zahŕňa vodu a kúrenie. Elektrinu a internet si nájomníci platia zvlášť, často štvrťročne. „Fakt mi tie ceny prídu úplne nehorázne, ale mám kolegov, ktorí v pohode platia 1 200 eur. Začína to byť bežné a každý rok sa to zvyšuje.“

Ak niekto túži po vlastnom štúdiovom byte bez spolubývajúcich, ceny začínajú približne 1 200 až 1 900 eur, v závislosti od lokality. „Za cenu drahšej izby si viete nájsť jednoizbový byt, ale tie nie sú veľmi dostupné a často ide o tak malý priestor, že je výhodnejšie bývať v zdieľanom byte,“ dodáva.

Komunikácia s nájomcom a prenajímateľom funguje celkom svižne. Majú appku, cez ktorú nahlási nájomca problém a oni mu hneď dajú termín. Technik príde do 1-2 dní. Meggie sa napríklad prehrievala rúra, tak jej ju rovno vymenili, bez poplatku. Servis aj digitálny systém majú výborne vyriešený.

„V bytoch od súkromníkov býva základné vybavenie, chladnička, práčka, umývačka, sušička. Byt s vaňou je skôr rarita. Typické pre Dánsko je, že svetlá nebývajú nainštalované. Tie si urobíte podľa seba. Za odpad som zatiaľ neplatila. Internet vychádza okolo 130 eur, elektrina 40–60 eur podľa sezóny. Máme appku, ktorá ukazuje ceny elektriny po hodinách, takže sa so spolubývajúcimi dohadujeme a púšťame spotrebiče, keď je lacnejšia.“

Najväčší problém je depozit. Oficiálne by sa mal vracať, no v Kodani sa ráta s tým, že sa použije na opravy. Aj keď vrátite byt v dobrom stave, vždy si niečo nájdu, takže o peniaze z depozitu prakticky prídete.

V prenájme nesmiete maľovať steny bez schválenia, a aj vtedy len predpísanou svetlou farbou, tmavé farby nie sú povolené. Staršie dánske byty v centre majú často kúpeľňu so záchodom v jednej malej miestnosti, kde sa sprchujete rovno nad WC. V novostavbách to už tak nebýva.

Byty majú väčšinou spojenú kuchyňu s obývačkou, spoločný priestor je veľký, izby menšie. Zrejme to súvisí s ich kultúrou hygge, teda príjemne stráveným časom spolu.

Nájomníci v Dánsku majú silnú právnu ochranu. Pri zvyšovaní nájmu existujú limity a súkromní prenajímatelia musia zdokladovať dôvody. Bez vážneho dôvodu vás vyhodiť nemôžu.

„Pomoc zadarmo ponúka napríklad právnická škola, kde sa dá večer poradiť s problémami, aj ak nemáte peniaze na právnika. Existuje aj organizácia LLO, ktorá za ročné členstvo (cca 150 eur) poskytuje pomoc s kontrolou zmlúv, riešením depozitu či inými spormi,“ hovorí Meggie. Dostať sa do systému môže byť pre nových cudzincov náročné, všetko je prepojené a funguje digitálne.

Inzerát je často Scam

Andrej sa pred viac ako tromi rokmi rozhodol odísť zo Slovenska. Nešlo o prácu, ani o konkrétny cieľ, len zvedavosť. „Na Slovensku som bol dosť dlho a chcel som skúsiť niečo nové,“ hovorí. Voľba padla na Barcelonu. Očakával otvorenú, pestrú metropolu plnú života. Namiesto toho ho však v úvode čakal kultúrny aj praktický šok.

„Prvý šok bol, že som nedokázal nič zarezervovať online, a ani mi nikto neodpovedal. Pri zazdieľaní dobrého bytu na portáloch im hneď zavolá 20 ľudí a je takmer nemožné pre nás cudzincov prísť na rad.“

Okrem toho je veľmi veľa scam inzerátov, kde si pýtajú peniaze dopredu a byt vôbec neexistuje.

Prvé bývanie preto vyriešil cez Airbnb, lebo tam mal istotu, že to bývanie existuje. Andrej odporúča ľuďom na začiatok co-living. Sú to firmy a majú aj recenzie, takže si nedovolia robiť to, čo bežný prenajímateľ.

Cudzinci a noví obyvatelia zvyčajne bývajú v nájmoch, kým si nemôžu dovoliť kúpiť vlastný byt. Pri kúpe je totiž potrebné zaplatiť 10 % z ceny nehnuteľnosti vopred, čo pri cenách 300–500-tisíc eur nie je jednoduché. Preto veľa ľudí uprednostňuje nájom. Vlastné byty väčšinou vlastnia tí, ktorí v Barcelone vyrastali.

Aké sú ceny nájmov v Barcelone?

Bývanie v Barcelone môže byť pre cudzincov náročnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Hoci ceny nájmov sú vysoké aj pre domácich, cudzinci platia často ešte viac.

„Pre Španielov je bežné platiť za dvojizbový byt 800 až 1000 eur mesačne, trojizbový môže stáť aj 1500. No pre nás, turistov, sú ceny zvyčajne o 500 eur vyššie,“ opisuje situáciu Andrej. Dôvodom je vysoký dopyt. Na jeden byt sa prihlási 30 až 50 záujemcov, a prenajímatelia si tak môžu diktovať podmienky.

Ceny prenájmov izieb sa pohybujú dosť vysoko, no napriek týmto sumám nie je servis prenajímateľov nijak oslnivý. „Väčšina prenajímateľov sa nestará takmer o nič. Často len čakajú, kým skončí zmluva, a robia všetko pre to, aby vám nevrátili depozit, ktorý zvyčajne zodpovedá dvom až trom nájmom. Je to bežná prax a každý turista sa s tým skôr či neskôr stretne,“ dodáva.

Hoci sa môžu objaviť rôzne drobné poplatky, vysoké dodatočné náklady nie sú až tak časté. Najväčšou výzvou však býva samotné hľadanie bývania.

„Prekvapilo ma, ako ťažké je vôbec nájom získať. Málokto sa snaží ponúknuť niečo naozaj pekné, navyše veľa prenajímateľov nehovorí po anglicky. Ak si chcete byt prenajať, musíte doložiť príjem, poslať životopis, niekedy dokonca aj motivačný list. Jednoducho, aby si prenajímateľ mohol vybrať toho najlepšieho nájomcu.“

Čo sa týka právnej ochrany, tá síce existuje, no ak nastane problém, nájomca si právnika hradí sám, čo môže byť nákladné a s neistým výsledkom.

Napriek všetkým komplikáciám si však život v Barcelone pochvaľuje. „Keď sa človek usadí, vyrieši bývanie a všetko okolo, Barcelona je nádherné mesto s úžasnou atmosférou a nekonečnými možnosťami. Dúfam, že tu ešte dlho zostanem,“ vraví na záver.

Drahé a malé byty

Žaneta žije v Paríži už takmer tri roky. Podarilo sa jej získať byt v srdci módnej štvrte Le Marais, kde žije sama a mesačne za nájom platí 1 500 eur. Ide o byt s výhľadom na historické budovy, s oddelenou kuchyňou, spálňou a kúpeľňou. Hovorí, že mala obrovské šťastie, pretože hľadať nájom v Paríži je kapitola sama o sebe. „Byt je nádherný a dokonca tu mám aj krb, ktorý funguje,“ hovorí s úsmevom Žaneta.

Le Marais sa vyznačuje mixom historických aj moderných bytov. Tie novšie sú často dobre dispozične riešené, aj keď ide o malé priestory s rozlohou okolo 30–40 m². Závisí však od konkrétneho majiteľa a vzťahu s ním. Žaneta má to šťastie, že jej prenajímateľ je ústretový.

„Keď sa pokazila práčka či chladnička, bez problémov by to vymenil. Vzťah s majiteľom je v Paríži kľúčový,“ dodáva.

Paríž je podľa Žanety jedno z najnáročnejších miest v Európe, čo sa týka hľadania nájmu. Byty sú drahé, malé a dopyt obrovský. „Na začiatku som mala mesiac na nájdenie bytu. Poslala som cez 300 emailov a bola na šiestich prehliadkach. Päť z nich bola úplná katastrofa,“ spomína.

Aby človek mohol byt vôbec získať, musí predložiť množstvo dokumentov: tri výplatné pásky, potvrdenie o zamestnaní, referencie od predchádzajúcich prenajímateľov (ak boli) a doklady o svojich finančných možnostiach.

Garant ťa môže stáť aj 800 eur ročne

„Potrebujete takzvaného garanta. Buď francúzskeho občana, ktorý sa za vás zaručí, alebo si zaplatíte firmu. Ja som si radšej zaplatila, mohla by som tam uviesť aj prezidenta a nestačilo by to. Majiteľ bytu nechcel súkromnú osobu,“ hovorí.

Za firmu, ktorá slúži ako garant, Žaneta platí 800 eur ročne. V prípade, že nájomník prestane platiť, firma uhradí nájom a následne situáciu rieši právne.

Parížsky systém bývania je pre expatov plný byrokracie, no zároveň poskytuje silnú právnu ochranu nájomníkom. „Pri podpise zmluvy sa robí dôkladná fotodokumentácia a opisuje sa stav úplne všetkého. Kaucia je vo výške dvoch mesačných nájmov,“ vysvetľuje Žaneta.

Okrem nájmu si platí aj firmu, ktorá sa stará o upratovanie spoločných priestorov. „Keď mi raz zatieklo do bytu, s majiteľom som sa veľmi dobre dohodla. Pomohlo aj poistenie, všetko sa vyriešilo korektne.“

Parížske byty sú často už zariadené, no bývajú veľmi malé. „Raz som bola na prehliadke bytu s výhľadom na Eiffelovku. Na fotkách vyzeral super, no v realite išlo o jednu miestnosť, kde bola posteľ, rozkladací gauč a jedálenský stôl natlačené vedľa seba,“ opisuje.

Nájomníci si musia dávať pozor aj na lokalitu. „Len kúsok od môjho bytu bol inzerovaný byt nad čínskou reštauráciou. Smrad a špina, no stále s vysokou cenou. Aj také sú skúsenosti s hľadaním bývania v Paríži,“ uzatvára.