Tomáš študuje a športuje na univerzite v USA: Za alkohol ma môžu vyhodiť, ich stravovanie je veľmi nezdravé (Rozhovor)

Čo tam študuješ?

Politickú vedu zameranú na medzinárodné vzťahy.

Ako si sa dostal zo Slovenska do USA?

Už na strednej som vedel, že budem si musieť pravdepodobne vybrať, či sa venovať športu, alebo skôr štúdiu. Vedel som zároveň, že práve v Amerike by som mohol tieto faktory skombinovať a ísť do zahraničia bol môj sen. Hlásil som sa ešte po maturite, no na ten rok mi nedali štipendium, takže som nechcel ostať len tak nasucho a prihlásil som sa na univerzitu v Nitre. Počas toho roka som zároveň riešil všetky papiere, testy, víza a dokumenty. Trvalo mi to od septembra možno do júna.

Študuješ na univerzite Cumberlands v Kentucky, aké je tam školné a štipendium?

Táto univerzita patrí medzi tie lacnejšie, máme školné vo výške asi 20-tisíc dolárov na rok, pričom ostatné univerzity majú pokojne 60 až 80-tisícové školné. Vzhľadom na to, že tu športujem, mi štipendium pokryje 80 % školného. Zvyšok si doplácam, teda nejakých 4-tisíc dolárov na rok.

Aký bol začiatok?

V úvode bolo všetko rýchle, kým som si uvedomil, že som vlastne v USA a budem tu študovať a športovať, prešli asi 2 týždne. Nemám tu ani žiadneho Čecha či Slováka.

Čo bolo pre teba najzvláštnejšie po príchode do USA?

Asi jedlo. (smiech) Celkovo americký prístup k stravovaniu a životospráve. Na raňajky jedia veľa nezdravého jedla a celkovo kvalita jedla je nižšia ako v Európe, zelenina je bez chuti. Napríklad kým som našiel v univerzitnej jedálni vodu, trvalo mi to pomerne dlho. Voda je skrytá niekde za rohom na konci miestnosti, každý pije sladké limonády.

A čo športovci, aj tí sa stravujú menej zdravo?

Tréner dbá na to, aby sme sa stravovali zdravo, aj domácim hovorí, aby pozerali, čo si dávame jesť my Európania a opakovali po nás. Ja často jem rôzne cestoviny, šaláty, mäso a podobne. Sranda bola, keď ma pozvali spolužiaci na byt, pretože nie všetci bývajú v campuse. Už na raňajky si dávajú rôzne polotovarové lievance, k tomu tresknú vajíčka, pečenú slaninu a tak. Ich návyky sú fakt nezdravé. (smiech)

Ako na teba pôsobí campus a prostredie univerzity?

Campus je krásny, keď som posielal kamošom na Slovensko fotky, tak mi písali, že to vyzerá ako vo filme. Čo sa týka univerzitného života, Kentucky je ako štát veľmi kresťanský a to sa odráža aj na tom lifestyle univerzity.

Takže tam nie sú žiadne americké univerzitné párty?

Nejaké určite sú, ale po celom campuse sú kamery a keď spravíš nejaký priestupok, môže ti to len uškodiť. Aj tréner nám hovorí, aby sme sa tomu vyhýbali, zbytočne riskujem to, že stratím body a napríklad nemusím dostať o rok intrák, prípadne by ma mohli vyhodiť z tímu, čo určite nechcem. Už aj keď ti nájdu alkohol na izbe, je z toho problém.

A ako je to s randením?

Keď si niekto na intrák chce pozvať babu, musí mať otvorené dvere do izby aj do bunky, je to fakt kresťanská škola aj štát, čiže v tomto zmysle je to veľmi zaujímavé. (smiech)

Bývaš na štandardnom intráku?

Áno, je to taká budova, kde sú rozdelení chlapci a dievčatá, pričom bývam na bunke, kde sa o kúpeľňu delia 4 izby. Na izbe som s Američanom.

Ako ste si sadli?

Nie že by sme boli nejakí najlepší kamaráti, ale sadli sme si. Vyhovujeme si navzájom, výhodou je, že on býva len hodinu jazdy autom od univerzity, čiže často je doma. Piatky nemáme školu, takže od štvrtka do nedele je preč.

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Dni sa líšia podľa toho, koľko mám školy a koľko tréningov. Utorky boli zatiaľ najviac crazy a náročné. Vstávam pred piatou, prvý tréning je o 5:45, potom idem na raňajky a do školy, kde som do 13:30. Po škole mám ďalší tréning na dráhe, po ktorom ešte máme gym alebo iné silové cvičenia. Po fitku idem na večeru a na izbu prichádzam o 22:30.

Ako si sa dostal k rýchlej chôdzi?

Začal som v Martine ešte pred rokmi klasicky v atletickom klube, kde som behával. Na jeseň 2018 som sa zranil a tréner mi odporučil, aby som skúsil chôdzu. Po troch mesiacoch tréningu som na halových MS Slovenska skončil na 2. mieste, čiže odvtedy som v tom. (smiech) Našlo si ma to nejako samo.

Čo hovoríš na to, keď ľudia podceňujú chôdzu ako atletickú disciplínu?

Tie komentáre a poznámky sú bežné. Ani ja som v detstve nevedel, o čom ten šport je. Teraz sa však snažím šíriť o tom povedomie a osvetu. Možno to pre niekoho vyzerá vtipne a pôsobí ľahko, no je to veľmi náročné na techniku, taktiku a vytrvalosť.

Ak chceš byť dobrý chodec, musíš byť dobrý bežec?

Veľa chodcov sa predtým venovalo behu, ale nie je to nutne prepojené.

Čo najviac zaťažuješ pri chôdzi?

Mýtus je, že telo trpí viac pri chôdzi ako pri behu, ale je to naopak. Chôdza je šetrnejšia ku kĺbom.

V Európe si sa často zúčastňoval rôznych pretekov a súťaží. Ako teraz budeš súťažiť v USA?

Základom je nominovať sa na nationals, teda podujatie, kde sa stretnú univerzitní športovci, no kritériá sú náročné. Sú indoorové a outdoorové, pričom každý kvalifikovaný športovec tam zbiera body pre svoju školu. Zbieraš body pre celý univerzitný tím. Tímový duch je v univerzitnom športe veľmi dôležitý.

Nie je v USA pretlak v rámci tohto športu?

Práveže nie, vždy je riziko, keď meníš krajinu a trénera, ale zároveň som vedel, že budem mať individuálnejší prístup. Tu nás je 7 chodcov, zatiaľ čo bežcov je v skupine aj 30.

Bola alternatíva ostať na Slovensku a venovať sa naplno rýchlochôdzi?

Chvíľu áno, ale ako hovorím, štúdium v zahraničí bolo pre mňa kľúčové. Keby bol človek futbalista či hokejista, je to reálnejšie, ale chcel som mať aj vzdelanie, keďže týmto mojím športom nie je ľahké preraziť a živiť sa tým.

Živí sa tým niekto na Slovensku?

Dá sa tomu venovať popri štúdiu napríklad v Dukle v Banskej Bystrici, pár ľudí sa tým vie aj uživiť, ale chcel som skúsiť to zahraničie. Mať takú šancu získať kvalitné vzdelanie a k tomu sa ešte venovať športu na vrcholovej úrovni ma lákalo viac.

Má rýchla chôdza v USA silnú tradíciu?

Toto bolo pre trénerov na Slovensku veľmi zvláštne, že som sa rozhodol odísť. Oproti Európe je to v USA menej rozvinuté a kvalita nie je taká vysoká ako na Slovensku. Ja sa však tomu venujem už 8 rokov, mám dosť skúseností, viem si tie tréningy zladiť a možno trošku pomôcť aj trénerom. Ale tie podmienky v USA sú také, že stále môžem napredovať na solídnej úrovni.

Ktorá krajina je v rámci tvojej disciplíny špičkou?

V Európe určite Španieli a Taliani. Svetovo napríklad Japonsko, Kolumbia či Brazília.

Nie je to pre teba riziko?

Určite je, keďže som vlastne úplne prvý človek zo Slovenska a Česka, ktorý odišiel študovať do USA a zároveň sa venovať rýchlej chôdzi. Som sčasti pokusný králik. (smiech)

Plánuješ vyťažiť z nasledujúcich rokov v USA viac zo športu, alebo zo vzdelania?

Zatiaľ chcem dávať obom maximum, do budúcna neviem. Chcel by som tu byť 4 roky a ešte si musím dobre rozmyslieť, či sa chcem venovať tomuto športu naplno, alebo sa možno sústrediť viac na sebarozvoj a vzdelanie.