Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Za prvú profesionálnu rúru dali 500 eur, v čase, keď nemali peniaze na rozdávanie a ešte vôbec netušili, či sa ich nový biznis uchytí. Dnes má slovenský podnikateľ Jozef vo Francúzsku stroje za desaťtisíce eur a 17 prevádzok Jojo’s Dough.
Keď Jozef počas covidu prišiel o stavebnú firmu, nevedel, čo bude ďalej. S manželkou začali v ich apartmáne v Cannes piecť cookiesky. Prvú profesionálnu rúru kúpili za 500 eur a všetko, čo zarobili, okamžite vracali späť do podnikania.
Dnes má ich značka Jojo's Dough 17 prevádzok po celom Francúzsku. Pred obchodmi v Paríži stoja rady, malý kiosk v nákupnom centre má tento rok spraviť obrat až 600-tisíc eur a značku ďalej rozširujú franšízanti.
V tomto článku si prečítaš:
Prečo za vstup do parížskeho obchodu zaplatil 65-tisíc eur.
Ako sa z jedného malého obchodu postupne stala sieť 17 prevádzok.
Prečo Jozefa vo Francúzsku trápil jeho prízvuk.
Ako si dokázal ako mladý chalan kúpiť byt v Cannes.
Čo museli s manželkou obetovať a kam sa chcú so značkou posunúť ďalej.
Jozef tvrdí, že luxusný život nikdy nebol jeho cieľom. Doma podľa vlastných slov nemajú drahé veci a peniaze radšej vracajú do podnikania. Najväčšou motiváciou je preňho príbeh toho, kam sa dokázal dostať ako cudzinec vo Francúzsku, napriek tomu, že ho pre prízvuk ľudia nie vždy brali vážne.
S manželkou majú dve deti a priznáva, že skĺbiť podnikanie s rodinou je niekedy náročné. Keď ešte žili v Paríži, za dvojizbový byt platili takmer 2 500 eur mesačne. S deťmi sa preto napokon presťahovali ďalej od centra, kde dnes bývajú v prenajatom rodinnom dome.
Ich bežný deň sa pritom stále točí okolo práce. Ráno odvezú deti do škôlky, Jozef pracuje z domu alebo cestuje do Paríža natáčať obsah, večer vyzdvihnú deti a po ich uložení sa opäť vracajú k počítačom. „Niekedy sa cítiš vinný, že nedávaš toľko biznisu, koľko by si mal, a zároveň nedávaš toľko tomu dieťaťu, koľko by si chcel,“ priznáva pre Refresher.
Ako sa zo Slováka, ktorý vo Francúzsku začínal v reštaurácii a neskôr podnikal v stavebníctve, stal majiteľ rýchlo rastúcej značky? Jozef nám opísal, koľko ich podnikanie stálo, čo museli obetovať aj prečo zatiaľ odmieta ponuky na expanziu do Dubaja, Kataru či USA.
„Mal som kontrakt na dobu neurčitú, takže sa mi podarilo kúpiť apartmán. Vtedy som ho kúpil asi za 120-tisíc eur,“ spomína Jozef.
Byt následne celý prerobil a práve v ňom neskôr s manželkou začali piecť prvé cookies. Kúpa bola podľa neho v tom čase jednoduchšia aj vďaka dostupnej hypotéke, banka mu umožnila financovanie až na približne 110 percent hodnoty nehnuteľnosti, pričom úver pokryl aj náklady spojené s kúpou.
Vlastné bývanie im neskôr výrazne uľahčilo aj rozbiehanie biznisu. Nemuseli totiž hneď od začiatku platiť vysoký nájom za priestor, v ktorom by mohli vyrábať. Prvé cookies tak piekli priamo vo svojom apartmáne v Cannes a peniaze, ktoré by inak išli na nájom, mohli investovať späť do podnikania.
Na začiatku pritom nemali žiadnu veľkú pekáreň ani tím ľudí, všetko si financovali z vlastného vrecka. „Všetko, čo sme zarobili, sme dávali naspäť do firmy. Prvú rúru sme kúpili za 500 eur, pamätám si, že to bola pre nás vtedy veľká investícia a dnes máme rúry za 10- až 15-tisíc eur,“ hovorí Jozef.
Prvé objednávky získavali najmä cez sociálne siete. Jozef si sám vytvoril web na Shopify a spolu s manželkou začali pravidelne pridávať obsah na Instagram a TikTok. Keďže v tom čase, približne v roku 2020, ešte TikTok nebol taký plný food obsahu ako dnes, podarilo sa im zaujať pomerne skoro. Prví zákazníci boli najmä Francúzi a objednávky začali postupne pribúdať.
Zlom prišiel po niekoľkých mesiacoch, keď Jozef prestal chodiť na krátkodobé pracovné zákazky a začal sa naplno venovať Jojo’s Dough. Z domáceho pečenia sa postupne stával biznis, ktorý už nebolo možné zvládať popri práci. „Najprv sme robili možno 200 – 300 cookies, ale aj to bolo doma strašne veľa,“ opisuje začiatky.
Zdroj: archív Jozefa/Jojo’s Dough
Báli sa, že nebudú mať na nájom
Po čase však začali narážať na limit vlastného bytu. Objednávok pribúdalo a piecť stovky cookies v kuchyni už jednoducho nebolo udržateľné. Rozhodli sa preto pre veľký krok – otvoriť prvú kamennú prevádzku v Cannes.
Mesačný nájom bol približne 1 600 eur a dvojica si nebola istá, či ho vôbec dokáže utiahnuť. Ľudia v ich okolí ich navyše od otvorenia odhovárali. Pýtali sa, ako chcú platiť nájom a či sa im prevádzka vôbec oplatí. Jozef však veril, že zákazníci, ktorí si dovtedy objednávali cookies cez internet, za nimi prídu aj osobne.
V tom čase už mali na sociálnych sieťach približne 10-tisíc sledovateľov na Instagrame a takmer 100-tisíc na TikToku. Práve veľká online komunita im dodávala odvahu riskovať. Prvú prevádzku v Cannes otvorili v auguste 2021.
A obavy z toho, či dokážu zarobiť na nájom, sa napokon rozplynuli veľmi rýchlo. Hneď v prvý deň prišlo približne desať ľudí čakať na otvorenie.
Ľudia nám hovorili, že nemáme otvárať, že nebudeme vedieť zaplatiť nájom. Ten bol okolo 1 600 eur. A my sme ho potom zaplatili za tri dni.
Jozef musel vstávať už okolo štvrtej ráno, aby stihli všetko pripraviť. Čoskoro už na výrobu potrebovali aj ďalších ľudí. Prvá prevádzka sa tak z experimentu, pri ktorom sa báli, či vôbec utiahne mesačný nájom, začala meniť na biznis, ktorý mal potenciál rásť ďalej.
Chceš obchod v Paríži? Najskôr zaplať 65 000 eur
Po úspechu v Cannes začali premýšľať, kam sa posunúť ďalej. V lete do Cannes prichádzalo množstvo Parížanov a práve oni Jozefa s manželkou presviedčali, aby otvorili prevádzku aj v hlavnom meste. Dvojica preto sadla do lietadla a začala hľadať priestor v Paríži.
Druhá prevádzka mala byť ich ďalším veľkým krokom, no namiesto rýchlej expanzie ich čakali mesiace papierovania, právnikov a problémov s predchádzajúcim nájomníkom.
Pri hľadaní priestoru navyše zistili, že vo Francúzsku funguje systém, ktorý môže byť pre človeka zvonka poriadne prekvapivý. „Nestačí si jednoducho prenajať voľný obchod. Pri niektorých prevádzkach sa platí takzvaný fonds de commerce alebo droit au bail, teda v podstate za možnosť prevziať existujúcu prevádzku a pokračovať v jej využívaní.“
Práve za parížsky priestor na Rue des Gravilliers zaplatili 65-tisíc eur ešte predtým, ako začali platiť klasický nájom.
Jozef však upozorňuje, že samotná suma ešte neznamenala, že mohli okamžite otvoriť. Predchádzajúci nájomník mal totiž problémy s platením nájmu. Majiteľ sa preto obával, či sa situácia nebude opakovať aj s novým prevádzkovateľom. Do celého procesu sa podľa Jozefa zapojilo množstvo právnikov a vybavovanie sa začalo výrazne naťahovať.
Zdroj: archív Jozefa/Jojo’s Dough
Namiesto plánovaných týždňov tak čakali na kľúče približne 8 mesiacov
„My sme si našli obchod, zaplatili sme 65-tisíc eur za vstup, lenže človek pred nami tam neplatil nájom. Majiteľ sa bál, že ani my ho nebudeme platiť. Takže tam bolo strašne veľa právnikov a trvalo nám asi osem mesiacov, kým sme vôbec dostali kľúče,“ opisuje Jozef.
Parížsku prevádzku napokon otvorili v októbri 2022 priamo v štvrti Marais. Pre dvojicu to zároveň znamenalo ďalšiu veľkú investíciu. Peniaze, ktoré zarobili v Cannes, totiž podľa Jozefa nebrali ako osobný zisk, z ktorého si môžu začať užívať. Väčšinu z nich vracali späť do firmy.
Ja som nikdy nepozeral na to, čo mám v peňaženke. Pozeral som na to, čo môžeme mať zajtra. Všetko, čo sme zarobili v Cannes, išlo do Paríža.
Po Paríži sa už Jozef nechcel zastaviť. Zároveň však nechcel všetky ďalšie prevádzky financovať iba z vlastných peňazí. Práve vtedy začal premýšľať nad franšízami. Dnes je Jojo’s Dough postavené najmä na tomto modeli.
Malý kiosk urobí obrat 400-tisíc eur
Zaujímavým príkladom bol ich prvý kiosk v nákupnom centre. Dvojica ho brala ako test, či môže koncept fungovať aj mimo klasickej uličnej prevádzky. Výsledok ich podľa Jozefa presvedčil. Od januára do septembra mal kiosk podľa jeho slov obrat viac ako 400-tisíc eur a do konca roka očakávajú približne 600-tisíc eur.
„Cookies sú typický impulzívny nákup. Za 3,90 až 4,50 eura si zákazník nemusí dlho rozmýšľať, či si koláčik kúpi.“
Franšízanti vstupujú do značky s poplatkom 23-tisíc eur a celkovou odhadovanou investíciou 150- až 200-tisíc eur vrátane vybavenia, úprav prevádzky, počiatočných zásob a prevádzkového kapitálu. Prvú prevádzku v Cannes Jozef dokonca odovzdal svojmu prvému zamestnancovi, ktorý v nej zostal ako franšízant.
Jozef však nechce, aby sa firma rozrástla za každú cenu. Aj keď podľa jeho slov dostávajú ponuky z Dubaja, Saudskej Arábie, Kataru, USA či Veľkej Británie, expanziu do zahraničia zatiaľ brzdí. Vstup na nový trh totiž podľa neho neznamená iba otvoriť obchod. Treba nájsť dodávateľov, vybudovať tím, nastaviť logistiku a investovať množstvo peňazí ešte predtým, ako začne prevádzka zarábať.
„Teraz pripravujeme ďalšiu vlastnú prevádzku v nákupnom centre Créteil Soleil. Bude mať približne 80 štvorcových metrov, posedenie aj otvorenú kuchyňu. Zase tam chcem vložiť peniaze, ktoré zarobíme, a radšej ich investovať do ďalšieho projektu, než ich jednoducho vytiahnuť z firmy.“
Zdroj: archív Jozefa/Jojo’s Dough
Z rádia či televízie ma niekedy vystrihli
Jednou z vecí, ktorá ho podľa vlastných slov sprevádza dodnes, je silný slovenský prízvuk. Ten mu dokonca skomplikoval aj kontakt s francúzskymi médiami. Jozef opisuje situáciu, keď k nim prišla televízia alebo rádio, no jeho časť rozhovoru napokon nevyužili.
Spočiatku tomu podľa neho neverila ani jeho manželka a myslela si, že si to iba namýšľa. Keď však podobnú situáciu zažila na vlastné oči, pochopila, čo tým myslel.
„Keďže mám strašne silný akcent vo francúzštine, veľakrát sa mi stalo, že u nás bola televízia alebo rádio a moja účasť tam nebola. Na začiatku mi to nechcela ani moja žena veriť, ale keď to naozaj videla, pochopila,“ hovorí.
Aj preto preňho dnes nie je najväčším úspechom samotná suma na účte. Za oveľa väčší úspech považuje to, že ako imigrant dokázal vo Francúzsku vybudovať firmu, ktorú podľa vlastných slov dnes hodnotí na niekoľko miliónov eur.
