Tie najlepšie príbehy zo súdnych siení.
Súdne drámy a právnické thrillery možno nepatria k masovo obľúbeným žánrom, ale faktom je, že často ide o vynikajúce a strhujúce filmy. Slovná bitka v súdnej sieni, právnické kľučky a taktizovanie. To je len zlomok z toho, čo na týchto dielach milujeme a čo nás drží v napätí. Samozrejme, pri podobných snímkach je kľúčový najmä scenár. Možno viac než pri iných filmoch.
Musí byť skrátka dostatočne inteligentný, presvedčivý a prepracovaný. Prípadné prešľapy sa na mieste, kde hrá prvé husle logika a sila argumentov, tolerujú o dosť ťažšie. Mali by proste držať pevne pohromade. Možno aj preto tých súdnych drám nemáme zase tak veľa. V tomto rebríčku sa pozrieme na najlepšie právnické thrillery a súboje zo súdnej siene.
Snažili sme sa vybrať skutočne kvalitné snímky: výborne napísané, napínavé a so skvelými hereckými výkonmi. Z dnešného pohľadu sa zdá, akoby tento sub-žáner zažíval svoje zlaté obdobie hlavne v 90. rokoch. V rebríčku sa však pozrieme na zúbok aj klasickejším dielam. Určite by vám nemali uniknúť, pokiaľ sa o podobné filmy zaujímate. Takže, ticho v súdnej sieni, poďme si preklepnúť desať najlepších súdnych drám/právnických thrillerov. Nech sa páči!
The Devil's Advocate (réžia: Taylor Hackford, 1997)
Dodnes strhujúci mix nadprirodzeného thrilleru a súdnej drámy. Mladý právnik Kevin Lomax (Keanu Reeves) pre víťazstvo v súdnej sieni dokáže urobiť čokoľvek. Napríklad aj obhajovať pedofila, o ktorom vie, že je vinný. Je to predsa len práca (navyše slušne platená), nie? Nečudo, že si následne jeho talent všimne samotný Lucifer, respektíve John Milton (Al Pacino) a ponúkne mu prácu vo svojej prestížnej firme v New Yorku. Lomax s manželkou (Charlize Theron) sa ešte ani nestihnú poriadne zabývať a Kevin dostane na starosti takmer stratený prípad trojnásobnej vraždy.
Termín diablov advokát sa v právnickom prostredí zvykne používať pomerne často. Označuje sa ním právnik, ktorý vie, že háji zlú vec. Ale ide mu len o výhru. A presne o tom Hackfordov film je. Výborne napísané dialógy, morálne zamýšľanie sa nad vlastnými krokmi a najlepší Satan v histórii strieborného plátna. Al Pacino rozohral majstrovský herecký koncert a jeho monológy je proste radosť počúvať. Ak by Satan skutočne existoval, dáme krk na to, že by vyzeral a správal sa presne takto. Alebo aspoň veľmi podobne.
A Few Good Men (réžia: Rob Reiner, 1992)
Dielo Roba Reinera je skutočne presným naplnením termínu: sakra poctivá súdna dráma. O scenár sa postaral oceňovaný Aaron Sorkin (adaptoval vlastnú divadelnú hru), takže nie je núdza o prepracovaný príbeh a vynikajúco vygradovaný dej. Dvaja vojaci z Guantanáma sú obvinení z vraždy svojho kolegu. Prípadu sa neochotne ujme plukovník Kaffee (Tom Cruise) a hneď od začiatku premýšľa, ako by ho čo najrýchlejšie uzavrel. Potom ale na povrch vyplávajú nečakané skutočnosti: vojaci tvrdia, že rozkaz k napadnutiu dostali od svojich veliteľov.
Príbeh však nie je len o nich, ale aj o premene advokáta v podaní Toma Cruisea. Ten si tu strihol jednu zo svojich najlepších úloh (odniesol si nomináciu na Zlatý glóbus, ale zaslúžil by si aj Oscara). Od namachrovaného frajera, ktorý ani nevie ako vyzerá súdna sieň až po odhodlaného bojovníka za spravodlivosť a pravdu. Nesmieme zabudnúť ani na fanaticky démonického Jacka Nicholsona (právom nominovaného na Oscara). A ich záverečná konfrontácia v súdnej sieni patrí ku skutočne nezabudnuteľným.
Philadelphia (réžia: Jonathan Demme, 1993)
Výbornú drámu Jonathana Demmeho vám asi nemusíme zvlášť predstavovať, svoje miesto si v našom rebríčku ale nepochybne zaslúži. Andrew Beckett (Tom Hanks) je mladý právnik, homosexuál, umierajúci na AIDS. Keď sa však jeho ochorenie prevalí, je okamžite prepustený. Andrew si najme (otvorene homofóbneho) advokáta Joea Millera (Denzel Washington) a je pripravený bojovať proti predsudkom pred súdom.
Philadelphia stojí hlavne na špičkových výkonoch Hanksa a Washingtona, ako aj na zaujímavom paradoxe: právnik nemá rád homosexuálov, ale napriek tomu jedného obhajuje do roztrhania tela. Film je pozoruhodný aj z toho dôvodu, že ako jeden z prvých vniesol do mainstreamovej kinematografie problematiku homofóbie a predsudkov voči gayom. Pravda, niekomu sa Demmeho dielo môže dnes zdať až príliš patetické, svojimi nespornými kvalitami ale v toku času jednoznačne obstálo.
...And Justice for All (réžia: Norman Jewison, 1979)
A dáme si ešte jeden kúsok s majstrom Al Pacinom (tentokrát ale v kladnej úlohe). Ten sa blysol ako idealistický právnik Arthur Kirkland. Dostáva sa mu do rúk prípad znásilnenia, ktorého sa mal dopustiť významný sudca. Postupné odkrývanie (nielen tohto) prípadu ho vedie k strate ilúzií o tom, že v byrokraticko-právnickom systéme môže existovať skutočne čestný človek.
Dráma Normana Jewisona nie je len právnickým thrillerom, ale aj obžalobou amerického justičného systému. Systému, kde násilníci unikajú spravodlivosti, a kde za rozbité zadné svetlo na aute vyfasujete basu natvrdo. Všetko vrcholí v dnes už právom kultovej záverečnej scéne Kirklandovho prejavu. Tú z hlavy len tak nedostanete.
Sleepers (réžia: Barry Levinson, 1996)
Hviezdne obsadený, strhujúci a (údajne) skutočný príbeh o štyroch najlepších priateľoch a ich dospievaní v newyorskej štvrti Hell's Kitchen. Prvá polovica sleduje hlavných hrdinov v detských časoch, kedy sa jeden ich nevinne mienený žart tragicky zvrtne. Kamaráti putujú do nápravného zariadenia, kde sú dozorcami systematicky týraní a sexuálne zneužívaní. Až v druhej polovici sa dostávame doprostred procesu. Práve ten má slúžiť ako prostriedok na vytúženú pomstu.
Sleepers bohužiaľ patrí k trochu zapadnutým klenotom a príliš mu nepomohli ani známe herecké tváre. Je to obrovská škoda, pretože ide o - po všetkých stránkach - absolútne nekompromisnú emocionálnu pecku, kde všetci zúčastnení (Robert De Niro, Kevin Bacon, Brad Pitt, Dustin Hoffmann...) predvádzajú majstrovské výkony. O to viac potom zamrzí, že Sleepers schytali akurát jednu chabú „cenu útechy“ - oscarovú nomináciu za hudbu Johna Williamsa.
To Kill a Mockingbird (réžia: Robert Mulligan, 1963)
Amerika, 30. roky. V Alabame dôjde k otrasnému zločinu znásilnenia bieleho dievčaťa menom Mayella Ewell (Collin Wilcox). V atmosfére výbušnej rasovej nenávisti je krivo obvinený černoch Tom Robinson (Brock Peters). Obhajovať sa ho rozhodne právnik Atticus Finch (Gregory Peck). To Kill a Mockingbird je dnes už zaslúženou klasikou. Adaptácia rovnomenného románu Harper Lee je plná humanizmu, ochoty postaviť sa zlu a snahe odkryť skutočnú pravdu.
Napriek tomu, že súd s Robinsonom je v centre diania, film je zároveň exkurziou do spoločnosti danej doby, zobrazuje dôsledky ekonomickej krízy a v neposlednom rade je aj citlivým príbehom o dospievaní. Okrem silnej predlohy (a scenára) sa Mulliganova snímka opiera najmä o bezchybného Gregoryho Pecka v hlavnej úlohe a presné vyobrazenie mentality obyvateľov Ameriky 30. rokov.
Primal Fear (réžia: Gregory Hoblit, 1996)
Prominentný právnik Martin Vail (Richard Gere) je profík a vie vo svojej profesii chodiť. Vina či nevina jeho klientov ho príliš nezaujíma, ide mu len o vlastnú výhru. Teraz sa však ujme prípadu vraždy obľúbeného biskupa. Polícia obviní mladého miništranta Aarona Stamplera (Edward Norton). Všetky dôkazy skutočne ukazujú, že mladík zločin naozaj spáchal. On sám to ale popiera.
A Martin Vail začína pochybovať o jeho vine... Kvalitná právnická dráma Gregoryho Hoblita sa opiera najmä o osvedčených hercov - okrem Gerea napríklad aj Frances McDormand či Laura Linney. Kto si ale celý film ukradol pre seba je Edward Norton ako obvinený miništrant. V Primal Fear debutoval na veľkom plátne a hneď predviedol špičkový výkon a s prehľadom zatienil svojich starších a skúsenejších kolegov.
A Time to Kill (réžia: Joel Schumacher, 1996)
Desaťročné černošské dievčatko je brutálne znásilnené dvojicou rasistických vidlákov. Jej otec (Samuel L. Jackson) berie spravodlivosť do vlastných rúk a oboch útočníkov chladnokrvne popraví. Tým sa ale ocitá pred súdom za dvojnásobnú vraždu. Obhajobu si vezme na starosti mladý právnik Jake Tyler Brigance (Matthew McConaughey). Má však na juhu USA, najväčšom ohnisku razismu, vôbec nádej zvíťaziť?
Adaptácia románu známeho spisovateľa (a bývalého právnika) Johna Grishama nám dokazuje, že už v roku 1996 bol McConaughey schopný zahrať náročné a komplexné postavy. Pridajte si k tomu ako vždy výborného Samuela L. Jacksona, sympatickú Sandru Bullock, nekompromisného Kevina Spaceyho a rasistického psychopata v podaní Kiefera Sutherlanda a dostanete poriadne silnú jazdu. Miestami možno až príliš okato tlačí city, ale kvalita príbehu a hercov tento fakt hravo prevyšuje.
The Rainmaker (réžia: Francis Ford Coppola, 1997)
Opäť adaptácia Grishama a opäť vynikajúci zásah! Režisérsky veterán Francis Ford Coppola nám predstavuje naivného absolventa právnickej fakulty Rudyho Baylora (Matt Damon). Rôznymi kľučkami osudu sa dostane k procesu vedenému proti jednej z najväčších zdravotných poisťovní. Jej predstavitelia totiž odmietli zaplatiť liečbu mladému mužovi s leukémiou. Spoločnosť má na svojej palube celú skupinu skúsených právnikov, dokáže im teda zelenáč Baylor poriadne zatopiť?
The Rainmaker je skvelý najmä v tom, ako majstrovsky dokáže miešať humor s vážnymi témami. Áno, k samotnému príbehu Coppola pristupuje so všetkou vážnosťou. Napriek tomu sa mu podarilo atmosféru trochu odľahčiť, či už neskúsenosťou hlavného hrdinu v drsnom právnickom svete alebo postavou Dannyho DeVita. Proti nim stojí ostrieľaný Jon Voight a v menších roličkách zaujmú nepochybne aj Mickey Rourke či Claire Danes. Samotný príbeh možno nie je tak prístupný ako v prípade A Time to Kill, je však kvalitne vyrozprávaný a napriek tomu, že rozpráva viacero dejových línií, nestráca napätie až do samého konca.
Witness for the Prosecution (réžia: Billy Wilder, 1957)
Leonard Vole (Tyrone Power) je obvinený z vraždy bohatej vdovy. Tá mu navyše aj odkázala všetok svoj majetok. Tvrdí, že je nevinný, ale jeho alibi sú veru chabé - len svedectvo chladnej manželky Christine (Marlene Dietrich). Leonardov prípad si vezme na plecia špičkový právnik Sir Wilfrid (Charles Laughton). Ale práve naňho (a zároveň na diváka) ešte čaká nejedno prekvapenie.
Dnes už právom klasická snímka geniálneho Billyho Wildera sa inšpirovala dielom prvej dámy zločinu - Agathy Christie. A na výsledku je tento fakt sakramentsky poznať. Premyslené a zovreté dielo nám v závere dokonca ponúkne hneď niekoľko nečakaných odhalení. Rozjazd je možno trochu vláčnejší, ale akonáhle sa dostaneme do súdnej siene, ostáva nám už len vychutnávať si výborné dialógy a herecké výkony - príbehu dominuje najmä sarkastický Laughton a nečitateľná Dietrich.
BONUS: Obžalovaný (réžia: Ján Kadár, Elmar Klos, 1964)
A prečo na záver nezabrúsiť aj do česko-slovenských luhov a hájov? Ak ste si mysleli, že u nás sa nenakrúcali dobré súdne drámy, Obžalovaný od známej dvojice Ján Kadár a Elmar Klos, vás spoľahlivo vyvedie z omylu. Hlavným hrdinom je riaditeľ Kudrna (bezchybný Vlado Müller), čestný človek, nespravodlivo postavený pred súd len preto, že plnil nariadenia z vyšších miest.
Obžalovaný sa kriticky pozerá na vtedajšiu vládnu moc, jej previazanosť s justíciou a nemožnosť nevinného človeka efektívne proti tejto mašinérii bojovať. Okrem Müllera odviedli skvelé výkony aj Jaroslav Blažek, Miroslav Macháček či Jiří Menzel v úlohe začínajúceho obhajcu. Pomáha im sústredená réžia a výborne napísaný scenár. Možno menej známy kúsok, rozhodne však stojí za videnie. Nečudo, že krátko po uvedení putoval rovno do trezoru.
Ak by ste však stále nemali dosť plamenných rečí obhajcov, odhodlaných prokurátorov a zamotaných prípadov, zmienime ešte niekoľko kvalitných snímok, ktoré sa do rebríčku nedostali.
Vašej pozornosti by určite nemala uniknúť genialita 12 Angry Men (keďže figurovala už vo viacerých našich rebríčkoch a zoznamoch, rozhodli sme sa prenechať miesto iným počinom), výborný Lincoln Lawyer s Matthewom McConaugheym, dvojdielny televízny Nuremberg s Alecom Baldwinom a Brianom Coxom, historický epos Amistad od Stevena Spielberga či pomerne čerstvý Denial s Rachel Weisz. A diváci dávajúci prednosť nadprirodzenu môžu siahnuť po pozoruhodnom horore The Exorcism of Emily Rose.
