Ako prebehol najbrutálnejší mafiánsky masaker na Slovensku? Dvaja muži zavraždili 10 mafiánov po deviatich rokoch boja o mesto

"Tak brutálny akt vraždy som vo svojej činnosti vyšetrovateľa nikdy nevidel. Keď sme tam vstúpili pri obhliadke, bol to pohľad, na ktorý nezabudnem do smrti. Obete ležali krížom krážom na podlahe zakrvácané. Boli to muži, športovo naobliekaní, zaliati krvou. V tej miestnosti bol cítiť obrovský pach smrti."

- pre Nový Čas priamy svedok najväčšieho masakru v mafiánskych dejinách Slovenska, súdny vyšetrovateľ JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc.

Keď v januári 1990 nadobudli účinnosť Havlove amnestie, na slobodu sa dostalo až 23 000 z 31 000 vtedajších väzňov. Niet pochýb o tom, že sa vtedy do slovenských ulíc dostala hromada lotrov a zlodejov, ktorých pobyt za mrežami ani náhodou neprevychoval, akurát ich neprispôsobivosť ešte viac umocnil.

Medzi oslobodených patril aj Tibor Papáy, ktorý po odchode z väzenia okamžite skočil do víru typických udalostí slovenských 90. rokov. V Dunajskej Strede sa začali rodiť menšie kriminálne organizácie pod vedeným Milana Siposa, zamerané predovšetkým na ekonomickú trestnú činnosť. Daňové podvody, pašovanie alkoholu, zastieranie ziskov legálnymi činnosťami.

Ako to však už vždy býva, mnohí ľudia túžia mať viac ako ostatní a celá situácia nabrala na obrátkach približne v tom čase, keď na dunajskostredskú scénu vstúpil aj Tibor Papáy. V Dunajskej Strede začala vládnuť skutočná mafiánska organizácia, nechýbali vraždy, výpalné, vlámačky, prepadávania.

Pozostatky účtovníka organizátora Papáyovej vraždy

Samotný Papáy však bol len na úplne spodnej časti hierarchie v organizácii, no veľmi rýchlo si uvedomil, že pokiaľ sa bude snažiť a dostatočne šíriť strach a násilie, vďaka čomu ešte väčšmi upevní mafiu v Dunajskej Strede, bude mu to len na prospech.

Podľa aktuality.sk sa Papáy odhodlal aj k brutálnym vraždám vo vlastných radoch, čo ho raketovou rýchlosťou vynieslo až na pozíciu bossa lokálneho podsvetia. Za jednu z jeho prácičiek nedostal zaplatené a ich pokladník dohadzoval akcie iným ľuďom. Preto sa mstil.

Tibor Papáy a jeho blízki prívrženci sa ohromnou rýchlosťou dostávali do čela dunajskostredského podsvetia. Papáy si dokonca vymyslel pozoruhodnú prezývku, Papa Joe. Siposovi dolámali ruky v jeho vlastnej herni a jeho ekonomickému poradcovi Tomášovi Vidovi nastražili výbušný systém priamo pod auto. Sipos však prežil, no ani náhodou sa mu nechcelo pozerať, ako mu z rúk uniká moc nad mestom. Vydal sa tak do Banskej Bystrice, priamo za Mikulášom Černákom, žiadajúc o pomoc. Priamo v jeho kancelárii však bol brutálne zavraždený a papáyovcom už na ceste k úspechu nebránilo nič.

Papáy a Černák na dovolenke

Nasledujúce roky boli pre Dunajskú Stredu neľahké. Takmer každý podnik bol nútený platiť výpalné, na ulici si mohol kedykoľvek prísť o život a žiadna udalosť sa nesmela udiať bez upovedomenia mafie, čo zvyčajne stálo hromadu peňazí. Šírili sa tiež reči o, v korunách, mnohomiliardových podvodoch s naftou, olejom a alkoholom. Každému pritom bolo jasné, čo sa deje, stačilo to len zdokumentovať a dostať zodpovedných pred súd. Slovenská polícia to však nikdy neurobila.

Roky plynuli a jeden z pozostalých Siposovho gangu Lajos Sátor sa odvážil z Maďarska prísť späť na Slovensko. Spolčil sa s dvojicou bratov. Csaba a Szilárd Reiszovci zohnali maskovanie, zbrane i auto na najväčší masaker v mafiánskych dejinách Slovenska a po deviatich rokoch Papáyovho tyranizovania Dunajskej Stredy prišiel čas celú zločineckú vetvu ukončiť.

Nie je presne jasné, ako mohol Papa Joe takto zariskovať, no večer 25. marca 1999 sa v dunajskostredskom bare Fontána stretlo až 10 neozbrojených členov papáyovcov, pričom nechýbal ani samotný Tibor Papáy. Podľa zistení portálu aktuality.sk sa na mieste skupina ocitla na pozvanie významného člena Slovenskej informačnej služby. Práve Lajos Sátor sa na každom kroku chvastal preukazom SIS. Niet pochýb, že práve on dal za príbehom papáyovcov bodku.

Po 19:15 sa v bare Fontána zjavili traja strelci v nepriestreľných vestách, maskáčoch a kuklách na hlave. S výkrikmi: "Všetci k zemi! Toto je policajná akcia!" dokázal jeden z nich držať celé osadenstvo podniku v šachu, zatiaľ čo zvyšní dvaja vybehli na prvé poschodie a za minútu spálili desať mafiánskych životov vďaka stotrinástim účinným ranám.

Dodnes nie je jasné, o akých mužov išlo a za streľbu vo Fontáne nebol nikdy nikto právoplatne odsúdený aj s výkonom trestu. Predpokladá sa, že muž, ktorý ostal na prízemí, bol Árpad Szarmánsky, ten však o šesť rokov na to, v 2005, zomrel pri šoférovaní džípu na vlastnej svadobnej noci.

Identita zvyšných dvoch mužov nie je potvrdená. Dunajskou Stredou sa šírili mýty o nájomných vrahoch z Ruska, sedemnásť rokov po masakri však istý Lehel Horváth, na ktorého pozemku Siposovci zakopávali ľudské pozostatky, usvedčil priamo Lajosa Sátora, ktorému mal pomáhať jeho maďarský blízky Alexander Haris. Ten istý Horváth navyše tvrdí, že mužom pomohli utiecť priamo slovenskí policajti.

Lajos Sátor

Oficiálne ho však hľadali a Sátor sa musel neustále presúvať. Žil najmä vďaka jeho výrobni falošných cigariet v Orechovej Potôni, skrz prepojenie jeho priateľky na regionálnu politiku a občas sa podujal aj na nájomnú vraždu. Popritom sa vśak musel starať aj o zahladzovanie stôp, jemu blízky účtovník Ándor Reisz sa staral predovšetkým o ekonomickú stránku veci, no bol zabitý a následne pomletý v mlynčeku na mäso. Všetko následne skončilo v Malom Dunaji.

V roku 2008 zmizli aj samotní bratia Reiszovci, tí, čo sa postarali o zbrane na hromadné vraždenie v bare Fontána. Nájdení boli až v roku 2011, pochovaní na mafiánskom pohrebisku v dedine Čôtfa.