Mladá slovenská starostka: Ako modelka som chcela žiť v New Yorku, dnes na Kláštor pod Znievom nedám dopustiť (Rozhovor)

Mzda je daná zákonom, odvíja sa vždy od priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve a podľa počtu obyvateľov. V obci kde je od 1000 do 3000 obyvateľov, kam spadá aj Kláštor pod Znievom, je to 2,2-násobok tejto priemernej mesačnej mzdy. Obecné zastupiteľstvo môže plat starostu či primátora zvýšiť až o 60%. Bohužiaľ, to nie je môj prípad.

Objavil sa niekedy moment, keď ste svoj vstup do politiky ľutovali?

Slováci nie sú zvyknutí veľmi chváliť, skôr naopak. Boli aj ťažké chvíle, keď som mala pocit, že som nebola pochopená, že za tým ľudia nevideli tú víziu, ktorej výsledok mal prísť až o rok, o dva, o štyri, a nepodporili ma. A niekedy som mala chuť sa na to vykašľať. Ale neľutovala som to nikdy.

Mali ste v politike skúsenosti s negatívnymi javmi ako korupcia či rodinkárstvo?

Keď vediete úradalebo firmu, chcete mať okolo seba šikovných ľudí, na ktorých sa viete spoľahnúť, dôverovať im. Vždy ste potom naklonený ľahšie prijať niekoho, koho prácu už poznáte a viete, že to všetko spĺňa. Ale mala som skôr opačný problém, keď som niekoho z rodiny nezamestnala, prestali sme sa navštevovať a komunikovať. Možno si mysleli, že to že som sa stala starostka automaticky z toho budú plynúť výhody celej rodine, ale ja takto nefungujem.

A čo sa korupcie týka, podplatiť ma zatiaľ nechcel nikto, ale stretla som sa skôr s rôznymi „vybavovačmi“ dotácií a grantov, ktorého strýka žena robí sekretárku tam a tam a on vie potom „vybaviť“, aby sme dostali dotáciu, ale musí to potom robiť jeho firma... Takýchto vyhadzujem. Dokonca som v takej veci podala aj trestné oznámenie. Posledné roky sa situácia v eurofondoch zlepšila, verejný tlak je veľký a naozaj začínajú byť úspešné projekty, ktoré splnia podmienky a sú kvalitne napísané.

Čo považujete za najväčší benefit, ktorý ste zatiaľ vďaka politike nadobudli?

Našla som sa v tej práci. Som vyštudovaná právnička, nikdy som si nemyslela, že budem starostkou, nikdy som o tom nesnívala, ale v tej práci som sa našla. Baví ma to, pretože síce to nie je práca na 8 hodín denne a máte neustále plnú hlavu, ale máte možnosť niečo dokázať, meniť veci k lepšiemu. A ten dobrý pocit z toho je asi najväčší benefit, aký v práci môžete získať.

Ako by mohlo Slovensko zmeniť systém v komunálnej politike k lepšiemu?

Tých systémových opatrení potrebujeme viac. Na Slovensku máme príliš veľa správnych jednotiek. Každá jedna obec, čo i len s niekoľkými desiatkami ľudí, má svojho starostu, poslancov, obecný úrad a to považujem za veľmi neefektívne. Obce by mali ostať obcami, ale obecné úrady a správa obcí a miest by sa mali spájať do väčších celkov.

Nechcem sa kolegov starostov dotknúť, ale myslím si, že vo väčších celkoch sú aj väčšie nároky na ľudí, ktorí tieto celky vedú. Bohužiaľ, v ľuďoch prevláda taký ten sentiment, že sa nechcú spájať, skôr ďalej drobiť, chcú mať radšej svojho starostu ako nové verejné osvetlenie alebo kanalizáciu. Na Slovensku je 2927 obcí, to znamená 2927 obecných úradov.

Nedávno v približne rovnako veľkom Dánsku znížili počet municipalít z 271 na 98. Alebo v susednom Poľsku majú systém gmín, ktoré združujú viacero obcí pod jednu správnu jednotku, obec nezanikne, nestratí svoju identitu, len jej správa je súčasťou väčšieho celku a to že to tam funguje lepšie mám možnosť vidieť v našej partnerskej obci. 

Mladí ľudia často obľubujú moderné technológie. Snažili ste sa zaviesť takéto progresívne myšlienky aj do administratívy svojej obce a digitalizovať ju?

Samozrejme, vždy sa snažím hľadať čo najefektívnejšie riešenia a tie najefektívnejšie sú často tie najmodernejšie. Keď som nastúpila, mala som pocit, že som prišla do múzea, nábytok ešte z 50 rokov a účtovali v DOSe. Museli sme kompletne vymeniť a dokúpiť techniku. Ale rozlišujem veci, čo naozaj potrebujeme, a čo len pekne znie. Viem, že moderné technológie dokážu šetriť čas a peniaze aj v malých obciach. Chcela by som v Kláštore pod Znievom usporiadať „dedinský hackathon“ a pozvať vývojárov, aby prišli s riešeniami aj pre malé obce.

Raz ste povedali, že sa pomaly stávate satelitom Martina a sťahuje sa k vám čoraz väčšie množstvo ľudí. Ako to vyzerá s počtom obyvateľov obce?

Satelit určite nie. Kláštor pod Znievom je obec, v ktorej ľudia žijú, ale za prácou dochádzajú do okolia. A ja by som chcela, aby to tak zostalo, snažíme sa vytvárať podmienky na to, aby sa tu ľuďom dobre žilo, máme krásne prostredie, je tu pokoj, ale zároveň dobrá občianska vybavenosť a zároveň možnosti na dobré kultúrne a športové vyžitie. A určite nechceme byť obec, v ktorej budú vyrastať obytné štvrte bez ladu a skladu.

Sme na developerov veľmi prísni a nepustíme žiadnu novú výstavbu, ktorá nedáva význam aj vo vzťahu k celej obci. Pomáha mi v tom stavebná komisia, ktorú máme lepšiu ako v mnohých iných mestách, pretože v nej pracujú 2 špičkoví stavební manažéri, pracovníčka stavebného úradu z okresného mesta, človeka, ktorý pracuje na okresnom úrade na životnom prostredí alebo pani z katastra.

Keď som nastupovala, mali sme okolo 1500 obyvateľov, dnes je to okolo 1700, rozhodne nevymierame a teším sa, že ku nám prichádzajú najmä mladé rodiny s deťmi.

V rozhovoroch ste sa minulý rok vyjadrovali tak, že zvažujete vstup do celoslovenskej politiky. Čo zmenilo tento názor, alebo ste ho len odložili na neskôr?

To mi trošku novinári vložili do úst. Mala som veľa ponúk na vstup do veľkej politiky a do rôznych politických strán, ale zatiaľ to vôbec nepovažujem za svoju prioritu alebo za cieľ svojho snaženia. Mňa na mojej práci baví to, že dokážem obec meniť k lepšiemu a že tie výsledky práce sú hmatateľné a viditeľné, vidím, že tá práca má zmysel.

Čo vás na Slovákoch najviac zaráža?

Nemáme radi, ak niekto vytŕča, ak je šikovnejší, úspešnejší, iný. Ak taký niekto je, snažíme sa namiesto podpory ťahať ho naspäť dolu do priemeru. Nechválime, neprajeme, ale závidíme. A potom sa nám to vracia v tom, že sa nemusí dariť ani nám. Mali by sme myslieť pozitívne hľadať riešenia a nie len frflať, ako sa čo nedá a čo všetko je zlé.  Viac sa usmievať. 

Sexizmus dnes z našej spoločnosti stále nevymizol. Stretli ste sa ním niekedy od mužských kolegov v komunálnej politike?

Je pravda, že niektorí kolegovia ma nemajú príliš v láske, ale asi to nie je preto, že som žena. Je to skôr preto, že ukazujem, ako sa veci robiť dajú a potom za nimi ľudia chodia a pýtajú sa, prečo to nejde aj u nich v obci a to im vadí.

Na čo ste za svoje prvé volebné obdobie najviac hrdá a čo chcete dosiahnuť v tom nasledujúcom, keďže ste minulý rok v komunálnych voľbách opäť uspeli?

Prvé volebné obdobie bolo o stabilizovaní obce. Keď som nastupovala, nič nefungovalo, obec sa nerozvíjala, rozpočet mizol nevedno kam, neexistoval archív, nefungovalo účtovníctvo, niektoré výkazy boli chybné alebo nepodané vôbec. Málokto vie, že po pol roku nám hrozila pre nepodané výkazy za minulé roky nútená správa. 

Podarilo sa nám zmeniť systém fungovania úradu, dať do poriadku všetku administratívu. Trvalo to asi 3 roky a vymenilo sa niekoľko účtovníčok, také to bolo náročné. Dnes úrad funguje ako hodinky. A to umožnilo, že som splnila nielen skoro celý ambiciózny program, ale za 4 roky sme toho dokázali oveľa viac.

Zateplili a vymenili sme kúrenie skoro vo všetkých obecných budovách. Rozšírili sme materskú škôlku, máme nové učebne v škole, pohli sme s kanalizáciou, napojili sme 5 ulíc, máme nové LED verejné osvetlenie. Budeme si môcť opravovať cesty sami, prevádzkujeme ambulanciu všeobecného lekára. A obec žije, založili sme tradíciu nových podujatí ako je Kláštorský ples, Turčiansky akčný deň, a hlavne Kláštorský jarmok, na ktorom vystúpili aj hviezdy ako Boney M a Samanta Fox.

Keď už obec funguje, môžem sa oveľa viac venovať rozvojovým projektom. Chystám sa pracovať s históriou obce, využívať jej obrovský potenciál. Zakladáme Znievske múzeum, ktoré by malo byť interaktívne. Kláštor pod Znievom je miesto, odkiaľ sa bylinkárstvo a olejkárstvo rozšírilo do celého Turca. Budeme sa venovať bylinkám, budeme ich pestovať, vykupovať, sušiť, miešať, popularizovať.

Do médií sa obec dostala v lete minulého roku, keď ste zamestnali svoju vlastnú lekárku. Ako takýto nápad vznikol a ako funguje?

V obci prevzal ambulanciu lekár „podnikateľ“, ktorý mal asi ďalšie 4 ambulancie, logicky nestíhal, začal skracovať ordinačné hodiny na absolútne minimum, zdravotná starostlivosť išla dole vodou, ľudia z tejto ambulancie začali odchádzať a bolo otázkou času, kedy sa ambulancia v našej obci zruší.

Rozhodli sme sa preto mať zdravotnú starostlivosť vo vlastných rukách a pod našou kontrolou tak, aby bola kvalitná a dostupná. Po konzultáciách a rôznymi odborníkmi z prostredia zdravotníctva som spracovala biznis plán a rozhodli sme sa v našej obecnej spoločnosti zamestnať vlastného všeobecného lekára. Po takmer roku to môžem zhodnotiť ako dobrý krok a radi by sme pokračovali s pediatrom.

Akú najbizarnejšiu požiadavku zo strany obyvateľov ste už museli riešiť?

Každá obec má akéhosi miestneho povaľača, u nás je to „Šaman“. Raz prišiel na obecný úrad s akciovým letákom z obchodu, kde reklamovali karičku. Prišiel si na ňu pýtať dotáciu, pretože vraj predsa čistí obec od železa a na to potrebuje novú karičku.

Ak by ste mali definovať život v Kláštore pod Znievom jedinou vetou, čo by ste povedali?

Chcela by som, aby platilo, že je to miesto, kde sa dobre žije.

Ako by ste mladého človeka motivovali, aby sa do Kláštora prišiel pozrieť?

Chceli by sme oživiť a priblížiť našu bohatú a významnú históriu spôsobom, ktorý zaujme každú generáciu. Pripravujeme Znievske múzeum, máme v okolí nádhernú prírodu a robíme množstvo eventov, ktoré sú nadregionálne. Máme Majstrovstvá Slovenska v behu do vrchu, najstaršie neetapovité cyklistické preteky na Slovensku – Slovenské Pyreneje. Zaviedli sme každoročný Kláštorský jarmok s naozaj bohatým programom alebo Turčiansky akčný deň.

Keby ste mali do svojej obce nalákať zahraničného turistu, čo by ste využili ako najväčší ťahák?

Nerozlišujem, či ide o slovenského alebo zahraničného. Preto toho zahraničného len potrebujeme mať jazykové mutácie propagačných materiálov, web stránok alebo sprievodcu v múzeu, čo pripravujeme. Ale pre zahraničného turistu bude asi najzaujímavejšia príroda alebo zrúcanina hradu Zniev nad obcou.

V rozhorovoch ste povedali, že by ste si nikdy na fotke nezapózovali s Kotlebom. V prezidentských voľbách vo vašej obci zvíťazila Zuzana Čaputová, ale zhodne po 14,6 % mali Harabin aj Kotleba. Pozorujete nárast podporovateľov takýchto antisystémových a extrémistických stran aj u vás?

Na prvý pohľad to viditeľné nie je, ak to nie sú vyslovene politicky angažovaní alebo zapálení ľudia a tých je skutočne minimum, neviete koho budú voliť. Myslím, že presvedčenie voliť antisystémové strany nie je úplne pevné. Považujem to viac za frustráciu z toho, že na týchto ľudí nikto iný necieli, že s nimi nikto iný nekomunikuje tak, aby tomu rozumeli. 

Ako by sme podľa vás mohli bojovať s rastom extrémistických strán, ktoré často podporuje veľa mladých ľudí?

Prinášať riešenia a začať pracovať na problémoch, ktoré ľudí naozaj trápia. Mám pocit že nám v politike chýbajú kvalitní ľudia. Keď som sa snažila oslovovať a presviedčať schopných ľudí, aby kandidovali, narazila som na to, že kvalitní ľudia nechcú ísť do politiky. A ja ich aj celkom chápem, prečo by tí najlepší mali odísť zo súkromných firiem, kde si ich vážia a majú pokoj na svoju prácu?

Vstupom do politiky okamžite začne hon na to, či ich bratranec nekúpil niečo od štátu alebo že pred desiatimi rokmi prešli na červenú. Na politikov ako by sme mali tie najvyššie nároky, hľadáme dokonalých. Ale nikto nie je dokonalý a každý robí aj chyby. V parlamente rieši jedna časť pol roka rigoróznu prácu a druhá časť, či si iný politik formálne pozastavil živnosť, ktorú nepoužíval, dostatočne včas.

Okopírovať rigoróznu prácu je hanba, ale myslím si, že potrebujeme riešiť iné veci. To, že nevieme 20 rokov dokončiť diaľnice, alebo v akom stave máme školstvo, to je skutočný škandál. Do takejto atmosféry schopní ľudia nepôjdu.

Onedlho nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu. Ako na takéto príležitosti, aj pri tých predošlých prezidentských, mobilizujete svojich obyvateľov?

Myslím, že toto nie je úplne úloha starostu. Keď som potrebovala ľuďom v Kláštore pod Znievom vysvetliť, prečo zvyšujeme poplatky za smeti a prečo je veľmi dôležité separovať, tak som to komunikovala pri každej príležitosti. Článkami v regionálnych novinách, článkami v našom Hlásniku, statusmi na Facebooku, pri osobných stretnutiach. Stále a dookola. Ale vo veľkej miere pochopili.

Ktorými hodnotami sa pri starostovaní snažíte riadiť vy?

Je pre mňa dôležité, aby som sa za seba a za svoju prácu nemusela hanbiť. Ak sklamete samého seba, musíte potom sám so sebou celý čas žiť. Preto robím všetko tak, aby som sa na konci dňa vedela na seba pozrieť do zrkadla. Nič nie je dôležitejšie.

Čo je váš osobný cieľ na tento prebiehajúci rok, odhliadnuc od politiky?

Opäť čakám bábätko, takže dokázať rozdeliť si čas, aby všetko išlo ako po masle. Stihnúť toho pred pôrodom čo najviac, aby sme si mohli chvíľu užívať len jeden druhého, ale neverím, že by som vedela prácu úplne odstrihnúť. Nájsť balans medzi drobcom a prácou, aby to nebolo na jeho úkor a boli sme obidvaja spokojní. Moje heslo je: Keď sa chce, tak sa dá.