Myje a líčí mrtvoly: Z pomletého člověka mi bylo na zvracení, ještě horší byla odříznutá hlava (Rozhovor)

Na některá zaměstnání potřebuje člověk extrémně silný žaludek. Nikdo si v dětství jako vysněné povolání asi nepředstavuje péči o mrtvé, ale pár lidí v této oblasti přece jen skončí.

Je to však tak náročné na psychiku, že nejde o zaměstnání, ale spíše o poslání, tvrdí 38letý majitel pohřební služby, pod jehož rukama prošly tisíce těl bez života, včetně dětí. Spolu se zaměstnanci mrtvoly myje, obléká, upravuje, zašívá, čistí od tělesných tekutin, líčí je a dokonce i modeluje zničené části.

Hlave odrezanej od tela sme dorábali krk. Keď človek drží v rukách iba ľudskú hlavu, premýšľa nad všeličím.

Jak přesně se nazývá Vaše zaměstnání?

Som majiteľom pohrebnej služby. Názov však nič nepovie – na dennej báze som sa staral o zosnulých. Mŕtvoly som naberal, viezol ich na pitvu, následne sprchoval, zmýval z nich ich telesné tekutiny ako výkaly či moč, obliekal ich, líčil. Robil som všetko.

Člověk zřejmě nevyrůstá s tím, že chce dělat pohřebáka.

Ja som sa do toho narodil. Moji rodičia mali kedysi viacero firiem, no v 90. rokoch kúpili pohrebnícku firmu. Teraz je najstaršia na Slovensku. Ja som si s bratom otvoril pobočku vo vedľajšom meste. Som v tom od detstva.

Člověk zemře. Kde začíná vaše práce?

Keď nastane úmrtie, zavolajú nás polícia alebo úrady. Prídeme na miesto, človeka naložíme na nosítka, upevníme ho, vyjdeme z bytu či domu a vezieme ho na patológiu, kde určia príčinu smrti.

My sme pritom v pohotovosti nonstop, 365 dní v roku. Je jedno, či mám narodeniny alebo sú Vianoce. Ak niekto zomrie a zavolajú nás, musíme ísť na miesto. Okamžite. Preto napríklad abstinujem od alkoholu, ak mi zavolajú, nemohol by som šoférovať pod vplyvom.

Jedna skupina ľudí nás často obdivuje ako záchranárov alebo hasičov. Druhej však prídeme zvrátení a opovrhujú nami. Ale niekto to robiť musí a oni by to nespravili. Je to otrocká práca. Nie zamestnanie, ale poslanie.

Mŕtvola páchne strašne. Keď sa pohne, cez ústa jej vyjde extrémny pach výkalov a moču. Ten vo vás ostane aj niekoľko dní.

Ne vždy je však člověk v bytě nebo domě, že?Nie. Ľudia zomierajú aj v poli alebo v lese. Vtedy to musíme upratať. Keď je na viac častí, tak čo najviac z toho treba pozbierať – kvôli identifikácii, polícii, vzorkám DNA. Až na patológii sa určí, či to náhodou nebola vražda a musíme rátať s každým prípadom. A rozhádzané vnútornosti na ulici tiež nie sú príjemným pohľadom pre bežného človeka.

Doporučeno

Ladislav myje mrtvoly: Čistil jsem i 2 roky rozložené tělo plné červů a hniloby. Dívat se mrtvým do očí je hrozný pocit 18. února 2019 v 13:46

V jiném rozhovoru jsme zjistili, že tělo na patologii podstoupí pitvu a pak se vrací k vám, abyste ho připravili na pohřeb. V jakém stavu tato těla dostáváte?V príšernom. Príde k nám tak zohavené telo, že je to strašné. Všade presakuje krv, je špinavé od výkalov či moču. Patológovia sú u nás slabo platení a majú toho veľa, plus z pitvy sa dnes stal z biznis.

Majú zle spravené štichy, lebka je zle rozrezaná, nevypustia telesné tekutiny, jednoducho šetria námahou, kde sa dá. Koľkokrát je to odfláknutá robota.

Keď odoberajú vzorky z tela a následne mŕtvolu zašívajú, pod kožu by mali dať gázu, aby zabránili krvácaniu. Väčšinou na to kašlú a potom krv zašpiní všetko u nás, tak to musíme robiť po nich.

Krvácející tělo po pitvě dají vám. Co je s ním dál?Zosnulého treba pripraviť na pohreb. Príbuzní nesmú vidieť, čo sa mu stalo. Ak niekoho babka na pohrebe uvidí, že vnukovi prestrelili hlavu, bolo by to strašné. Zosnulý musí vyzerať, ako keby spal.

V prvom rade zastavíme všetky krvácania. Potom ho treba umyť, vrátane intímnych partií, ale to už sme si všetci zvykli. Na umývanie máme špeciálny stôl. Z patológie často príde ešte vo vlastných telesných tekutinách a telo pláva v moči a výkaloch, ktoré z mŕtvoly po smrti vytečú, keďže sa uvoľnia všetky svaly. Tie doslova treba niekedy rukami pozbierať. Všade to z nich vyteká a telo sa už nehojí, tak to v ňom pláva.

Keď je čistý, vysušíme ho, oblečieme, upravíme a nalíčime. Dokopy to zaberie aj 6 hodín, spolu s cestou na patológiu strávime s telom aj 30 hodín, niekedy i 50.

Nebývá vám zle?

Býva, z toho smradu. Na to sa nedá zvyknúť. Ale nezamýšľate sa nad tým. Ste v Brezne, v malom meste. Potrebujete uživiť rodinu.

Telá z patológie prichádzajú v zlom stave. Často musíme okolo mŕtvol rukami vyzbierať výkaly.

Jak páchne mrtvola?Strašne. Zostane to vo vás aj niekoľko dní. Totiž, keď človek zomrie, zvýši sa telesná teplota a začne sa zvnútra rozkladať. Veľa z toho pachu z rozkladu ide von cez ústa. Akonáhle mŕtvolou pohnete, „grgne“ si vám do tváre a to je fakt neskutočný smrad. V tom pachu sú výkaly, moč a všetko podobné.

V jiném rozhovoru jsme zjistili, že je to nasládlý zápach.
Neviem, to si nemyslím. Jediné, čo je sladké, je dym v krematóriu, keď sa mŕtvoly pália.

Doporučeno

Z jejich těla vyteče stolice, moč i krev. Marek uklízí byty po mrtvolách, smrdí to odporně, říká 19. dubna 2019 v 14:39

Míváte i noční můry?To nie. Ja to až tak neprežívam. Jasné, kadečo vám lieta hlavou, no ja sa sústredím na to, že som rád, že som nažive.

Pochovával som rodinu aj kamarátov. No nič nie je horšie ako deti.

Jaké skutečně špatné případy jste řešili?

Medzi najhoršie určite patrí, keď som v rukách držal odtrhnutú hlavu. Motorkár išiel obrovskou rýchlosťou a s niečím sa zrazil. Predstavte si, že vidíte telo, no hlava tam nie je, lebo sa kamsi v prilbe odkotúľala. Tak ju začnete hľadať.

A keď som držal tú hlavu a všetky kusy tela z toho viseli, veľmi som sa zamýšľal nad životom. Táto práca človeka poznačí. Navyše sme tomu človeku museli dorobiť krk, aby sa naňho príbuzní mohli pozrieť. To sme riešili asi pred 12 rokmi.

Veľmi nepríjemné je tiež, keď je človek na tisíce častí. Tuším to nebol mlynček, do čoho padol, ale nejaký priemyselný stroj. Rozsekalo ho to.

A nepríjemné sú aj samovraždy skokom pod vlak. Niekedy vás ten vlak len odtlačí, no inokedy spadnete pod neho a rozseká vás. A z toho sú maličké časti, vnútornosti, prst. Keď sme to pred rokmi riešili, museli sme to pozbierať a poslať na patológiu.

Ľudské telo toho však všeobecne vydrží veľmi, veľmi veľa. Aby skončil na kúsky, musí to byť nejaký mechanický mlynček alebo neobyčajne silný náraz.

Zřejmě je však něco ještě horšího.Áno. Deti. To je veľmi zlé. Ja som pochovával kamarátov aj rodinu, ale pohľad do očí dieťaťa ma vždy zničil. Aj ja som ľudská bytosť. Videl som deti padnuté do studne alebo obesené na šnúrke od žalúzie. A to vás poznačí. Ani doma nemáme žalúzie na šnúrky.

Aby ste toto vydržali, potrebujete dar, inak to nezvládnete. Nie je to pre bežných ľudí.

Jiný pohřebák nám řekl, že když pochovával děti či ženy, ztratil víru v Boha, protože by něco takového nikdy nedopustil.Ja v Boha neverím, ale chápem to. Je to taký kresťanský pohľad a skutočne ide o prácu, s ktorou sa človek naozaj ťažko vyrovnáva.

Existují mýty, že se při této práci pije alkohol, aby to lidé vůbec zvládali. Je to pravda?Alkohol dokáže rozpustiť takmer všetko. Prácu, vzťahy. No problémy nie. Všetko sú to mýty.

Jak jste vyřešili roztržený krk toho motorkáře?

Dorobili sme ho, používa sa na to špeciálny vosk. Je to zriedkavé, no nie ojedinelé. Mali sme aj človeka, ktorému prestrelili hlavu. Treba na to citlivé prsty a tiež veľa fotiek, aby sme vedeli, ako má ten človek vo finále vyzerať. Ľudia na pohrebe si nesmú všimnúť, že ten človek mal roztrhnutý krk alebo sa mu prehnala guľka hlavou.

Zosnulý nesmie vyzerať, ako keby išiel na diskotéku. Treba ho nalíčiť decentne.

V rámci úpravy zesnulých je i líčíte. Podle čeho vybíráte, jak bude mrtvé tělo vypadat?

Ešte raz, človek musí vyzerať, ako keby spal. A ja už sa na to telo pozriem a z rokov praxe mi je hneď jasné, čo by sa mu hodilo. Už nad tým ani nerozmýšľam, okamžite viem, akú značku či odtieň použiť. 

Jaké líčení používáte?

To, čo bežní ľudia, no samozrejme používame prémiovú kozmetiku. Moja výbava stojí asi 3 000 € a pri každom nákupe tam nechám ďalších 200 €.

Sú v tom bežné súčasti ako makeup, linky, mihalnice. Samozrejme, človek musí vyzerať slušne a decentne, nejde na diskotéku. Ak by ste pochovávali otca alebo mamu, tiež by mali vyzerať úctivo.

A dovolím si povedať, že som v tom veľmi dobrý. Už zo všelijakých asociálov sme spravili ľudí a príbuzní nám ani neverili, že sú to oni, kým sme im neukázali fotky.

Stěžoval si někdo na špatný makeup?

Áno, keď ho nevedeli spoznať, neverili mi (smiech). Len v dobrom. V zlom ani raz. A pochoval som už tisíce ľudí.

Líčení je však přisuzováno spíše ženskému pohlaví.Áno, ale mne to ide. Mimochodom, na líčenie mŕtvol je dokonca zvlášť škola, v Nemecku aj v Poľsku. Ja líčim zosnulých celý život. Jasné, že mi desať rokov trvalo, kým som sa to naučil, no teraz je to tip-top.

Některé mrtvoly se pohybují i po smrti. Zažil jste to?
Zriedkavo áno. Správne sa to volá posmrtný kŕč. Vnútri tela tuším dochádza k nejakej chemickej premene látok. Svaly a pokožka sa sťahujú a stane sa, že sa zosnulý pohne alebo zatrasie. Ale väčšinou je to nepatrné, pohne prstom. Realita sa nepodobá na filmy, kde sa mŕtvola na stole aj posadí. Ale tak či tak je to poriadne desivý zážitok.

Je pravda, že je mrtvé tělo těžší než živé?Pocitovo určite áno, neviem či naozaj. Mŕtvy človek má v sebe všetko roztečené, prevaľuje sa to v ňom a je s ním veľmi náročná manipulácia, keďže je kompletne uvoľnený. Keď nesiete živého človeka, pomáha vám aspoň tým, že má stiahnuté niektoré svaly a lepšie sa drží.

Jak jsou lidé, kteří pracují s mrtvými, placeni?

Záleží od toho, aký ste majiteľ. Ak ste normálny, tak ľuďom dáte nad 1 000 €, aj k 2 000 €. Samozrejme však záleží aj na tom, koľko človek odpracuje.

Pracují v této oblasti i mladí lidé?

No jasné. Väčšinou však ale ako brigádnici, nosia truhlu a tak podobne. Priamo v kontrole s mŕtvolami väčšinou nebývajú. Pri tejto práci treba veľkú úctu, nedá sa tým chváliť. A dnes chce byť každý zaujímavý, ale na tom, že ti zomrie mamka, nie je nič zaujímavé. Úcta a rešpekt sú prvoradé.

Na odlehčení – jakou hudbu posloucháte, co čtete a sledujete?

V rámci hudby počúvam ezoterické a spirituálne veci a tiež hrám na perkusie, čiže takú hudbu. Milujem komédie, ale môj najobľúbenejší film je asi Avatar. Takisto čítam knihy, väčšinou odbornú literatúru, technologické novinky. Tiež sledujem dokumenty. Veľa sa vzdelávam.