Práca smetiara je namáhavá robota. To si však málokto uvedomuje.
So smetiarmi ľudia veľa skúseností nemajú. Občas nás ráno zobudia, keď nám „vysýpajú“ smeti. Zanadávame na nich, keď blokujú cestu a máme na nich ťažké srdce, ak neprídu presne vtedy, keď ich očakávame.
Veľa ľudí si neuvedomuje, za čo všetko sme im vďační. Stačí, aby nás mesiac neprišli „navštíviť“. Až vtedy by nám trklo, za čo všetko im vďačíme.
Bratislavskí smetiari to majú ešte o čosi ťažšie. Pozbierať smeti z tak veľkého mesta, ako je Bratislava, na to treba mať energiu, odhodlanie a pevné nervy. Za svoju prácu sú však zaujímavo ohodnotení, na oficiálnej stránke OLO (Odvoz a likvidácia odpadu, nakladanie s komunálnym odpadom) spoločnosť garantuje priemerný mesačný plat 1354 eur.
„Ľudia si myslia, že ak odpad položia mimo kontajnerov, my ho musíme odviezť. To však nie je pravda. Ľudia musia odpad vyhadzovať do kontajnerov, nie mimo nich a objemný odpad patrí na zberný dvor,“ hovorí Alexander, ktorý v smetiarskej spoločnosti pracuje už 30 rokov.
Čo sa v rozhovore s Alexandrom a Ľudovítom dozvieš:
- O koľkej ráno vstávajú
- Čo si o ich práci myslia deti
- Kto im nadáva a prečo
- Ako vyzerá ich pracovný deň
- Koľko kontajnerov za deň vyprázdnia
- Ktorá oblasť Bratislavy je najhoršia a prečo
- Na čo si museli najviac zvykať
Ako dlho ste už smetiarom?
Alexander Egyeg, vodič OLO: Ja pracujem v OLO viac ako 30 rokov na pozícii vodiča.
Ľudovít Horváth, závozník OLO: Ja tu pracujem cez 17 rokov ako závozník a celý čas pracujeme spolu. Máme aj tretieho kolegu – závozníka, ktorý s nami až tak dlho nepracuje. Táto práca nie je pre každého.
Ako ste sa k tejto práci dostali a čo vás na nej teší?
Alexander: Ja som najskôr robil v bratislavských automobilových závodoch. Tam som bol celý čas v dielni. Chcel som zmenu, ísť medzi ľudí, robiť niečo iné a hlavne byť vonku.
Ľudovít: Ja som chcel túto prácu robiť od mlada. Už ako 17-ročný som tu bol na brigáde cez prázdniny. Vtedy to ešte boli Technické služby mesta Bratislavy. Neskôr som robil v bani, ale tá práca sa mi veľmi nepáčila. Ráno sme zišli dolu, večer zasa hore a takto každý deň. Odišiel som preto do zahraničia a keď som sa vrátil, mal som 40 rokov a prišiel som do OLO. Môj nebohý tatko tu robil tiež závozníka, neskôr vodiča. Pracoval tu aj brat 12 rokov. No a strýko tu robil 43 rokov až do dôchodku.
Kedy začína deň smetiara?
Alexander: Vstávam o 4.30 ráno. V práci som o 5.25 ráno, prezlečiem sa a o 5.45 odchádzame na rajón.
Ľudovít: Ja vstávam o 3.40 ráno. Do práce prídem okolo 4.45. Chcem sa v pokoji prezliecť, dať si kávu a o 5.45 s kolegami vyraziť.
Ako vyzerá váš pracovný deň?
Alexander: Pracujeme osem a pol hodiny, ale aj dlhšie. Závisí to od mnohých vecí, napríklad od dopravy, či sú zápchy alebo nie. Stáva sa, že sa nám pokazí auto, prípadne dostaneme defekt. V tom prípade musíme dať auto opraviť alebo ho vymeniť za náhradné. To všetko zaberie veľa času.
Ľudovít: My chodíme do dvoch rajónov. Každý deň vyprázdnime asi 300 kontajnerov.
Stáva sa, že niekde zabudnete odviezť odpad?
Alexander: My sa snažíme vždy zobrať všetko za každú cenu. Nemáme dôvod neodviezť odpad, lebo tak, či tak to musíme urobiť. A radšej to vezmeme hneď, ako sa znova vracať na to isté miesto. Keď zákazník platí za odvoz, nech ho má spravený.
Ako to je so smetiarmi cez sviatky?
Alexander: My pracujeme počas celého roka, od pondelka do soboty s výnimkou dvoch dní v roku – Veľkonočného pondelka a Nového roka.
V ktoré dni je toho odpadu najviac? A najmenej?
Ľudovít: Odpadu je stále veľa. V lete je ho síce menej, lebo ľudia sú na dovolenkách. Naopak, najviac odpadu je v zime a pred sviatkami, prípadne tesne po nich. Ak by sme hovorili o dňoch, tak najviac práce je v pondelok a v piatok, kedy vyprázdnime okolo 350 kontajnerov. Najmenej je asi v stredu, to vyprázdnime len okolo 280.
Čo robíte, ak niekto odloží nábytok vedľa kontajnera?
Alexander: Ľudia si myslia, že ak odpad položia mimo kontajnerov, my ho musíme odviezť. To však nie je pravda. Ľudia musia odpad vyhadzovať do kontajnerov, nie mimo nich a objemný odpad patrí na zberný dvor. Navyše, smetiari nie sú povinní automaticky upratovať odpad okolo kontajnerov a ani vozidlo, ktorým vykonávame odvoz odpadu nie je prispôsobené na odvoz objemného odpadu.
Na vašu prácu potrebujete kondičku. Posilňujete?
Ľudovít: Vôbec nie, silu sme získali prácou. Každého mladého učím: „Neurob krok navyše bez toho, aby si niečo urobil medzitým.“ Za tie roky sa človek toľko nachodí.
Na čo ste si museli pri vašej práci najviac zvykať?
Alexander: Táto práca je hlavne o technike. Ten, kto ju nemá, sa naozaj veľmi narobí. Noví zamestnanci majú po týždni takú svalovicu, že sa ledva pohnú. Ale to vysvetľujeme každému. Musia vedieť chytiť kontajner a vedieť, ako ho potiahnuť. Treba využiť čas tak, aby nerobili ani krok navyše. A toto všetko sa naučia len praxou.
Čo je najťažšie na práci smetiara?
Ľudovít: Hlavne to, že musíme pracovať za každého počasia. Musíme ísť vždy von, je jedno, či prší, sneží, mrzne alebo sú horúčavy. Je to dosť náročné nielen fyzicky, ale aj psychicky, najmä v zime. Musíme dávať pozor na klzké cesty, na to, aby sa nikomu nič nestalo.
Alexander: Najťažšie je to, že naozaj okolo 300 kontajnerov a niekedy aj viac musíme potiahnuť a naložiť. Každý kontajner je ťažký.
Vaše zamestnanie možno niektorí vnímajú ako negatívne, no bez vás by po krátkom čase skolabovalo mesto. Bývajú ľudia voči vám agresívni?
Ľudovít: Je to rôzne. Občas sa s tým stretávame. Pokrikujú na nás z áut, že ich zdržiavame a často padajú aj nadávky. Nechápu, že si robíme len svoju prácu a na každom stanovišti sme len chvíľu, kým vyprázdnime kontajnery.
Ako vás vnímajú deti?
Alexander: Vždy hovorím aj novým kolegom: „Deťom mávaj, lebo deti majú rady smetiarov.“ Tak im mávame a ony nám. Dokonca sa stáva, že nám deti niečo nakreslia a prídu nám to dať.
Ľudovít: Keďže vyše 17 rokov chodím na ten istý rajón, zažil som veľa detí, ktoré už vyrástli a dnes sú z nich dospelí ľudia. Napríklad, je tam jeden pán, ktorého som vždy vídaval s malým synom. Nedávno som ho stretol s chlapcom, ktorý bol taký vysoký ako ja a pán mal ďalšie dieťa. Tak som sa ho spýtal, či je to ten malý, čo mi zvykol mávať a pán povedal, že áno. Jeho prvý syn už poriadne vyrástol a pán má už aj druhého malého syna, ktorý nám opäť mávaJ
Čo všetko ste už našli v kontajneri? V Čechách sa napríklad stalo, že do smetiarskeho auta vysypali človeka. Stalo sa niečo podobné vám?
Alexander: To nie. My nájdeme hlavne odpad, ktorý do daného kontajnera nepatrí. Dávajú tam rozlámaný nábytok, kamene, črepníky aj železá. Všetko by malo skončiť v zbernom dvore.
Niekedy sa ale naozaj čudujeme, čo všetko sú ľudia schopní doslova napchať do kontajnera. Od kolegov sme napríklad počuli, že v nádobe na plasty našli vloženú celú posteľ. Do inej nádoby zasa niekto vložil veľký nákupný vozík.
Kontrolujete kontajnery aj vizuálne, teda predtým ako ich vyprázdnite?
Ľudovít: Kontrolujeme kontajner hlavne vtedy, keď sa nám niečo nezdá. Napríklad, železný kontajner, do ktorého sa dáva zmesový odpad, je dosť ťažký aj keď je prázdny. Ľudia ho naplnia stavebnou sutinou do polovice a na to hodia odpad. My ho síce skontrolujeme, ale nemáme šancu vidieť, čo je v ňom, len cítime, že je extrémne ťažký. Často ho ťaháme aj traja. Stáva sa, že pri vysýpaní sa poškodí nielen kontajner, ale aj auto. A to si ľudia neuvedomujú.
Je v Bratislave oblasť, do ktorej chodíte neradi?
Ľudovít: Určite Staré Mesto. Tam je najhoršia doprava, najväčšie zápchy, najužšie ulice, je tam veľa kontajnerov na krátkych vzdialenostiach, takže stojíme doslova na každom kroku.
Separujete? Ako je na tom Bratislava so separovaním? Triedia ľudia odpad?
Alexander: Ja, samozrejme, triedim, mám aj kompostér. Veľa ľudí sa však separovať nenaučilo a do kontajnerov dajú všetko možné.
Ľudovít: Darmo by som nadával na obyvateľov, že netriedia, keby som aj ja sám netriedil.
Čo sa deje s odpadom, keď ho odveziete? Dotrieďuje sa?
Alexander: Zmesový komunálny odpad z čiernych kontajnerov odvážame do spaľovne odpadu. Papier a plasty idú na triediacu linku. Sklo sa vysýpa samostatne a tiež sa ďalej spracuje. Bioodpad z hnedých nádob sa odváža do kompostárne.
V niektorých väčších mestách chodia smetiari v noci. Dalo by sa to podľa vás aj v Bratislave? Viete si to predstaviť?
Alexander: Problémom v Bratislave je najmä dostupnosť kontajnerov. Často sa stáva, že sa ku nim s našim vozidlom nedostaneme kvôli parkujúcim autám. Aj z tohto dôvodu vykonávame odvoz odpadu ráno, kedy väčšina obyvateľov odchádza do práce a je predpoklad, že v okolí kontajnerových stojísk nie je zaparkovaných toľko vozidiel ako napríklad v noci.
Ako vnímajú vaši priatelia a známi vašu prácu?
Alexander: Robím túto prácu už veľmi dlho a vnímajú ju rovnako ako každú inú.
Nedávno OLO hľadalo vodičov a ponúkalo im veľmi dobré podmienky, vrátane 13. a 14. platu a ďalších benefitov. Je to naozaj pravda, naozaj sa výplata pohybuje okolo 1 400 €?
Alexander: V prvom rade si treba uvedomiť, že vodiči aj závozníci pracujú počas celého roka od pondelka do soboty, teda šesť dní v týždni, vrátane sviatkov. Nepracujeme len na Veľkonočný pondelok a Nový rok. Je samozrejme potrebné odpracovať plný počet hodín mesačne, nemať PN, OČR alebo absenciu. Pravda to je, ja osobne som v OLO veľmi spokojný, inak by som tu nepracoval toľko rokov.
Mávate problém s bezdomovcami? Trebárs že vám povedia, aby ste niečo nevysypali.
Alexander: Bezdomovcov počas práce stretávame, ale s takýmto prípadom sme sa nestretli.
Na dedinách sa stáva, že na niektoré miesta chodia smetiari aj viac ako majú povinné a ľudia ich preto majú radi. Dávajú vám ľudia občas darček ako vďaku za to, čo pre nich robíte?
Alexander: Bratislava je veľká a my máme naozaj čo robiť, aby sme stihli odviezť odpad z rajónov, do ktorých chodíme. Vždy sa snažíme zobrať všetko naraz za každú cenu radšej hneď, ako sa znova vracať na to isté miesto. Prijímať akékoľvek dary má každý zamestnanec OLO zakázané. Sú však ľudia, ktorí nám za našu prácu poďakujú a pochvália nás a to vždy veľmi dobre padne. Občas dostaneme darček od detí v podobe rôznych kresieb a obrázkov. To sú tie najmilšie darčeky.
