O registrovaných partnerstvách či adopcii sa na Slovensku hovorí čoraz častejšie.
Máme za sebou Dúhový pochod. Bratislava nedávno ožila farbami a tisícky ľudí „pochodovali“ za toleranciu a podporu menšín. Organizátori odhadujú, že sa pochodu zúčastnilo až 10-tisíc ľudí, čo je doposiaľ najviac v histórii slovenských PRIDE. Zatiaľ ich bolo deväť.
Neďaleko PRIDE v ten istý deň pochodovali aj Hrdí za rodinu. Tí hovorili, že rodina je základná bunka spoločnosti, pričom rodina je len matka, otec a dieťa či deti. Za rodinu sa pochodovalo už 8-krát, tento rok sa akcie zúčastnili stovky ľudí a asi 50 kotlebovcov.
Mladí Slováci sú tolerantnejší
Dva pochody v jeden deň, dve protichodné myšlienky. Jeden tábor hovorí o utláčaní práv, no a ten druhý tábor, paradoxne, hovorí to isté. Jedna skupina bojuje za zrovnoprávnenie sexuálnych menšín, druhá zas za ochranu práv skutočnej rodiny. V oboch táboroch sa objavili aj vrcholní politici.
Desaťtisíc ľudí na PRIDE nie je málo. Nastal posun v myslení Slovákov? „Určite. Spôsobilo to viacero faktorov. Mladí ľudia sú otvorenejší voči LGBTI komunite. Je to spôsobené tiež tým, že aj samotní ľudia z komunity sú otvorenejší, menia sa teda postoje v rodine, škole, spoločnosti,“ povedal pre Refresher výkonný riaditeľ Inakosti a organizátor PRIDE Martin Macko. Na pochod Hrdí za rodinu prišli stovky ľudí.
Dúhového pochodu sa zúčastnili politici zo strany SaS a Progresívne Slovensko. Progresívci chcú dokonca zákon, ktorý by definoval registrované partnerstvá. Boris Kollár, národniar Andrej Danko či kotlebovec Uhrík, ktorí sa zúčastnili pochodu Hrdí na rodinu, zas stoja za „tradičnou rodinou“ a o adopcii detí homosexuálnymi pármi či o registrovanom partnerstve nechcú ani počuť.
Čo hovorí zákon
V našej krajine adopciu definuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý hovorí o rovnakom vzťahu medzi osvojiteľom a osvojencom ako medzi biologickými rodičmi a takisto o zodpovednosti, právach a povinnostiach ako rodičia. Osvojenie je odborný termín pre adopciu.
„Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia,“ píše sa v zákone.
Adopcia je všeobecne vnímaná ako vytvorenie rodinného zázemia pre dieťa, voči ktorému ani jeden z jeho biologických rodičov nevykonáva či nebude vykonávať rodičovské práva a povinnosti. O adopcii rozhoduje súd a súdnemu rozhodnutiu predchádza proces sprostredkovania náhradnej starostlivosti definovaný príslušným zákonom.
Adopcia je zdĺhavý proces
Dieťa si môže adoptovať osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, má osobné predpoklady (najmä zdravotné, osobnostné a morálne) a je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Okrem toho ale musí spĺňať jednu dôležitú vec – spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.
Na svete je čoraz viac párov, ktoré nemôžu mať deti, a to z rôznych dôvodov. Aj napriek tomu, že záujem o adopcie rastie, stále je proces osvojenia dieťaťa na Slovensku veľmi zdĺhavý a nie každému páru sa podarí dostať až na pomyselný koniec procesu osvojenia.
Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa, výnimočne i osamelá osoba.
„V praxi sa s osvojením dieťaťa osamelou osobou stretávame, spravidla ide o osamelé ženy. Z hľadiska zákona má samozrejme rovnaké podmienky pre prijatie dieťaťa aj muž. Podobné podmienky prijatia dieťaťa do náhradnej starostlivosti sú aj pri pestúnskej starostlivosti,“ vyjadrila sa Milada Bohovicová, sociálna pracovníčka a supervízorka občianskeho združenia Návrat.
Prieskumy ukázali, že klesá záujem o rómske deti z domovov
Problémom pri adopcii je podľa všetkého aj farba pleti dieťaťa. V detských domovoch končí veľa rómskych detí, no u adoptívnych rodičov o ne klesá záujem. Občianske združenie Návrat porovnalo prieskumy verejnej mienky z rokov 2006 a 2018 a zistilo, že stúpol počet tých, ktorí adopciu rómskeho dieťaťa odmietajú. V roku 2006 si adopciu dieťaťa rómskeho pôvodu vedelo predstaviť 39 % opýtaných, v roku 2018 už len 24 %.
Denník N kontaktoval hudobníčku Luciu Piussi, ktorá si rómske dieťa adoptovala. Proces adopcie malého Lukáša trval približne rok odkedy sa rozhodli vziať si ho k sebe. Priemerná doba v jednotlivých regiónoch je však rôzna. V Bratislave to je približne rok, ale sú aj také časti Slovenska, kde proces adopcie trvá roky.
Pritom ak naozaj túžite po dieťati, môžete si ho v niektorých prípadoch adoptovať prakticky ihneď. Podľa skúseností sociálnych zdravotníčok zdravé rómske dieťa do 5 rokov do pestúnskej starostlivosti môžete mať hneď po zapísaní do zoznamu žiadateľov.
Rozhodnutie býva často najťažšie a najdôležitejšie
Prvým a zároveň najťažším krokom v procese adopcie je samotné rozhodnutie. Pár musí dôkladne zvážiť svoju situáciu. Je veľa ľudí, ktorí rozmýšľajú o adopcii, no váhajú a nevedia sa rozhodnúť. Preto existuje základné poradenstvo, ktoré takýmto ľuďom pomáha. Na Slovensku to je napríklad o. z. Úsmev ako dar či Návrat.
Pestúnska starostlivosť – Pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia (krátkodobého, strednodobého alebo dlhodobého) pre dieťa, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi, prípadne inými rodinnými príslušníkmi. O pestúnskej starostlivosti rozhoduje súd, ktorý vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k dieťaťu.
Náhradná osobná starostlivosť – Náhradná osobná starostlivosť je forma zabezpečenia náhradnej rodinnej starostlivosti o dieťa najmä v rámci príbuzenských vzťahov.
Profesionálne rodičovstvo – ústavná starostlivosť, ktorá má formu rodiny.
Zdroj: upsvr.gov.sk, adopcia.skAk sa pár napokon rozhodne pre osvojenie, musí navštíviť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Sociálny pracovník spresní podmienky týkajúce sa adopcie a zapíše pár do zoznamu žiadateľov. Úrad vytvorí zložku, v ktorej si uloží základné údaje žiadateľov. Ďalej bude skúmať vašu bezúhonnosť, zdravotný stav, finančné a materiálne podmienky.
Nie je toho teda málo. Po uzatvorení dokumentácie bude žiadosť postúpená na odbor sociálnoprávnej ochrany detí a na Úrad práce. Nasleduje príprava, každý žiadateľ ňou musí prejsť. Tie realizujú poradensko-psychologické služby, napríklad už spomínané občianske združenie Úsmev ako dar alebo Návrat. Môže ich vykonať aj samotný úrad.
Najskôr treba zvládnuť PRIDE
Nie, nemyslíme Dúhový pochod. V Úsmev ako dar príprava prebieha formou programu, ktorý sa nazýva PRIDE – Parent (Rodič), Resources (Zdroje), Information (Informácie), Development (Rozvoj), Education (Výchova). „Program je zameraný na prípravu a výber náhradných rodičov a ich ďalšie vzdelávanie a tiež ďalšie sprevádzanie dieťaťa a jeho rodiny (náhradnej i biologickej) v záujme naplnenia jeho potrieb,“ píše na svojom webe Úsmev ako dar.
PRIDE trvá 30 hodín a je rozdelený do 9 stretnutí. Tie sú skupinové a žiadateľ absolvuje aj 3 individuálne konzultácie. Proces vedú odborníci a rodičov sprevádzajú počas celého programu. Po ukončení rodičia dostanú certifikát ako potvrdenie o pripravenosti prijať dieťa do svojej rodiny. Pomoc odborníkov sa však po kurze nekončí. Sú ďalej nápomocní aj po tom, čo sa kurz skončil. Rodičia tak majú možnosť podeliť sa so svojimi problémami.
Len manžel a manželka
Po absolvovaní prípravy, čo netrvá obvykle ani pol roka, budete zapísaní do zoznamu žiadateľov a budete čakať na dieťa. Doba čakania môže byť rôzna v závislosti od kritérií, ktoré máte. Urýchliť sa to dá ich rozšírením o vek, etnikum, zdravotné znevýhodnenie a podobne.
Na Slovensku si môže adoptovať alebo prijať do náhradnej starostlivosti dieťa iba manželský pár, vo výnimočných prípadoch jednotlivec.
Na papieri to vyzerá ako malina, avšak nie je to také jednoduché. Proces je zdĺhavý a každá akreditovaná inštitúcia či úrad, ktoré skúmajú bytové či rodinné pomery, má vlastné know-how. Navyše, každý sociálny pracovník je iný a situáciu môže vyhodnotiť rôzne.
Homosexuáli si dieťa adoptovať na Slovensku nemôžu, ale môžu
Na Slovensku si páry rovnakého pohlavia nemôžu adoptovať dieťa. Slovensko zároveň patrí medzi štáty, ktoré sú na chvoste Európskej únie, čo sa týka akceptácie gejov a lesieb. Bežný argument u nás býva, že páry rovnakého pohlavia zdeformujú myslenie dieťaťa. Výskum z roku 2016 však naznačuje, že to nie je pravda.
Henny M. W. Bosová z univerzity v Amsterdame a jej tím vo svojom výskume poukázali na to, že deti vychovávané lesbami netrpia, a to ani v rámci zdravia, ani v rámci emocionálneho prežívania. Doposiaľ neexistuje žiadny vedecký dôkaz, ktorý by dokazoval, že schopnosť rodiča vychovávať dieťa je prepojený s jeho sexuálnou orientáciou.
Ak si pozorne čítal, určite ti neušlo, že dieťa si na Slovensku môže adoptovať aj jednotlivec, takzvaná osamelá osoba. Úrady sa ľudí nemôžu pýtať na sexuálnu orientáciu. „Je to totiž súčasť identity, s ktorou sa človek rodí,“ vysvetľuje právnička Janka Debrecéniová pre Hospodárske noviny. Osvojiť dieťa si teda môže aj homosexuál.
Všetko záleží na sociálnom pracovníkovi. Na Slovensku podľa právničky Daniely Gemerskej dieťa dostali aj dve lesby, ktoré sociálnym pracovníkom otvorene priznali svoju orientáciu. „Vtedy všetko záleží viac-menej na ľuďoch, ktorí daného žiadateľa posudzujú. Samozrejme, orientácia ako oficiálny dôvod zamietnutia žiadosti by neobstála,“ povedala.
Neoficiálny rodič si nemôže dieťa vyzdvihnúť ani v škôlke
Problém však je, že dieťa má oficiálne len jedného rodiča. „Neoficiálny“ rodič ratolesť nemôže zastupovať oficiálne, čo v praxi znamená, že nemôže dieťa ani vyzdvihnúť v škôlke. V tomto prípade by mohlo pomôcť registrované partnerstvo, čo je forma právneho uznania spolužitia dvoch osôb, ktorým sa zákonne vymedzujú vzájomné práva a povinnosti.
Dnes už vyše 70 % obyvateľov EÚ žije v krajinách, ktoré právne uznávajú páry rovnakého pohlavia. Slovensko medzi tieto štáty nepatrí. Nemožno povedať, koľko homosexuálov na Slovensku vychováva dieťa. Oficiálne číslo totiž neexistuje. Navyše, pre rôznorodé obavy páry rovnakého pohlavia často taja, že vychovávajú dieťa.
„Súčasťou PRIDE bola aj diskusia s rodinami, ktoré sú založené pármi rovnakého pohlavia. Všetky tieto rodiny ale nevznikli spôsobom, že si adoptovali dieťa ako osamelá osoba. Oficiálne štatistiky nie sú, no vieme pároch s deťmi. V minulosti sme vypracovali viacero anonymných prieskumov, ktoré nám vykresľujú situáciu na Slovensku,“ povedal organizátor Dúhového pochodu Macko. V susednom Česku žije okolo tisíc detí v domácnosti s pármi rovnakého pohlavia.
Politici polarizujú spoločnosť, LGBTI je zbraň
To, kto si môže a nemôže osvojiť deti, rozdeľuje spoločnosť. Možno práve preto si politické elity túto polievočku radi prihrievajú. Dôkazom môže byť napríklad nedávny pochod Hrdí na rodinu, kde organizátor ďakoval politikom a vyzýval ľudí, aby im zatlieskali.
Podpora zo strany politikov, samozrejme, sama o sebe nie je zlá vec. Druhá vec však je, keď sa z akcie, ktorá propaguje názor či myšlienku, stane čisto politická agenda. Zúčastnení môžu nadobudnúť pocit, že boli zneužití.
V ten istý deň sa konal aj Dúhový pochod. Na ňom sa taktiež zúčastnili politici, no organizátori ich na pódiu okato nevyzdvihovali. To bol zásadný rozdiel medzi dvomi protichodnými podujatiami. Desaťtisícový Dúhový pochod propagoval toleranciu, ten druhý pôsobil ako boj proti „tým druhým“. Môžu za to predovšetkým akože elity, ktoré dlhodobo hlásajú názory hraničiace s nenávisťou a zneužívajú podporu ľudí, ktorí chceli podporiť rodinu ako celok.
Kto sa dištancuje hlasnejšie, vyhráva
To ale nie je novinka. V slovenskej politike je polarizácia spoločnosti neoficiálnym športom. Homosexuáli a Istanbulský dohovor, to sú témy, ktoré sa skloňujú hlavne pred voľbami. Dôkazom boli aj tie prezidentské.
Našli sa kandidáti, ktorí sa predbiehali v tom, kto povie hlasnejšie fuj voči komunite LGBTI. A na ľudí to fungovalo. „Akceptácia LGBTI komunity súvisí, samozrejme, aj s politickou situáciou na Slovensku. LGBTI téma sa neustále zneužíva, veľa ľudí preto malo potrebu vyjadriť svoj názor zúčastnením sa na pochode a podporiť myšlienku,“ povedal Macko.
„V poslednom období sme mali troje volieb, vo všetkých bola táto téma zneužitá politikmi. Neprinieslo to nikomu nič. Politici využívajú LGBTI tému preto, aby odvrátili pozornosť od iných, dôležitejších tém. Na pochode sme takýchto politikov vyzvali, aby s tým prestali,“ dodal organizátor PRIDE Macko.
Chceli zmeniť ústavu, zatiaľ sa nič nedeje
Najsilnejšia politická strana dokonca nedávno pripravila návrh zákona, ktorý by menil ústavu – aby si páry rovnakého pohlavia nemohli adoptovať deti. „Keby náhodou došlo k zmene vlády a prídu ultraliberáli do parlamentu, tak aby sa nestalo, že v zákone umožnia osvojovanie si detí homosexuálnymi pármi,“ argumentoval na tlačovke koncom marca Robert Fico, pričom adopcie detí homosexuálmi označil za zvrátenosť. Smer plánoval návrh predložiť po prezidentských voľbách. Zatiaľ sa nič nedeje.
Protiváhu stranám, ktoré o LGBTI hovoria ako o zvrátenosti, je Progresívne Slovensko. Bývalý predseda strany Ivan Štefunko dokonca na nedávnom Dúhovom pochode povedal, že ak budú zvolení, strana predloží zákon, ktorý by definoval registrované partnerstvá. „Máme to v programe, presadíme zákon o registrovaných partnerstvách,“ vyhlásil.
Reči bývalého premiéra a dnes poslanca parlamentu o zmene ústavy šéfa Inakosti neprekvapili. „V rámci registrovaného partnerstva neočakávame pozitívne zmeny počas tejto vlády. Po voľbách však situácia môže byť úplne iná, niektoré opozičné strany podporujú túto myšlienku. Uvidíme, bude to závisieť od výsledku volieb,“ mieni Macko.
