Pri „pracovných objednávkach“ využíval najmä výbušniny.
Tí, ktorí sa s Jozefom Roháčom stretli, ho opisujú ako charizmatického a inteligentného muža s talentom na písanie, ktorého tvorbu ocenil aj spisovateľ Ľubomír Feldek. Tieto pozitíva však výrazne zatieňuje jeho kriminálna minulosť plná nájomných vrážd.
Obeťami vyčíňania zabijaka prezývaného ako Čapica či Potkan sa stali mnohí obávaní mafiáni, ale aj nevinní civilisti. Kedy nastal zlom v období života Jozefa Roháča, po ktorom sa z podvodníka a zlodeja stal brutálny vrah?
- Prečo si znepriatelil komunistov
- Ako sa mu podarilo utiecť z ilavského väzenia
- Ako vznikla jeho prezývka Čapica
- O explózii v Budapešti, ktorá zabila maďarského mafiána a dvoch civilistov
- Prečo sa od krádeží dostal až k nájomným vraždám
Uniesol socialistického pohlavára, s rukojemníkom si vraj dobre rozumel
Levičan Jozef Roháč ešte ako mladý muž počas základnej vojenskej služby ukradol auto. Kvôli krádeži ho súd poslal na pol roka do väzenia. Za život si skúsil aj legálny spôsob obživy, ale vždy ho to tiahlo aspoň k malým zločinom. Krv kriminálnika poprieť nedokázal. V polovici 80. rokov ako odporca komunizmu plánoval utiecť za hranice, a tak potreboval vymyslieť rafinovaný plán.
V septembri 1985 spoločne s kamarátom Ernestom Rečkom uniesli socialistického námestníka ministra zdravotníctva Imricha Hatiara. Ten mal slúžiť ako ich rukojemník. 29-ročný Roháč s Rečkom predpokladali, že ich s vysoko postaveným členom strany pustia do Rakúska. Nemohli sa však viac mýliť.
Keď prišli na hraničný priechod, kde stála polícia, Roháč vystrelil a jasne sa vyjadril, že chcú prejsť na druhú stranu. Chcel totiž, aby ich požiadavku brali vážne. Neskôr na súde tvrdil, že výstrel mal byť iba varovaním a nechcel ním nikoho zasiahnuť. Vyjednávanie však neprebiehalo hladko, hodiny plynuli a námestník Hatiar mal krehké zdravie. Polícia mu preto musela priniesť lieky.
V neskoršom rozhovore z roku 2009 Roháč pre TV JOJ povedal, že Hatiarovi nemali v pláne ublížiť. „Bol to dobrý človek, rozumeli sme si. Aj som mu hneď povedal, nebojte sa nič, keď sa niečo stane a nepustia nás, my sa vzdáme, vám sa nič nemôže stať,“ tvrdil. A tak to aj bolo. Dvojicu únoscov chytili a Hatiarovi nijako neublížili. Podľa Nového Času vyjednávanie s únoscami, po ktorom sa vzdali, trvalo zhruba 16 hodín.
L.U.G.E.R.: Z väzenia vyšiel ako obrúsený kameň, stal sa z neho chladnokrvný vrah
Roháč skončil vo väzení, kde si mal odsedieť 15 rokov. Dvojnásobný vrah Marián Šturdík, ktorého mama je Roháčová sesternica, nám v minulosti povedal o svojom vzťahu k obávanému nájomnému vrahovi mafie. Šturdík, známy aj ako raper L.U.G.E.R., sa vyjadril, že k sebe mali odjakživa blízko a keby Roháča pustili na slobodu, prvý, ku komu by išiel, je práve on.
L.U.G.E.R sa už k Roháčovi aktuálne vyjadrovať nechcel, no v staršom rozhovore pre Refresher povedal: „Určite ho nechcem ospravedlňovať a ani nebudem, ale Jozef je obeť systému. Najprv ho zavreli preto, že chcel odísť preč z komunizmu do Rakúska. Bol to podvodník a zlodej, ale ako politického väzňa ho od rána do večera vo väzení mučili. Odpadol do bezvedomia a mučili ho znova.“
Počas odpykávania trestu v Ilave sa Roháčovi v roku 1986 podarilo po prepílení mreže ako úplne prvému trestancovi utiecť z ilavského väzenia. O útek sa spoločne s Roháčom pokúsili viacerí, von sa však dostal len on. Slobodu si užíval krátko, za necelý týždeň ho dostala polícia a opäť skončil vo väzení. K trestu si za útek pripísal ďalších 11 mesiacov.
V roku 1990 však prišlo obdobie amnestií prezidenta Václava Havla. Trest Roháčovi znížili o niekoľko rokov, a tak mohol požiadať o podmienečné prepustenie. Žiadosti súd vyhovel, a tak sa už legálnou cestou dostal opäť na slobodu. Krátko na to začal svoju kariéru nájomného zabijaka, ktorý prevažne spolupracoval s gangom Sýkorovcov.
Šturdík tvrdí, že po milosti od Havla vyšiel z väzenia ako obrúsený kameň. „Už nebol človekom, ktorý občas niečo ukradol. Už sa z neho stal chladnokrvný vrah. Zmizlo z neho všetko dobré,“ tvrdí Šturdík.
Šturdík si však myslí, že keby sa Roháčovi podarilo dostať do Rakúska, všetko mohlo byť inak. „Systém z neho spravil to, čím sa stal. Komunisti to začali. Po 90. rokoch to už pokračovalo tak, ako je známe. Som s Jozefom rodina, nebudem ho preto určite zapierať a nezabudnem na to dobré, čo v ňom bolo. Samozrejme, opäť dodávam, že jeho činy nemožno nijak ospravedlňovať“.
Záhadná vražda Róberta Remiáša
29. apríla 1996 nástražnou výbušninou zavraždili Róberta Remiáša. Ten bol spojkou príslušníka SIS (Slovenskej informačnej služby) Oskara Fegyveresa, ktorý začal hovoriť o únose syna prezidenta Michala Kováča a zo strachu o svoj život musel utiecť z krajiny.
Vražda Remiáša patrí v histórii slovenskej kriminalistiky medzi najznámejšie nevyriešené prípady. Z činu v minulosti podozrievali aj Jozefa Roháča alias Čapicu, v podsvetí známeho ako odborníka na výbušniny. Táto vyšetrovacia verzia sa však nepotvrdila.
Všeobecne sa predpokladá, že sa Remiáš stal obeťou politickej objednávky. V prípade však do dnešného dňa nikoho neodsúdili.
Bossa východu zastrelil cez nemocničné okno
Na jeseň 1997 sa Jozef Roháč údajne pokúsil na benzínke zastreliť košického bossa Róberta Holuba. Ten sa stal tŕňom v oku mocných a jeho odstránenie malo prebehnúť so schválením bossa všetkých bossov Mikuláša Černáka, ktorý na vražde spolupracoval so Sýkorovcami. Zbraň sa však Roháčovi pri jeho prvom pokuse zasekla.
Róbert Holub Černákovi stále dôveroval, a tak od neho prijal pozvanie do bratislavského hotelu Danube, kde mu mal povedať informácie o útočníkovi (Holub si myslel, že ho chcel zabiť nájomný vrah Alojz Kromka alias Čistič). Pri pokuse číslo dva vraj prišiel Roháč v prestrojení do miestnosti, kde sedel okrem Černáka a Holuba aj Holubov pobočník Štefan Fabián.
Pobočník po streľbe na mieste skonal, Holub ale opäť ako zázrakom prežil. Jeho koniec sa však blížil. Roháč zistil, že bossa východu previezli do nemocnice na Kramáre, kde ho začiatkom októbra 1997 dorazil streľbou z neďalekej strechy. Za odstránenie Holuba mu vraj dali 500-tisíc slovenských korún.
Z podsvetia sa k vyšetrovateľom už v 90. rokoch dostala informácia, že za každú vykonanú objednávku si Roháč údajne kúpil čapicu. V jeho dome ich pritom polícia podľa dokumentu Súmrak bossov našla 29. O tejto možnosti ale bývalý funkcionár NAKA vystupujúci na verejnosti pod pseudonymom Šloser pochybuje.
„Je pravda, že pred spáchaním trestného činu používal na svoje maskovanie čapice a šiltovky rôzneho druhu, ale kupoval si ich zrejme pred spáchaním skutku, nie po ňom. Neviem ale, či sa pri vyšetrovaní potvrdilo, že si čapice kupoval bezprostredne pred spáchaním trestného činu, alebo ich mal vopred nakúpené a nejakú vhodnú si vždy predtým vybral. Skôr sa mi však ako reálna javí táto verzia,“ povedal pre Refresher.
Masaker bratislavskej konkurencie, ktorá prekážala Sýkorkám
9. mája 1998 Roháč najatý Sýkorovcami umiestnil pred tenisové kurty na bratislavských Zlatých pieskoch niekoľko kilogramov výbušniny. Nálož roztrhala ich konkurenta, miestneho bossa Eduarda Diniča na kusy. Žalobca na súde podľa Aktualít tvrdil, že Roháč prišiel na bicykli a trhavinu odpálil na diaľku o 19:40. Explózia zabila Diniča, ale zranila aj neďaleko stojace 18-ročné dievča.
Sýkorky sa po Eduardovi Diničovi potrebovali vysporiadať aj s jeho bratom Róbertom. Ten prebral rodinný biznis a vyhlasoval, že smrť svojho súrodenca pomstí. K tomu ale nikdy neprišlo. O vraždu Róberta Diniča sa 4. októbra 1998 postaral Jozef Roháč spolu so Sýkorovcom Ivanom Cupperom. Diniča rozstrieľali krátko po tom, ako odišiel z oslavy svojej malej dcérky.
Hon na organizovanú zločineckú skupinu Diničovcov však pokračoval. Sýkorovci si vraj mysleli, že sa do čela ich gangu postavil Ukrajinec Daler Hlavačka, ktorého preto spoločne s Roháčom 20. mája 1999 zastrelili. Podľa novinára Jána Petroviča z Aktualít to mal byť práve Roháč, kto Ukrajinca dorazil strelou do hlavy. Ďalším na muške Sýkoriek sa stal Roman Déak. Muža verného bratom Diničovcom v októbri 1999 zastrelila dvojica strelcov. Jedným z nich vraj bol aj Roháč.
Vražda maďarského mafiána a civilistov
Roháč nespolupracoval len so Sýkorkami, ale aj s podsvetím v Maďarsku. 2. júla 1998 sa v Budapešti na ulici Aranykéz nástražnou výbušninou postaral o smrť bossa Támasa „Óriása“ (prezývka, v preklade Obor) Borosa, ktorý pred prokurátorom vypovedal o rôznych zločineckých praktikách, čo sa, samozrejme, nepáčilo jeho spoločníkom.
Táto poprava však neprebehla úplne podľa plánov. Explózia z takmer 4-kilogramovej výbušniny totiž zabila aj Borosovho advokáta a najmä dvoch nevinných civilistov. Okrem toho sa zranilo ďalších približne 25 ľudí.
Nový Čas uvádza, že išlo o prvú mafiánsku popravu v Maďarsku, pri ktorej zomreli nevinní okoloidúci. Niet preto divu, že polícia započala na Roháča veľký lov a jeho meno sa po čase začalo v maďarských médiách skloňovať podobne často ako na Slovensku.
Ulica, na ktorej explodovala bomba nastražená Roháčom
Jozef alebo Milan? Roháč miatol políciu cudzími identitami
Po skončení vlády Vladimíra Mečiara, sa začala nová garnitúra viac zaujímať o slovenské podsvetie a mnohí zločinci skončili za mrežami. Roháč sa pred spravodlivosťou skrýval mimo iného aj v Česku a vystupoval pod viacerými falošnými identitami.
Ešte v roku 2004 sa mal ale údajne postarať o výbuch v nákupnom centre Jadran v bratislavskom Ružinove. Cieľom sa mal stať Ivo Ružič spájaný so skupinou Takáčovcov, ktorá podobne ako Diničovci konkurovala Sýkorkám. Ružič sa pri výbuchu ťažko zranil, nakoniec ale prežil.
Od výbuchu v Jadrane ubehlo veľa rokov a polícia netušila, kde sa môže nájomný vrah Čapica nachádzať. Jozefa Roháča nakoniec dostala pražská polícia v roku 2008 úplnou náhodou, i keď on sám túto skutočnosť označil za osud. Pri obyčajnej cestnej kontrole predložil Roháč svoje doklady na meno Milan Lupták, ktoré policajti označili za falzifikát.
Falošné papiere si totiž dal Roháč spraviť na muža, ktorý sa vraj nachádzal vo väzbe kvôli znásilneniu. Policajtom tak bolo jasné, že nemôže ísť o tú istú osobu. Pri vyšetrovaní jeho totožnosti zistili, že ide o Jozefa Roháča, na ktorého je vydaný európsky zatykač. V Prahe žil Roháč pod falošnou identitou Josef Fink.
Jeho susedia z Radimovskej ulice nedokázali skrývať svoje prekvapenie. Ako uvádza Pravda, pána „Finka“ opisovali ako príjemnú osobu, svojmu okoliu vraj rád pomáhal. Česká polícia krátko na to vydala Roháča do Maďarska, kde sa mal zodpovedať za svoje zločiny.
V Maďarsku dostal doživotie
Dôkazy proti Roháčovi ale nepostačovali, a tak ho maďarský súd v októbri 2010 prepustil. Rok na to polícia z Maďarska obvinila nájomného zabijaka Sýkorovcov z ďalších vrážd a následne ho zadržali v jeho rodných Leviciach. Slovenská polícia sa s maďarskou dohodla na výmene, pri ktorej sme vydali Roháča a našej polícii odovzdali Sándora Harisa alias Turka spájaného s mafiou na južnom Slovensku.
Od 18. apríla 2011 bol Roháč vo väzbe u našich južných susedov. V Maďarsku ho v roku 2016 odsúdili za vraždu podnikateľa Jánosa Fenyőa z roku 1998 a za bombový atentát z Budapešte, pri ktorom zomreli štyria ľudia.
Odpykáva si v Maďarsku doživotný trest. V roku 2019 sa priznal k vražde podnikateľa Józsefa Prisztása z roku 1996, za ktorú odsúdili Istvána Hatvaniho. Polícia ale jeho výpovedi nedôveruje a myslí si, že sa len snaží pomôcť niekdajšiemu komplicovi Tamásovi Portikovi, ktorého odsúdili za objednanie tejto vraždy.
Vraždenie bombami ako koníček
Na doživotie odsúdil Roháča v roku 2018 aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. V megaprocese so Sýkorovcami sa potvrdilo, že medzi jeho obete patrili napríklad aj spomínaní bratislavskí bossovia Eduard a Róbert Diničovci. „Nadobudli sme presvedčenie, že táto činnosť (poznámka redakcie – vraždenie výbušninami) bola priam jeho koníčkom,“ citujú slová predsedu senátu Najvyššieho súdu Topky.
Roháč ale mená objednávateľov neuviedol a taktiež odmieta svoju vinu.
„Drvivá väčšina vykonávateľov nechce vypovedať z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je politická objednávka, alebo objednávka veľmi silných ľudí, a teda obava pred niekým, kto má moc. Druhý dôvod na to priamo nadväzuje. Keď nevyzradí meno objednávateľa, vždy tam platia nepísané dôvody, že vykonávateľa nejakým spôsobom odškodnia, alebo sa finančne starajú o jeho rodinu. Hovorí sa tomu ako ‚držhubné‘. Konkrétne v prípade Roháča ale jeho rodinné vzťahy nepoznám, a tak ťažko predpokladať, čo platí u neho,“ zamyslel sa bývalý policajný funkcionár „Šloser“, nad tým prečo Roháč nechce prezradiť, kto si vraždy objednal.
