Prežila vojny, socializmus, no poznačili ju 90. roky. 3,5-miliónový nábytok lekárne sa možno vráti do Bratislavy (Reportáž)

 K článku ti prinášame aj krátku reportáž.

Ako je možné, že jedna z najkrajších historických pamiatok v Bratislave tak dlho chátra? Novorenesančný dom, v ktorom takmer 100 rokov fungovala Lekáreň u Salvátora, obdivujú skupinky turistov z rôznych kútov sveta.

Tvrdia, že má v sebe zvláštneho ducha a čosi vyžaruje. Možno to v nich evokuje zanedbaná fasáda domu či tajomné uzamknuté dvere a okienko, ktoré v minulosti slúžilo na výdaj liekov.

Po rokoch ťahaníc s rôznymi spoluvlastníkmi získalo mesto Bratislava ikonickú budovu do svojho 100 % vlastníctva, čím sa pochválil aj primátor Matúš Vallo na sociálnych sieťach.

My sme sa boli vďaka Magistrátu hlavného mesta, ktorý nám budovu sprístupnil, osobne pokochať priestormi lekárne, kde môžeš aj cez sklenené dvere obdivovať biely štukový strop s maľbami od dcéry prvého majiteľa či mozaikovú podľahu – údajne od rovnakého dodávateľa ako tá na Titanicu.

Stratený vzácny nábytok

Čo ale v Lekárni u Slavátora nezostalo, je unikátny nábytok z roku 1727, ktorý prešiel po privatizícii rukami rôznych vlastníkov až skončil u súkromného zberateľa. S otázkou ceny starožitného mobiliáru sme sa obrátili na predsedu Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu, pána Bilačiča.

„Po tom, čo lekáreň v roku 1996 skončila svoju činnosť, nábytok prešiel rôznymi majiteľmi a vlastníkmi, až nakoniec skončil v rukách zberateľa v Novom Meste nad Váhom a jeho odhadovaná zberateľská cena je 3,5 milióna eur.” 

Lekáreň údajne nespĺňala podmienky podľa noriem Ministerstva zdravotníctva, a tak jej činnosť bola ukončená. 

Vzácny nábytok je starší ako samotný objekt a k Salvátorovi sa dostal z jezuitskej lekárne, ktorá sídlila na Kapitulskej ulici. Na vyjadrenie sme sa pýtali aj samotného Magistrátu hlavného mesta.

„V záujme mesta je získať aj mobiliár, aby sme čo najvernejšie obnovili atmosféru budovy. Dohoda bude v budúcnosti závisieť od ponúkaných možností, či sa nám naozaj podarí dostať do lekárne pôvodný mobiliár alebo to budeme riešiť inou cestou.” Odpovedala hovorkyňa, Katarína Rajčanová:

Barokový farmaceutický mobiliár vrátane mramorového stola, antickej pokladnice a lustra údajne dokonca takmer skončili v zahraničí, no Ministerstvo kultúry tomu zamedzilo. 

Točité schody do „nikam“ a kachličky z Titanicu

„Stavba Lekárne u Salvátora bola ukončená v roku 1904 firmou Kittler and Gratzl pre vtedajšieho, veľmi zámožného lekárnika Rudolfa Adlera. Postavili skutočne modernú budovu, pri čom využili veľmi úzku parcelu a so svojimi piatimi nadzemnými poschodiami bola vtedy najvyššou obytnou budovou v meste. Návštevníci si možno všimnú nápisy v troch jazykoch, nemčine, maďarčine a štúrovskej slovenčine,” prezradil o histórii stavby pán Bilačič.

Od roku 1963 patrí objekt medzi chránené pamiatky. Na fasáde si môžeš všimnúť impozantnú kamennú sochu Ježiša Krista od známeho bratislavského sochára Alojza Rigele, ktorá patrí k najhodnotnejším častiam budovy.

Prízemie je opustené, no v dome sa nachádza 10 bytov, ktoré dal zámožný lekárnik postaviť pre svoju rodinu. Pozoruhodné je aj to, že z lekárne vedie úzke točité schodisko do jedného z bytov, v ktorom kedysi žil Rudolf Adler. Ten to do svojej práce nemal ďaleko a do lekárne mohol zísť, obrazne povedané, aj v papučiach. Dnes sú schody useknuté a vchod do bytu zamurovaný. 

Na zaujímavosti o lekárni sme sa vybrali spýtať aj Štefana Cipára, ktorého môžeš nájsť pod instagramovým účtom @beautifulbratislava. Tomu sa už v minulosti podarilo navštíviť zamknuté priestory a spracoval o tom aj niekoľko stories. Medzi tie najpopulárnejšie skutočnosti patrí azda tá o kachličkách z Titanicu. 

„V spoločných priestoroch domu aj v samotnej lekárni je dlažba od firmy Villeroy&Boch. Je úplne identická s dlažbou, ktorá bola použitá pri stavbe Titanicu a bola dodaná v rovnakom čase, na začiatku 20. storočia,” prezradil Štefan.  

Kedysi vernisáže a DJ sety

Nebolo to tak dávno, keď sa veci chopil aj Bratislavský okrášľovací spolok a snažil sa priestory bývalej lekárne oživiť a jej dvere otvoriť kultúre a umeniu.

„S povolením Magistrátu hlavného mesta aj vtedajšieho spolumajiteľa Dušana Kollára sme uskutočnili pop-up výstavu v spolupráci so SODA galériou. Výstava predčila všetky očakávania, keďže tento priestor je na podobné eventy ako stvorený.

Mali sme aj ďalšie plány, chceli sme priestor viac sprístupnuť verejnosti, že by tam bola napríklad umelecká kaviareň a náš spolok by ju prevádzkoval.

Každý mesiac by tam boli nové vernisáže. No, bohužiaľ, k tomu nedošlo. Vymenili sa primátori, stopli sa aktivity a pre mesto nezostal priestor sa tomu ďalej venovať. Teraz prišiel nový primátor Matúš Vallo, ktorý nakoniec získal plné vlastníctvo. Určite si tam viem predstaviť niečo spojené s umením,” prezradil Maroš Mačuha z Bratislavského okrášľovacieho spolku.

Využitie objektu vidí podobne aj architekt Alan Prekop, ktorému sa so svojou kapelou v minulosti podarilo priestor lekárne využiť na hudobnú akciu.

„Kedysi som mal kapelu Purist a mali sme kolaboráciu s Bratiskou, ktorá nám robila merch, to mohlo byť asi 6 rokov do zadu. Chalani z Bratisky vybavili od niekoho kľúče, s tým že sme tam hrali DJ set a predávali merch. Bratiska mala vtedy takých akcií po meste viac, vyberali staré spoty, ktoré chceli sprístupniť verejnosti,” prezradil Alan a ďalej pokračoval:

„Čo si pamätám, foajé je natiahnuté cez viac podlaží a sú tam staré drevené galérie, po ktorých sa vtedy nemohlo ani chodiť. Je super, že chce mesto podobné budovy vracať ľuďom, napríklad aj kúpele Grössling sú toho príkladom.” 

Na poschodiach,  ktoré pôsobia ako galérie, boli pôvodne prípravovne liekov či sušiarne na bylinky.

Alan by si tiež vedel predstaviť miesto viac prepojené s kultúrou: „Možno hub pre umelcov či ateliéry s tým, že by sa parter sprístupnil aj verejnosti. Mať tam klub by bola asi hlúposť, no priestory sú natoľko veľkorysé, že umelci by ich vedeli naplno využiť. Mohla by tam byť  aj lekáreň, čo je pôvodná funkcia objektu,” dodal.

 
Kto žije v bytoch domu?

Len náhodou sme pri návšteve Lekárne u Salvátora natrafili aj na istú rodinu, ktorá býva v jednom z bytov tejto pamiatky. Najprv boli pri našich otázkach skeptickí, no staršia dáma sa s nami zrazu milo dala do reči:

„Tu sa vždy bývalo dobre. Viete, ja som z divadla a moja suseda je operná diva. Hoci píšu o tomto dome, že tu bývajú asociáli, nie je to pravda. Ja mám už vyše 70 rokov a byt mám po rodičoch. Všetky rodiny, čo tu žijú, sú tu od detstva.”

Zaujímalo nás, čo si myslia o mnohých nejasných zmenách vlastníkov z minulosti a o aktuálnych plánoch mesta budovu zrekonštruovať. 

„Viete, podľa mňa sa to nikomu nepodarí. V stave, v akom to bolo, to už nebude nikdy. Celé to tu rôzni ľudia zničili a zdemolovali, tajne to sem chodili kradnúť, striedali sa tu mafie a čaká sa len na to, kým poumierajú ľudia, ktorí tu ešte bývajú. 20 rokov sme sa súdili, stále to mali rôzni majitelia, nikto nám nič nedal vedieť, celé to bolo o nás bez nás,” opísala svoje pocity druhá z obyvateliek domu.

A ako sa dostalo mesto k 100 % vlastníctvu? Spoločnosť Forespo Helios 2 a.s. sa s mestom dohodla na zámene svojho 50 % podielu na budove (polovicu už vlastnilo mesto)  za nebytový priestor, ktorý sa tiež nachádza na Panskej ulici a predaji rozostavaného skeletu vodojemu z 80. rokov v mestskej časti Devín.

Budova lekárne u Salvatora má výmeru 242 m2 a cena za 50 %-tný podiel bola znaleckým posudkom ohodnotená na 372 758,44 eur. Rozdiel v hodnotách nehnuteľností je presne 488,78 eur v prospech mesta. Bratislavské mestské zastupiteľstvo to odsúhlasilo a národnú historickú pamiatku zámenou nadobudne do výlučného vlastníctva.

„Mohli by to tu zrekonštruovať, ale kto má na to peniaze? Viete, koľko je tu roboty? Vlády sa menia, primátori sa menia, zase príde niekto ďalší a nepohne sa to. Dlho sme sa súdili, že si chceme odkúpiť byty, no bolo nám povedané, že sa to nedá,” vyjadrila sa jedna z obyvateliek tesne pred naším odchodom. 

Žijú potomkovia zámožného lekárnika?

Zaujímalo nás aj to, či obyvatelia domu vedia, čo sa stalo s pánom Adlerom a či nemal nejakých potomkov. „Potomkovia neexistujú, pán Adler zomrel a jeho dve dcéry tiež zomreli v koncentračných táboroch. Je to doložené aj na súde. Táto vetva nie je medzi živými. Pátrali sme po tom,” dodali.

Kedy sa pamiatka zrekonštruuje, či sa do lekárne vráti pôvodný mobiliár a aké využitie nájdu priestory bratislavskej ikonickej Lekárne u Salvátora, je otázkou budúcnosti. No zaiste by sa po toľkých rokoch chátrania mala zmeniť na krajšie a kultúrnejšie miesto.