Po rokoch máme na Slovensku vraj leto, ktoré je „normálne“. Nemali by sme si ale zvykať, klimatická kríza už totiž naplno zúri aj u nás a je možné, že v najbližších rokoch u nás cez leto zaprší len výnimočne.
Tiež máš pocit, že v roku 2020 je všetko hore nohami? Pandémia, ekonomická kríza, pekné počasie, keď sme museli byť zatvorení doma a mizerné, keď už sme mohli chodiť von.
Rok sa každú chvíľu prehupne do svojej druhej polovice, tak nám ostáva dúfať, že leto bude pokračovať tak, ako má.
„Toto leto je po veľmi dlhom čase normálne,“ hovorí prekvapivo klimatológ Jozef Pecho. Mladí ľudia si už vraj zvykli na dlhé tropické letá, o ktorých by sme na Slovensku pred štyridsiatimi rokmi ani nechyrovali. Daždivé a relatívne chladné počasie bolo pre náš región charakteristickejšie, rovnako ako mesiace trvajúca snehová pokrývka počas zimy.
Toto nám podľa klimatológa už v budúcnosti nehrozí. Klimatická kríza sa naplno prejavuje aj na Slovensku a v najbližších rokoch by sme sa mali pripraviť na to, že sa zmenia ročné obdobia a naša klíma bude skôr pripomínať Taliansko či Španielsko, v horšom prípade Grécko a Turecko. Škoda, že Slovensko na rozdiel od iných krajín nemá more.
Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave sa už takmer 20 rokov venuje skúmaniu klimatických zmien. Vyštudoval fyzickú geografiu na Prírodovedeckej fakulte a neskôr aj fyziku atmosféry a klimatológiu na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Univerzity Komenského.
Čaká nás minimálne štvorstupňové oteplenie len v rámci tohto storočia. A to bude mať veľmi pravdepodobne nezvrátiteľné dopady na hospodárstvo, kvalitu a stabilitu biosféry, ekosystémov.
- Ako dopadne podľa predpovedí tohtoročné leto
- Ako často budeme mať na Slovensku ničivé dažde
- Ako sa v najbližších dvadsiatich rokoch zmenia ročné obdobia
- Na akú krajinu sa budeme klimaticky podobať
- Čo je aktuálne najväčšia hrozba klimatickej krízy
Považujete tohtoročné leto za neštandardné?
Ak to porovnáme s predošlými piatimi letami, obdobie od začiatku júla až doteraz bolo neštandardne oblačné a relatívne chladnejšie. Pomerne pravidelne sa vyskytovali zrážky, v niektorých prípadoch aj veľmi intenzívne - napríklad v Gabčíkove alebo na Muránskej planine.
Ak to ale hodnotíme z klimatologického hľadiska, toto leto je po veľmi dlhom čase konečne normálne. A to aj z hľadiska teploty, aj z hľadiska zrážok. Nevyskytujú sa dlhé obdobia sucha a aj na pocit je to leto príjemnejšie a premenlivejšie
Kedy bolo takéto počasie počas leta bežné?
Takéto letá sa vyskytovali pomerne často v 60-tych až 80-tych rokoch minulého storočia. Dá sa povedať, že od roku 2014 máme konečne teplotne aj zrážkovo normálne leto.
Čo dnes možno mladým ľuďom chýba, sú dlhé obdobia naozaj vysokých teplôt, na ktoré sme boli zvyknutí posledných približne 20 rokov. A tým myslím teploty nad 30, až 35 stupňov Celzia. Toto sme tento rok zažili len začiatkom júla a teraz v utorok, kedy sme zaznamenali zatiaľ najvyššiu teplotu vzduchu v tomto roku u nás, 36 stupňov v Senici.
Ale počet tropických dní je naozaj nízky, zatiaľ sme mali asi len osem dní, kedy boli teploty nad 30°C, to je v porovnaní s ostatnými letami ozaj výrazne nižší počet.
Prekvapilo vás to, že je sa to leto po rokoch tak zmenilo?
Vzhľadom na to, čo sa dialo počas celej zimy a jari, ani veľmi nie. Aj keď očakávali sme, že leto bude menej daždivé a viac suchšie a teplejšie.
Celé sa to začalo minulý rok, kedy po rekordne teplom lete nasledovala veľmi teplá jeseň a zima. Aj apríl a marec tohto roku boli stále mimoriadne slnečné, mali málo oblačnosti, pretrvávalo výrazné sucho - čo bolo v niektorých oblastiach Slovenska v polovici mája už ozaj veľmi vážne.
Potom prišla zmena cirkulácie, západné prúdenie sa zmiernilo a nastúpilo pravidelnejšie meridionálne prúdenie, čo spôsobilo pravidelnejší prísun zrážok z juhozápadu aj severozápadu. To tu ale nebude do konca leta.
Znamená to, že v auguste sa oteplí?
Očakávame, že teraz sa počasie trochu stabilizuje a mali by prísť pravidelnejšie, pomerne vysoké teploty. Koľko dní budú ozaj tropické zatiaľ nevieme povedať, ale očakávame, že to bude najmä v prvej polovici augusta. Zrážky by sa mali vyskytovať už len ojedinele, samozrejme budú sa ešte stále vyskytovať búrky a prehánky.
Nakoniec to teda môže dopadnúť tak, že leto 2020 bude aj napriek subjektívnemu pocitu „nevydarenosti“ teplotne nadnormálne a bude veľmi pripomínať napríklad rok 2014.
Zároveň musím dodať, že mne osobne takéto leto vyhovuje viac, jednak z toho dôvodu, že je veľmi zaujímavé to počasie pozorovať, ale zároveň aj preto, že nie je až tak horúco. Tie úmorné dlhé suché obdobia horúčav sú ozaj nepríjemné a myslím, že robia problémy každému, aj mladým ľuďom.
Pri vysokej teplote v noci sa človek poriadne nevyspí, s tým prichádza chronická únava a pokles výkonnosti v práci, takže som vlastne rád, že takéto leto zatiaľ nemáme. Ale uvidíme, čo bude v auguste, zatiaľ to vyzerá, že bude v porovnaní s doterajším vývojom teplejšie a stabilnejšie počasie.
Bude takéto teplo pokračovať aj počas jesene?
Pozeral som si dlhodobejšiu sezónnu predpoveď, ktorú nám poskytuje Európske centrum pre strednodobé predpovede (ECMWF), a zatiaľ to vyzerá tak, že charakter augustového počasia by sa mal preniesť aj do jesene. Tá pravdepodobnosť je približne 60 až 70 percent.
Inak povedané, jeseň môže mať veľmi podobné rysy ako v minulom roku, ale je to samozrejme ešte veľmi ďaleko, a všetko nakoniec môže skončiť úplne inak.
Takže bude babie leto?
Minulý rok sme mali ukážkové babie leto, vyššie teploty sa držali až do polovice októbra, dokonca veľmi teplo bolo ešte aj v priebehu novembra 2019. Ale každé babie leto je iné. Dva týždne je ozaj nezvyčajne dlho, z histórie máme prípady, kedy babie leto trvalo len tri či štyri dni.
Všetko záleží od toho, aké bude počasie v septembri. Ak sa v prvej polovici ochladí a padnú nejaké zrážky, a stabilizuje sa anticyklonálne počasie nad Balkánom a juhovýchodnou Európou, je šanca, že sa babie leto neskôr prejaví výraznejšie.
Vrátim sa k júlu, počas ktorého sa objavili ozaj silné zrážky, ktoré spôsobili povodne najmä na východe Slovenska. Je to normálne?
Poslednýkrát sa takéto nepríjemnosti objavili napríklad v roku 2011 na svahoch Malých Karpát, alebo napríklad na Gemeri v roku 2017. Povedal by som ale, že to je v klimatickom pásme Slovenska pomerne ojedinelá záležitosť, ale aj keď sa nevyskytujú každý rok, treba s nimi vždy počítať. Búrky a intenzívne lejaky sú pre leto typické.
Tento rok boli bohužiaľ pre niektoré obce naozaj nešťastné. Búrka zasiahla celé povodie nad obcou, čo sa prejavilo v zvýšených prietokoch. Tiež treba dodať, že s klimatickou zmenou budú takéto extrémne prejavy počasia čoraz viac bežné.
Okrem obcí na východe Slovenska sa tento rok ale vyskytli aj iné neštandardné situácie, napríklad 28. júna sa niekoľkokrát zopakovala výrazná stacionárna búrka na Muránskej planine. Len za jún tu bol mesačný úhrn zrážok takmer 350 mm, čo je asi trojnásobok toho, čo tam býva bežne.
V posledných dvoch rokoch sme mali leto, ktoré trvalo tretinu roka, teda od polovice apríla skoro až do polovice októbra. A takmer počas celého tohto obdobia sme mali kontinuálne teploty nad 25°C.
Myslíte si, že sa bude dať na Slovensku v budúcnosti hovoriť o niečom ako „dažďová sezóna“?
Nezdá sa, že by sa takýto režim na Slovensku v blízkej budúcnosti vyskytol. Ale je pravda, že práve s klimatickou zmenou prichádza na Slovensko niečo nové. V budúcnosti budú skôr typické letá ako sme tu mali v roku 2015, 2017 a 2018 - teda dlhé a veľmi suché.
Zoberte si, že v posledných dvoch rokoch sme mali leto, ktoré trvalo tretinu roka, teda od polovice apríla skoro až do polovice októbra. A takmer počas celého tohto obdobia sme mali kontinuálne teploty nad 25°C. Na meteorologickej stanici v Žihárci (nedaleko Šale) sme v roku 2018 zaznamenali až 140 letných dní. Toto je niečo, čo prichádza s otepľovaním.
Je celkom možné, že letá sa predĺžia na úkor jarného a jesenného obdobia.
Čiže budeme mať iné ročné obdobia?
Dalo by sa povedať, že otepľovaním postupne smerujeme do stredomorského subtropického klimatického režimu, ktorý bude charakteristické tým, že prechodné ročné obdobia sa vytratia a nahrania ich dve ročné obdobia - dlhé suché teplé leto a vlhká mierna zima.
To vlhké obdobie sa síce nebude dať úplne popísať ako obdobie dažďov, ako majú napríklad v Indii alebo v Afrike, ale určite môžeme hovoriť o vlhkejšom a suchšom období.
Čiže tu bude klíma ako v Taliansku alebo Španielsku?
Presne tak. V západnom stredomorí sa zvykne ochladzovať niekedy v októbri-novembri a prevažná časť zrážok tam prichádza práve v týchto mesiacoch. V januári a februári je tam už suchšie a „zjarnieva sa“. Toto budeme môcť pozorovať asi aj na Slovensku.
Trúfli by ste si odhadnúť, kedy sa to stane? Aj na základe toho ako sa klimatická kríza vyvíja celosvetovo.
Takýchto rokov, kedy sme mali podobný režim, už bolo viac, napríklad v roku 2015. Nechcem sa hrať na veštca, nemám krištáľovú guľu, ale podľa toho čo nám ukazujú klimatické modely a scenáre zmeny klímy, sa dá očakávať, že by sa to mohlo stať v rámci najbližších dvadsiatich rokov.
Na Slovensku máme zatiaľ jeden z piatich najteplejších rokov.
Dá sa teda predpokladať, že na Slovensku už nebudeme mať cez zimu sneh?
To sa nedá povedať, lebo zima si zachová určité rysy a sneh k tomu bude určite ešte patriť. Sneh bude, dokonca aj v nižších polohách, skôr bude výraznejšie ubúdať počet dní, kedy sa snehová pokrývka dokáže udržať na zemi.
Pri prudkých zmenách počasia (ochladeniach) bude snehová pokrývka naďalej aj v Bratislave či Hurbanove. Ale taký režim, ako sme tu mali v 60-tych a 70-tych rokoch, že na začiatku zimy nasnežilo a sneh sa držal niekoľko mesiacov až do jari, to v budúcnosti nebude typické.
Vy ste mi spomínali, že toto je druhý globálne najteplejší rok v histórii meraní. Platí to aj pre Slovensko?
Určite to platí na celosvetovej aj celoeurópskej úrovni, naozaj smerujeme historicky k druhému najteplejšiemu roku. Na Slovensku máme zatiaľ jeden z piatich najteplejších rokov, ale uvidíme ešte čo bude.
Kde na svete môžeme sledovať najagresívnejšie prejavy otepľovania, teda klimatickej krízy?
V niektorých tropických oblastiach, najmä v okolí rovníka, majú zásadný problém s výskytom veľmi dlhých vĺn horúčav a so suchom, ktoré sa prejavuje v dlhodobom nedostatku vody.
Mnohé oblasti Afriky, a to teraz nemyslím len Sahel, ale aj iné oblasti trópov v blízkosti rovníka, India, južná Čína, celá juhovýchodná Ázia ako Vietnam, Indonézia, ďalej Austrália majú už teraz problém s rastúcim suchom. Spomeňte si na situáciu s tohtoročnými lesnými požiarmi v Austrálii, na prelome rokov 2019/2020.
Okrem trópov tam určite patrí aj oblasť polárnych regiónov, teda Arktída a severné periférie Ruska a Kanady, tam sa momentálne dejú veľmi zásadné a rýchle zmeny. Na konci júna v niektorých oblastiach východnej Sibíri, čo je jedna z najchladnejších oblastí na severnej pologuli, zaznamenali teploty nad 35°C, v niektorých dňoch to šlo dokonca nad 38 stupňov!
To, čo sa tam momentálne deje, sa dá pripísať naozaj veľmi rýchlemu otepľovaniu a veľmi nezvyčajným a dramatickým zmenám charakteru prostredia v dôsledku meniacej sa klímy. Z roka na rok je situácia horšia, topí sa permafrost, teda dlhodobo zamrznutá pôda, z ktorej uniká veľké množstvo metánu.
To je ďalší veľmi silný skleníkový plyn, ktorý spôsobuje ďalšie otepľovanie tohto regiónu.
S tým súvisí na prvý pohľad krásna ukážka atmosferickej fyziky. Približne pred dvomi týždňami sme mali na slovensku učebnicový príklad nočných „svetielkujúcich“ oblakov (nuctilucentov), ktoré sa vyskytujú vysoko v atmosfére. Bolo to niekedy okolo 5.-6. júla, boli viditeľné dokonca aj z Bratislavy.
Tieto oblaky súvisia práve s vysokými emisiami metánu, ktoré pochádzajú z Arktídy. Metán sa vo výškach 80-90km nad zemou štiepi na vodu, ktorá kondenzuje a mení sa na ľadové kryštáliky. Keď sú oblaky nasvietené v priaznivom uhle, vnímame ich ako krásne biele závoje po západe alebo pred východom slnka.
Ale nenasvedčujú predpokladám nič dobré, však?
Nie, svetielkujúce oblaky sú príznakom zrýchľujúceho sa otepľovania, takže neveštia nič dobré, aj napriek tomu, že sú také atraktívne.
Máte nejaké predpoklady do čoho by to mohlo nakoniec vyústiť v priebehu nasledujúcich pár rokov, desaťročí?
Explicitne sa zatiaľ nedá povedať, ktorá úroveň otepľovania bude kritická. Niektorí klimatológovia si myslia, že sme bezpečnú hranicu otepľovania už dávno prekonali - podľa nich sa môže stať už naozaj čokoľvek.
Každopádne môžeme povedať, že klimatická zmena, či už u nás na Slovensku alebo na celom svete, v posledných dvoch-troch desaťročiach veľmi výrazne akceleruje. Čaká nás minimálne štvorstupňové oteplenie len v rámci tohto storočia! A to bude mať veľmi pravdepodobne nezvrátiteľné dopady na hospodárstvo, kvalitu a stabilitu biosféry, ekosystémov.
Nechcem byť nejakým veľkým pesimistom, ale pokiaľ to oteplenie presiahne jednostupňové oteplenie na 20 rokov (doteraz sme mali 1 stupeň za posledných 60-70 rokov), situácia bude naozaj kritická.
A tým pádom budeme čím ďalej, tým viac zažívať aj rôzne deštruktívne anomálie v počasí.
Áno. Čoho by sme sa my na Slovensku mali báť asi najviac, je sucho. Budú sa predlžovať obdobia, kedy budú padať zrážky len výnimočne. Budeme mať teplejší povrch zeme a vyšší výpar - v takýchto podmienkach budeme potrebovať, aby viac pršalo.
Pri každom stupni oteplenia potrebujete, aby do krajiny napršalo minimálne o 100 až 150mm viac, čo sa, samozrejme nedeje okamžite.
Je možné, že v extrémnom prípade budeme riešiť podobné problémy ako majú kolegovia v Čechách - oni tam majú už od zimy 2014/2015 kontinuálne sucho, ktoré pomenúvame už ako hydrologické sucho - teda sa im prejavuje na výraznom poklese hladiny podzemných vôd, a to dokonca aj v horských oblastiach.
U nás je to už tiež problém?
Zatiaľ nie, my máme iné hydrogeologické zloženie. Ale dlhodobo by som sa napríklad nespoliehal na prítomnosť Dunaja či výdatnosť vodných zdrojov na Žitnom ostrove. Je možné, že časom zmiznú úplne.
