V Bratislave mierne prevažuje ochota dať sa očkovať nad neochotou, postoj k očkovaniu tiež výrazne súvisí s politickými preferenciami.
Rovnako ako na prelome októbra a novembra narástla miera pocitu ohrozenia z ochorenia, mierne narástla aj ochota dať sa zaočkovať proti koronavírusu. V septembri by sa dalo zaočkovať 23,5 % respondentov a na prelome októbra a novembra 26,8 %. Zároveň v čase, keď najviac narastal počet nových pozitívnych prípadov, sa znížilo percento tých, ktorí ako dôvod odmietavého postoja k očkovaniu uvádzajú, že koronavírus nie je až taký škodlivý, ako sa nám snažia niektorí nahovoriť. Ukázal to prieskum SAV, MNFORCE a Seesame.
Ochota dať sa zaočkovať mierne narástla
Na otázku: „Ak by dnes bola dostupná vakcína na koronavírus schválená Európskou úniou, dali by ste sa zaočkovať?“ odpovedalo na prelome októbra a novembra kladne 26,8 % respondentov, zaočkovať by sa nenechalo 44,3 % respondentov a 28,9 % z opýtaných na otázku nevedelo odpovedať. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami je ochota dať sa zaočkovať od apríla najvyššia.
V Bratislave mierne prevažuje ochota nad neochotou, pričom postoj k očkovaniu tiež výrazne súvisí s politickými preferenciami. Najväčšiu ochotu dať sa zaočkovať uvádzajú ľudia, ktorí by vo voľbách volili stranu Za ľudí (52,6%), koalíciu PS-Spolu (51%) a OĽANO (46%). Menšiu ochotu deklarujú naopak voliči SaS (35,6%), Hlas-SD (24,5%), Sme rodina (23,5 %) a Smer-SD (16,9 %). Najnižšiu ochotu deklarujú voliči strany Kotlebovci ĽS NS (6,2 p%).
Očkovať sa chcú najmä mladí ľudia
„Malý nárast ochoty dať sa zaočkovať proti koronavírusu najpravdepodobnejšie súvisí s rastúcim pocitom ohrozenia epidémiou koronavírusu. Na rozdiel od niektorých zahraničných výskumov však na Slovensku neprevláda pozitívny postoj medzi najstaršími, ale naopak najmladšími respondentmi," hovorí Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
Pozitívny postoj k očkovaniu súvisí s dôverou k vláde, zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám.
Respondenti, ktorí sú spokojnejší s tým, ako súčasná slovenská vláda postupuje pri zvládaní epidémie, sú ochotnejší dať sa zaočkovať a naopak, zaočkovať by sa dalo iba 8,2% z tých respondentov, ktorí sú s doterajším počínaním vlády v boji proti epidémii veľmi nespokojní.
„Vidíme, že ľudia si uvedomujú opätovný nárast šírenia koronavírusu a chápu jeho dôsledky. Ale na to, aby sme zabezpečili čo najvyššiu preočkovanosť, musíme si získať ich dôveru. A to dokážeme iba tým, že budeme poznať ich myšlienkové pochody,“ vysvetlila Michaela Benedigová z komunikačnej agentúry Seesame.
„Komunikácia všetkých inštitúcií by preto mala rešpektovať behaviorálne princípy. Nemala by strašiť a karhať, ale rozumne pracovať s obavami ľudí. Inštitúcie majú dnes jedinečnú príležitosť dosiahnuť zmenu postojov tým, že budú v komunikácii zmysluplne kombinovať emocionálne a racionálne dôvody pre očkovanie,“ dodala Benedigová.
Ustupuje názor, že koronavírus nie je škodlivý
Od apríla je stále najvýznamnejším dôvodom, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus (27,6 %). Druhým najčastejším dôvodom je presvedčenie, že vakcína na koronavírus nedokáže pomôcť (21,9%, čo je oproti septembru nárast) a tretím nedôvera voči farmaceutickým firmám (16,5 %, oproti septembru pokles).
Najvýraznejšie v súvislosti s odmietaním očkovania kleslo oproti septembru uvádzanie dôvodu: „Koronavírus nie je taký škodlivý, ako sa nám snažia nahovoriť, čo pravdepodobne súvisí s rastúcim počtom hospitalizácií a úmrtí.“
