K hrobu mafiána niekto priniesol čokoládového zajaca. Pozreli sme sa na to, ako dnes vyzerajú hroby bratislavského podsvetia

Známa je aj fotografia z baru, na ktorej s pohárom vína v ruke pózuje s vtedajším poslancom SDKÚ Pavlom Kubovičom. Jozefa Surovčíka zastrelili v septembri roku 2003 pri Slnečných jazerách, keď bol na vychádzka so psom. Teórie o motíve vraždy sa rôznia a identitu vraha do dnešného dňa nepoznáme.

Pochovali ho do veľmi skromného rodinného hrobu, ktorý sa od okolitých hrobových miest prakticky v ničom nelíši. Keby si kráčal po urnovom háji, ani si nevšimneš, že sa tu nachádza pomník svojho času veľmi vplyvného člena podsvetia, ktorý vlastnil množstvo lukratívnych podnikov.

Z krematória sme sa pobrali na cintorín v Slávičom údolí. Ten na nás pre svoju obrovskú rozlohu, počet hrobov a ich nevhodné rozmiestnenie pôsobil mierne chaotickým dojmom. Tieto pocity v nás zakrátko utvrdila staršia pani, ktorá sa sťažovala, že nemôže nájsť hrob svojich príbuzných. Vyzerala celkom stratená. Chceli sme jej pomôcť, no v tej chvíli sme sa nevedeli zorientovať ani my.

I keď sa na cintoríne nachádza interaktívna tabuľa, pomocou ktorej môžeš vyhľadať hrob zosnulého, pátranie po samotnom pomníku je ťažší oriešok. Navyše hroby sú miestami v takom tesnom susedstve, že sa popri nich ťažko prechádza. V osemnástom sektore sme sa nakoniec dostali k pomerne opustenému hrobu Jozefa Daniša a dvoch ďalších členov jeho rodiny.

Zopár prázdnych svietnikov a jediná umelá kvetina naznačujú, že o hrob sa zrejme už veľa ľudí nestará. Pobavila nás malá čokoládová sladkosť na pomníku, akú určite poznáš ako bežnú súčasť veľkonočnej výslužky. Zajačika sem pravdepodobne niekto priniesol počas sviatkov.

Jozef Daniš s prezývkou Papas a jeho brat Vladimír alias Tuti patrili medzi prvých bratislavských výpalníkov. Mafiánske praktiky dvojice bratov bývajú označované za najmenej sofistikované. Často sa vraj správali ako hulváti, v podnikoch odmietali platiť a kradli si pre seba miestne ženy. Svojím agresívnym správaním na seba priťahovali pozornosť verejnosti i mafie.

A tak sa raz stalo, že mladší z bratov Tuti nahneval bosa bosov Mikuláša Černáka, ktorý rozhodol, že ho „dajú dole“. Za explóziou auta z roku 1995, v ktorom sa nachádzali obaja bratia, údajne stáli sýkorovci. Tým v danom období ešte vládol obávaný gangster Miroslav Sýkora, považovaný za jedného z najmocnejších slovenských mafiánov 90. rokov, čomu v Slávičom údolí odpovedá aj jeho honosný hrob, ku ktorému vedie vlastný chodník.

Spredu a zľava ho lemuje dvojica záhonov. Pri hrobe je žulová lavička s úložným priestorom na kľúčik, kam si zrejme pozostalí odkladajú veci na čistenie hrobu. Na hrobe okrem množstva svietnikov a kytice umelých kvetov boli aj živé kvety, ktoré niekto priniesol počas posledných dvoch týždňov.

Miroslav Sýkora, ktorému rodina dala na pomník vyryť zdrobneninu jeho mena, bol obávaným bosom z Bratislavy. Podsvetie ho podľa pamätníkov popri Mikulášovi Černákovi považovalo svojho času za najvplyvnejšieho šéfa vtedajšej mafie. Osudným sa mu stal konflikt s jedným z členov jeho gangu, ktorý sa vraj postaral o jeho popravu. Sýkoru v roku 1997 zastrelili pred hotelom Holiday Inn, no súd s jeho údajnými vrahmi sa ťahá do dnešných dní.

Po návšteve miesta posledného odpočinku Miroslava Sýkoru sme sa presunuli na bratislavský Martinský cintorín, na ktorom sú pochovaní ďalší dvaja mafiáni. Jedným z nich je Ján Takáč, ktorý úzko spolupracoval s vyššie spomínaným Jozefom Surovčíkom.

Takáč začínal v Bratislave rovnako ako bratia Diničovci ako ochrankár v jednej z diskoték. Neskôr sa dal na fakturačné podvody a prostredníctvom svojej SBS vypaľoval miestne podniky. Takáčovci boli na prelome milénia v Bratislave známi pre konflikty s albánskymi gangmi. Za smrťou Jána Takáča však nakoniec stála slovenská mafia. V lete roku 2003 ho zastrelil Ľuboš Zelman z organizovanej zločineckej skupiny piťovcov.

Takáčov pomník sa nijako neodlišuje od svojho okolia – bez problémov zapadá medzi ostatné hroby. Nemožno tvrdiť ani to, že by oproti iným nebol udržiavaný. Našli sme na ňom kvety, nové kahance, veniec či srdce vytvarované z dreva. Od opusteného hrobu má teda na míle ďaleko.

Asi päťsto metrov od Takáčovho hrobu je pochovaný Vladimír Daniš, ktorého brat Jozef má pomník v Slávičom údolí. Práve Vladimír, prezývaný Tuti, v roku 1995 údajne vyvolal konflikt s Mikulášom Černákom, ktorý smeroval k explózii auta Danišovcov.

Na stretnutí mafiánov v reštaurácii Aušpitz vraj nazval údajného bosa Popradu Milana Reichela steroidovou bábkou, vysmieval sa gangstrom pochádzajúcim z iných miest ako z Bratislavy a zabával sa na účet brata Mikuláša Černáka, ktorého porazil v pretláčaní.

Na pomníku by si meno Vladimíra Daniša hľadal ťažko, je na ňom vyryté iba rodinné priezvisko. Portál virtuálnych cintorínov však uvádza, že na tomto miesto bol pochovaný aj mafián Tuti. Nájom za hrob je momentálne nezaplatený a už pri prvom pohľade na poloprázdny pomník je jasné, že k nemu mnoho návštevníkov nechodí.

Najviac nás na ňom zaujali rastliny vyrastajúce z hrobu v tvare kríža, v ktorých sa skrýva malý anjelik. Tento symbol kresťanstva je v značnom kontraste so životom násilníka Tutiho, ktorý na kresťanské hodnoty vôbec nedbal.

Po odchode z Martinského cintorína sme si v aute nastavili v navigácii GPS súradnice cintorína vo Vrakuni, kde sme hroby našli pomerne ľahko. Pomohla nám interaktívna tabuľa  aj prehľadné rozmiestnenie hrobov nachádzajúcich sa v úsekoch tvarovaných do kruhov. Presne v strede medzi trojicou prvých kruhov sme zbadali neprehliadnuteľný hrob významného sýkorovca Petra Čongrádyho a hrob jeho brata Ľuboša.

Odhliadnuc od napadaného ihličia a lístia, je viac než jasné, že pozostalí na mafiána prezývaného Čongy nezabudli. Na pomník, pred ktorým je umiestnená lavička, mu niekto priniesol bahniatka, narcisy a tulipány, ktoré boli maximálne niekoľko dní staré. Na hrobe je množstvo dekorácií: vtáčik pripevnený vo venci, viacerí anjelikovia či luskáčik.

Peter Čongrády sa v médiách v posledných rokoch spomína aj v súvislosti s kauzou Fatima. Údajne vydieral podnikateľa Ondreja Janíčka a pripravil ho o bar. Vrahovia si mafiána pochovaného vo Vrakuni vyhliadli v septembri 2004 pri vchode pred pizzeriou v Petržalke, kde ho zastrelili po vystúpení z auta. Smrť Čongrádyho si údajne objednal jeho mafiánsky sok Sergej Miňajlenko.

Petrov brat Ľuboš Čongrády vraj na mieste činu poriadne zúril a vulgárne nadával novinárom i fotografom. Sedem rokov po vražde Petra Čongrádyho prišiel na rad aj on. Na dovolenke v Dominikánskej republike údajne vypadol z okna. Jeho pomník sa týči po ľavej strane hrobu Petra Čongrádyho. Je preplnený anjelikmi a výzdobou, na ktorú si zjavne niekto z blízkych pozostalých dvojice bratov potrpí.

Ani na Ľuboša Čongrádyho nemá podnikateľ Janíček najlepšie spomienky. V jednu noc ho údajne pod vplyvom drog zobral na hrob mŕtveho gangstra Jozefa Kucmerku alias Oša, kde ho vraj so zbraňou nútili kľačať na zemi a odprisahať mafiánom vernosť.

„Odchytil si ma pred toaletou a vytiahol ma von bez bundy. Bola zima, myslím, že začiatok decembra. Následne ma zatiahol do auta a odvliekol na neznáme miesto. Až keď sme prišli na cintorín, povedal, že ideme k hrobu Oša. Bolo krátko pred polnocou. Hodil ma na kolená a kázal mi zapáliť cigarety a popichať ich na hrob. Bol som vystrašený, pretože mal pri sebe zbraň a bol zjavne zdrogovaný. 

Musel som pri hrobe hovoriť rôzne nezmysly, okrem iného aj to, že neprezradím ich vypaľovanie a iné činnosti. Robil to aj kvôli mojej manželke, ktorá ostro vystupovala proti praktikám mafie. Nakoniec som musel prisľúbiť vernosť a to, že ich neudám polícii. Netreba zabudnúť, že v tom čase robilo pre políciu množstvo mafiánov,“ povedal pre REFRESHER Ondrej Janíček, ktorý má už v súčasnosti od bratov Čongrádyovcov pokoj.

Na záver sme sa vydali na maličký cintorín v Petržalke, kde sa takmer hneď pri vchode nachádza pomník Petra Steinhübela, známeho aj pod prezývkou Žaluď. Hrob mafiánskeho podnikateľa zdobili kahance, vence s čiastočne zožltnutým ihličím, malá soška anjela či kytica s umelými kvetmi.

O miesto bolo zjavne dobre postarané. V okolí pomníka bolo napadané lístie, no samotný hrob bol čistý, ako keby ho niekto tesne pred naším príchodom očistil metličkou. Na vkusne upravenom čele pomníka chýbala fotografia zosnulého. Miesto nej je na ňom reliéf Márie s Ježišom. Po ich tvárach krátko pred fotením stekali malé kvapky dažďa.

Peter Steinhübel si v 90. rokoch najprv zarábal ako vekslák a v časoch malej privatizácie sa nabalil na sfalšovaných dražbách. Tak sa napríklad dostal aj k televízii VTV. Žaluď, známy svojou záľubou v mladých dievčatách, stál okrem iného za objednávkou vraždy Vladimíra Bachledu z HZDS, ktorého zastrelil Mikuláš Černák. Nájomní vrahovia však išli neustále po krku aj Steinhübelovi. Nakoniec ho dostali v roku 1999 pri vystupovaní z auta vo dvore Bratislavských mraziarní, kde mu neznámy strelec ranou z pušky Sauer roztrhal vnútornosti.