Miriam Kalisová: Ľudia ma zaškatuľkovali ako serióznu tvár spravodajstva. Môj osobný život je však úplne iný (Rozhovor)

Nehanbím, len som o niečo menej sebaistá ako pri tých videoreceptoch. Vždy keď vydávam video s nejakým citátom pre ženy, som sama sebe veľkým kritikom. Chcem totiž, aby som jasne a zrozumiteľne odkomunikovala hlavnú myšlienku, a zároveň, aby to bolo stručné, trefné a úderné.

Vytvorila som miesto pre ženy, ktoré potrebujú objať, podporiť, byť vypočuté alebo poradiť. Je to uzatvorená a čisto ženská komunita.

A Červený stan teda slúži na čo?

Je to miesto pre ženy, ktoré potrebujú objať, podporiť, byť vypočuté alebo poradiť v najrôznejších témach. Okrem „livestreamovania“ sa už konečne vďaka uvoľneniu opatrení postupne začíname stretávať aj naživo a je to skvelé.

Všimol som si, že instagramový profil Červeného stanu ste uzamkli. Prečo?

Sme uzatvorená a čisto ženská komunita. Od začiatku to bol súkromný profil. Nikdy nebol verejný, takže nebolo čo uzamykať. Každú jednu členku musím schváliť a potvrdiť. Nechceme tam žiadne fejkové a toxické profily, ktoré len škodia a šíria negatívnu energiu. 

Odkiaľ pochádzajú tie motivačné citáty? Je to všetko z vašej hlavy na základe vašich životných skúseností?

Určite som sa v niektorých prípadoch inšpirovala aj zahraničnými tiktokermi. Nie je to nič nové, podobnú tvorbu robia aj iné profily vo svete. Keď sa mi nejaký citát zapáčil, tak som si ho zapísala a potom interpretovala aj môjmu publiku. Mnohé z tých citátov však vyplývajú aj z tých livestreamov, ktoré robíme so ženami na určité témy.

Okrem livestreamov ste mali v pláne urobiť aj vlastný podcast. Aktuálne je to v akej fáze?

Už asi rok stále len v prípravnej. (smiech) Som ten typ človeka, čo si na plecia zoberie veľmi veľa vecí a potom si musí určiť priority, aby sa to časovo dalo zvládnuť. Počas pandémie som okrem Červeného stanu, sociálnych sietí a moderovania Reflexu riešila aj merch, no nechcela som nakúpiť lacné tričká z Číny a predávať ich pod svojím menom, ako to robí každý druhý.

Dala som radšej šancu lokálnym a šikovným výrobcom zo Slovenska. Všetok môj merch je robený ručne. Robíme vlastné sviečky, šperky a náramky. Ja som si to všetko navrhla a oni mi to vyrobili. To však, samozrejme, zabralo veľmi veľa mojej energie. Musela som si určiť priority a, žiaľ, na podcast zatiaľ nevyšiel čas.

Máte toho pomerne dosť. Dá sa to všetko stíhať?

A to mám ešte rozpracované nejaké ďalšie projekty, o ktorých sa ľudia dozvedia až niekedy na jeseň, ale riešime ich už teraz. Snažím sa to stíhať, ale niekedy si ani neuvedomujem, že toho robím tak veľa. V každom prípade však môžem povedať, že som na seba hrdá. Je však pravda, že od mája už mám aj vlastnú asistentku, lebo sa toho kopí čoraz viac a už nebolo možné stíhať to. 

Ľudia ma majú zaškatuľkovanú ako serióznu tvár spravodajstva a publicistiky, ale môj osobný život je úplne iný.

Na sociálnych sieťach ste pomerne úspešná – na Instagrame máte 80-tisíc sledovateľov a niektoré vaše videá na Tiktoku majú stovky tisíc videní. Považujete sa za influencerku?To je otázne, pretože každý si to slovo vykladá po svojom. Ja si myslím, že influencer je človek, ktorý svojím životom, názormi a vystupovaním ovplyvňuje širšiu skupinu ľudí. A to ja z veľkej časti robím. Keď zverejním videorecept, do pár hodín mi od žien začnú chodiť fotky jedál z toho videoreceptu, takže minimálne to, čo majú niektoré domácnosti doma na stole, „influencujem“. (smiech) A tak isto mám krásny vzťah s mojimi ženami z Červeneho stanu. Tá spätná väzba je veľmi silná a pre mňa vzácna, takže do istej miery asi som influencerka.

Cítim tam to „ale“.

Vo svete sa často hovorí o influenceroch najmä v pejoratívnom zmysle. Ja osobne som veľmi vďačná najmä za tú spätnú väzbu od followerov. Keď som nastupovala do Markízy pred asi 15 rokmi, jediný kontakt s divákmi bol cez listy, ktoré nám posielali do redakcie.

Ja som zažila ešte tú korešpondenčnú éru v médiách pred sociálnymi sieťami. Dnes je to už podobné, akoby som mala DOD (Deň otvorených dverí – pozn. red.) každý deň, pričom sa môžem stretnúť s hocikým a prehodiť pár slov. A je to fajn, lebo keď ma majú ľudia zaškatuľkovanú ako serióznu tvár spravodajstva a publicistiky, ale môj osobný život je úplne iný, tak práve tam sa tie ľady lámu.

Predpokladám, že si sociálnymi sieťami už aj zarábate.

Mám tam svojich klientov, áno.

Beriete Instagram ako možnosť svojho hlavného zdroja príjmu v budúcnosti?

Rada robím to, čo ma baví, a keď sa to spojí aj s finančným ohodnotením, je to len fajn. Mám to šťastie v živote, že moja práca bola vždy aj mojím koníčkom. Zatiaľ sa však nad tým veľmi nezamýšľam a nerobím si žiadne plány do budúcnosti v rámci sociálnych sietí. Hlavne ide o veľmi neisté prostredie. V jeden deň môžete mať na profile stotisíc ľudí a na druhý deň vás môže Instagram úplne odstrániť. Beriem to viac ako hobby. 

 
Ako na videá reaguje vaše okolie, kamaráti či kolegovia z Markízy?

Reagujú na to veľmi pozitívne. A často sa ma pýtajú, či ma to naozaj baví robiť, lebo vidia, že je za tým dosť roboty. A mňa to skutočne veľmi baví a rada experimentujem. Ale som veľký perfekcionista, a keď som mala zverejniť prvé video, hovorila som si, že nie je dostatočne dobré. Potom som si však uvedomila, že o nič nejde a že na tom svet nestojí. Myslím si, že ľudia v mojom okolí vidia, že mám z toho radosť, a veľmi ma v tvorbe podporujú. 

Tiktok je vhodný aj pre staršie generácie. Keď si ho otvorím, vyskakujú tam na mňa samé videá šikovných hrnčiarov, kuchárov, remeselníkov, maliarov, umelcov či šperkárov.

Neprekáža vám nálepka Tiktoku ako detskej a primitívnej sociálnej siete?

Neprekáža, aj ja som mala tento názor na začiatku. Myslím si, že je to len o tom, kto čo sleduje. Každý si tam vie nájsť to svoje. Hoci moja generácia sa z toho smeje a väčšina tvrdí, že je to hlúposť, a aj ja sama som mala podobné pocity z Tiktoku. Ale potom ma Maťko Zrebný naučil, že tam mám vyhľadávať a lajkovať to, čo chcem, a nájdem aj zmysluplný obsah, ktorý mi potom bude ten algoritmus automaticky odporúčať. Len to treba pár dní vydržať.

A naozaj to tak je. Keď si dnes otvorím Tiktok, vyskakujú tam na mňa samé videá šikovných hrnčiarov, kuchárov, remeselníkov, maliarov, umelcov, šperkárov atď. Myslím si, že tá platforma je vhodná aj pre staršie generácie, ktoré rady tvoria a rady sa inšpirujú.

Podľa reakcií pod vašimi videami, v ktorých odovzdávate motivačné posolstvá, sa ľudia sledujúci vaše videá delia na dva tábory: prvý ich miluje, druhý ich považuje za trápne, infantilné, až cringe. Evidujete to aj vy?(smiech) Neevidujem to vôbec. Ale keď to hovoríte, asi ste to niekde museli čítať. A je to úplne v poriadku, že to niekto takto vníma. Krása je v očiach pozorovateľa, ako vravia velikáni. A teda každý vidí to, čo chce vidieť. A preto tie dva tábory. Viete, ako to je, že na druhých vás irituje len to, čo so sebou nemáte vyriešené.

Tak v tých komentároch len ľudia ukazujú, na čom by vo svojom živote mohli zamakať. Čiže by sa z toho dal urobiť celkom slušný psychologický prieskum o tom, kto má aké publikum, keď sa niekde takýto typ komentárov objaví. Na mojich profiloch takýchto ľudí, našťastie, nemám. 

@miriam.kalisova

..just think about it 😘##selflove ##youareenough ##motivation ##womansworld ##foryou ##youworthit ##slovakia ##thankyouforyourtime ##foryoupage

♬ Put Your Head On My Shoulder - Paul Anka

Tými hejtmi sa teda ani nezapodievate?

Ale ja ani nemám pocit, že by tam nejaké boli. Ale teda vy ste asi na nejakých iných profiloch takúto diskusiu videli.

Všimol som si, že pri niektorých príspevkoch na Tiktoku ste vypli možnosť komentovania. Asi vás k tomu niečo viedlo.

To ani nie, že som vypla. Ale od začiatku som si to na Tiktoku nastavila tak, že pod týmto typom mojich videí možnosť komentovania nebude, pretože tam je úplne iný typ ľudí, ako mám na Instagrame. Tam máme s mojimi sledovateľmi už vytvorený vzťah a je to tam také rodinné. Tiktok je pre mňa neznáme prostredie a iba skúšam, čo tam funguje.

A zo sledovania viem, že tam ľudia chodia do komentárov vypúšťať svoj toxický odpad, a ja som nechcela byť takým miestom, kde si budú chodiť hejteri uľavovať. Na druhej strane s tým treba počítať – deje sa to všade a je to úplne prirodzené. A čím je video úspešnejšie, tým viac takýchto ľudí sa objavuje.

O nič nešlo, ľudia by sa podľa mňa nemali brať príliš vážne. Dôležité je vedieť si urobiť ‚srandu‘ aj sám zo seba. (Miriam Kalisová o paródii na svoje video od komika Fera Joka)

Je pravda, že blokujete ľudí, ktorí s vami nesúhlasia?

Blokujem len takých, ktorí vyslovene urážajú druhých ľudí a vyvolávajú hádky. Niektorí influenceri takýchto hejterov potom zverejňujú a vystavujú na verejný pranier, ale ja sa nimi nechcem ani zapodievať. Je pre mňa najlogickejšie voči tomu bojovať tak, že im nebudem dávať absolútne žiaden priestor. 

Prednedávnom vaše video parodoval známy komik Fero Joke. Zaregistrovali ste to?

Áno, videla som to, bolo to veľmi vtipné. (smiech) My sa s Ferom poznáme.

Takže vás to neurazilo.

Nie, vôbec, my sme si o tom neskôr aj písali. O nič nešlo, ľudia by sa podľa mňa nemali brať príliš vážne. Dôležité je vedieť si urobiť „srandu“ aj sám zo seba. Ja som to zobrala s humorom. Tak to Fero aj myslel.

Čo hovoríte na to, že niektorým ľuďom sa forma vašich videí nepáči a predstavovali by si ich skôr bez toho zbytočného pátosu?

Je úplne prirodzené, že sa moje videá nebudú páčiť každému. Rátam s tým a je to v poriadku. Ja ich robím pre tých, ktorým sa páčia a vidia v nich zmysel. A všetci ostatní majú celý virtuálny priestor na to, aby si našli to, čo „súladí“ s nimi. Keby sme sa mali ako ľudské bytosti neustále prispôsobovať tým, ktorým sa na nás niečo nepáči, o chvíľu by sme sa úplne stratili v tom, akí vlastne máme byť, lebo stále sa nájde niekto, kto nám hovorí, že to máme robiť inak.

Rozumiem. Je z vás cítiť, že v poslednom čase zažívate veľký vnútorný pokoj. Je ťažké nájsť ho v dnešnej uponáhľanej dobe?Vnútorný pokoj určite nie je ľahké nájsť. A je jedno, či je alebo nie je uponáhľaná doba. Podľa mňa nie je náročné byť pokojný a vyrovnaný pri meditovaní niekde pod opusteným stromom v Tibete, ale skôr v takých tých bežných každodenných situáciách, ako v zápche cestou do práce, keď sa človek ponáhľa a nestíha. To je omnoho väčšia výzva. Mne sa ho podarilo nájsť a dúfam, že to tak aj zostane.