Mali by niesť influenceri právnu zodpovednosť za rady, ktoré rozdávajú na sociálnych sieťach?

To, akú právnu formu si influencer zvolí, už závisí od toho, čo všetko robí. Na niektoré aktivity môže byť živnostník, pri iných zvolí eseročku. Okrem toho však obsah na sociálnych sieťach upravujú a limitujú pravidlá jednotlivých spoločností ako Instagram a Tiktok, miestne zákony, nariadenia Európskej únie či smernica o audiovizuálnych mediálnych službách.

Čo sa stane, ak porušia zákon?

„Produkty sú jedna vec, rady druhá,“ vraví Kamenec. „Ak niekto tvrdí, že vie o výbornej diéte, ktorá mu zabrala, a predáva jedálniček alebo poradenstvo, tak je otázkou, či tá osoba porušila nejakú právnu povinnosť alebo priamo spôsobila škodu.“ 

Zodpovednosť nesú influenceri podľa Kamencových slov jedine v prípade, že porušili nejakú právnu povinnosť.

To, či sa rozhodneš nasledovať niečie rady alebo napodobňovať niečí životný štýl, je z hľadiska zákona len tvoja zodpovednosť. Ak máš menej ako 18 rokov, je to zodpovednosť tvojich rodičov (čo môže byť ďalší dôvod, prečo sa ti môžu snažiť kontrolovať obsah telefónu a zisťovať, na čo sa pozeráš).

V momente, keď spôsob predaja, oblasť, v ktorej rozdávajú rady, alebo legálnosť biznisu nie sú v súlade so zákonom, čelia influenceri právnym problémom. Musíš im to však dokázať.

S tým súhlasia aj Andrea Cox a Natália Babicová z organizácie DigiQ, ktorá sa venuje aj témam internetovej bezpečnosti a IT etiky. Pracujú najmä s deťmi a mládežou a pre Refresher na tému právnej zodpovednosti influencerov povedali, že nielenže existuje, ale existujú dokonca aj viaceré spôsoby, ako dosiahnuť spravodlivosť. Nie sú však dokonalé.

Odborníčky vravia, že niekedy je „ľahšie“ dolapiť influencera, napríklad cez porušovanie autorských práv. Cez nahlásenie na sociálnej sieti až po nahlásenie na relevantnom úrade (polícia, daňový úrad, podľa toho, aké pochybenie riešiš) možno príspevok stiahnuť z webu, prípadne aj vymáhať nejaké odškodnenie.

Cox a Babicová si myslia, že v prípade zdieľania nepravdivej alebo nepresnej informácie je namieste, aby sa influencer ospravedlnil. Platí to podľa nich aj v prípade Jasmíny Alagič, ktorá v storke na Instagrame hovorila o kolagéne, ktorý odvodňuje. „Môžem žrať pizzu na večeru, pretože ju vďaka kolagénu odvodním. Tak ako vy všetky, ktoré ste vykúpili aj poslednú dávku bikini body kolagénu,“ povedala na sociálnej sieti.

Pranierovanie v médiách, sarkastické reakcie fitnesových stránok alebo iné online reakcie podľa slov odborníčok nemusia vôbec zasiahnuť človeka, ktorý sleduje len Alagič. Pripomenuli však, že to influencerku neospravedlňuje. „Sloboda prejavu nie je absolútne právo,“ zdôraznili svorne Cox a Babicová z DigiQ. 

Súhlasí s tým aj influencerka Zuzana Strausz Plačková, ktorá pre Refresher povedala, že ak by došlo ku klamstvu, k zavádzaniu alebo ublíženiu, podľa nej by sa mal influencer verejne ospravedlniť. Zdôrazňuje, že influenceri by mali dodržiavať zákony, mať k spoluprácam zmluvy a faktúry a najmä si dávať  pozor na to, čo a ako povedia.

Kto porušuje na internete zákony? Nikto nevie

„Je nemožné, aby sme identifikovali a postihovali každého jedného človeka, ktorý poruší zákon alebo pravidlá na sociálnych sieťach,“ povedali odborníčky z DigiQ.

Či už ide o nezákonné, alebo „len“ neetické správanie, nevieme ho vraj úplne zastaviť. To, aby si napríklad Instagram „prekopal“ algoritmus alebo Facebook začal riešiť nenávistné prejavy, dosiahneme podľa nich tlakom na sociálne siete.

Ten by mal prichádzať od ľudí, ale aj od štátov alebo inštitúcií, ako je Európska únia. Príkladom je obmedzenie hashtagov, ktoré propagujú samovraždu. Tie na Instagrame nefungujú a hneď ako firma identifikuje, že nejaký príspevok navádza na samovraždu, zmaže ho a často obmedzí alebo rovno zruší aj daný účet.

Cieľom však podľa expertiek na online etiku a bezpečnosť nemá byť ani tak zadosťučinenie po tom, ako vznikne problém, ale skôr prevencia a predchádzanie šíreniu hoaxov, klamstiev, zavádzajúcich reklám alebo nebezpečných trendov na sociálnych sieťach.

Aj po všetkých zmenách pravidiel používania sociálnych sietí v uplynulých rokoch totiž ostala v dokumentoch nenápadná veta o tom, že sociálne siete nenesú zodpovednosť za všetok obsah. Zatiaľ nie je možné preskúmať každý z miliárd príspevkov denne – ani algoritmom, ani s pomocou ľudí. Sociálne siete zakročia len v prípade, že zachytia rozšírený trend nebezpečných informácií (ako to urobili napríklad pri pandémii).

Ako pripomína Kamenec, Facebook napríklad vôbec nerieši dezinformácie na slovenskej scéne – napriek tomu, že aj v USA sa z poloprávd napokon vyvinul až útok na Kapitol. O tých najväčších sme napísali aj samostatný článok, prečítaj si viac tu.

Na potrebu prepracovať a zlepšiť umelú inteligenciu upozornili aj expertky z DigiQ. Podľa slov Andrey Coxovej práve algoritmus pomáha rýchlo stiahnuť nebezpečné výzvy napríklad z Tiktoku, kde nájdeš obsah o poruchách príjmu potravy či samovraždách, ale aj dezinformácie o „liečbach“ rôznych ochorení – od covidu po rakovinu.

Existuje právna zodpovednosť za škody spôsobené radou?

Pokiaľ ide o nasledovanie rád influencerov, Kamenec nevidí v slovenských zákonoch možnosť vymáhať zodpovednosť v prípade, že si ich nasledovaním ublížiš. Hranica je navyše veľmi tenká, často je to otázkou toho, či si kriticky vyhodnotil obsah, ktorý konzumuješ.

„Keď si napríklad Gogoman natrie na tvár nutellu, všetci vieme, že to je žart a nemáme to nasledovať. Vieme, že nátierka nepatrí na kožu, a príčetný človek to neskúsi. Takže keď nejaký influencer povie, že istá mastička je výborná na vyrážky a jemu zabrala, je to opäť na našom vyhodnotení,“ povedal Kamenec pre Refresher.

Česká Heroine v článku pripomína, že na niektoré povolania existujú prísne štátne regulácie; napríklad lekári, lekárnici, praktikanti niektorých liečebných metód alebo právnici a finanční poradcovia majú konkrétne paragrafy, ktorými sa musia riadiť, a nesú zodpovednosť za to, čo povedia.

A keby sa niekto iba na odborníka hral, napríklad amatérsky študent práva, a radil by na Instagrame za peniaze, pričom by svojou radou niekoho poškodil, hrozí mu stíhanie za neoprávnený výkon činnosti.

Väčšina influencerov na sociálnych sieťach je však od týchto expertíz ďalej. Ide o rady ladené do viet ako „mne to pomohlo“ a „je to len osobná skúsenosť“. Netvrdia o sebe, že sú lekári, iba spomenú, ako zažili úplne iný spôsob liečenia niekde v zahraničí. Vyjadrenia sú dostatočne nejasné na to, aby bolo ťažké ich žalovať, no zároveň dosť motivujúce pre fanúšikov, aby to vyskúšali tiež. Právnik Tomáš Kamenec si nevie predstaviť, ako by sa v týchto prípadoch vyvodzovala právna zodpovednosť.

Najmä v prípade detského publika rieši pravdivosť či vhodnosť obsahu skôr rada pre retransmisiu alebo samotné platformy, napríklad Youtube. Aj Instagram či Tiktok v posledných rokoch prekopali svoje pravidlá – hoci podľa právnika sú stále dosť slabé – v snahe chrániť mladistvých.

Zlepšili napríklad upozornenia pri nenávistných komentároch, najmä Instagram sa snaží bojovať proti kyberšikane, skrýva nenávistné prejavy alebo sa ťa pred publikovaním komentára opýta, či si si ním istý. Zmeny postupne predstavuje Adam Mosseri ako hlava firmy na vlastnom instagramovom účte.

Ale to, čo urobia s obsahom, ktorý konzumujú dospelí ľudia, zatiaľ z hľadiska zákona leží  len na ich pleciach. Neostáva nič iné len ti poradiť, aby si vyhľadával dôveryhodné zdroje, počúval odborníkov, kriticky vyhodnocoval obsah a nepil bielidlo, neskúšal iné bizarné trendy a nevyhodnocoval svoju hodnotu alebo krásu len porovnávaním sa s influencermi.

Pomôcť môžu miestne zákony, ako napríklad v Nórsku, kde je momentálne už nelegálne publikovať retušovanú fotku a neoznačiť, že je upravená. Zväčšené pery, zúžené pásy či retušovanie svalov musia influenceri na sociálnej sieti označiť, aby používatelia videli, že ide o upravené fotky a nie o realitu. Vláda chce týmto krokom zlepšiť celkové sebavedomie mladých ľudí a ich vnímanie svojho tela.

Doporučeno

V Norsku budou muset influenceři své fotky označit, pokud je retušovali, jinak jim hrozí pokuta 2. července 2021 v 15:19

Kto si na seba vezme zodpovednosť za miliardy postov denne?

V minulosti frčali pro-ana a pro-mia blogy. Boli to weby plné „thinspiration“, kde sa schádzali mladí ľudia s poruchami príjmu potravy. Ide o extrémne nebezpečnú psychickú poruchu. Tieto blogy nielen prehlbovali problémy u ľudí, ktorí už poruchou trpeli, ale mohli byť spúšťačom aj pre ďalších. Reálne teda spôsobovali zdravotný problém, ktorý môže vyústiť až do smrti.

Administrátori tieto weby rušili rad-radom, červenú časom dostali aj na Tumblr. Tvorcovia sa však presunuli na Tiktok, ako píše Bustle, kde si s veselou hudbou v pozadí ukazujú rebrá a naďalej sa chvália tým, že nejedia, že stratili menštruáciu, a porovnávajú svoje fotografie. Je to nebezpečný trend, za ktorý však autori videí nenesú právnu zodpovednosť. 

Tú by mali niesť priamo sociálne siete, teda spoločnosti ako Instagram a Facebook. Na tomto sa zhodli právnik a dve odborníčky, no zatiaľ to v praxi nie je také jednoduché. Žalovať firmu ako Facebook stojí čas a peniaze a zatiaľ je len málo prípadov, ktoré to dotiahli do úspešného konca. Pomôcť by mohli pripravované zmeny v Európskej únii, ktoré budú prísnejšie regulovať online obsah a jeho vplyv na konzumentov.

Videli sme však pri posledných amerických prezidentských voľbách, že dezinformácie šíriace sa najmä na Facebooku vyústili až do útoku na Kapitol.

Podobne cez Facebook vyústili prejavy jednotlivcov antivaxerov do bratislavskej šnúry protestov, z ktorých jeden úplne zablokoval dopravu v hlavnom meste a ani polícia naň nebola schopná zareagovať. Podrobnú analýzu toho, ako vznikli protesty a kto ich môže politicky využiť, pripravilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Doporučeno

KOMENTÁŘ: Co se stalo v USA aneb jak útok na Kapitol změní Ameriku 7. ledna 2021 v 12:18

Globálne pravidlá, obmedzenia a upozornenia na hoaxy vidíme naprieč všetkými sociálnymi sieťami. Platí to najmä pri pandémii koronavírusu. Keď spomenieš covid, pod tvojím príspevkom vybehne malé upozornenie s prelinkom na Svetovú zdravotnícku organizáciu a iné relevantné, odborné a dôveryhodné inštitúcie. 

V prípade financií, kryptomien, chudnutia či estetických zákrokov a iných potenciálne nebezpečných informácií takéto upozornenia bežne nevidno. 

Instagram ťa nepošle na webstránku nášho úradu verejného zdravotníctva pod každým príspevkom s doplnkami výživy. Facebook ťa neupozorní, že príspevky o rýchlych diétach, zaručených investíciách alebo „lepšej holistickej medicíne“ môžu obsahovať dezinformácie, a nepripojí k tomu telefónne čísla na naše úrady a štátne organizácie.

„Je otázne, či Slovensko vôbec má možnosť vyvodzovať právne dôsledky voči týmto nadnárodným firmám,“ povedal nám Kamenec. Otázka jurisdikcie a dohľadávania prvotného zdroja falošnej alebo problematickej informácie, ako aj dokazovanie následkov a následné vyvodenie zodpovednosti prakticky zatiaľ nie sú možné.

Je možné, že influencerom ide len o odporúčanie s dobrým úmyslom. Sme však v krajine, kde mediálna výchova zaostáva, podľa prieskumov veľmi ľahko a radi veríme hoaxom a dezinformáciám a nevieme kriticky vnímať text (a kontext reklamy na sociálnych sieťach). Iste, každý človek môže mať názor – ale je jedno, kde, ako a komu ho prezentujú?

To je otázka nielen pre šéfov sociálnych sietí, ale aj pre našich zákonodarcov. Zatiaľ ostáva nezodpovedaná.