Úspešní slovenskí Maďari o svojom živote: Problémy boli, iba keď ich umelo vytvárali politici

„Bolo to strašne dávno. Keď je však už teraz aj vyššia vrstva tolerantnejšia, ľudia to neriešia,“ dodal s tým, že vyrastal v okrese Komárno, kde nemali Slováci a Maďari medzi sebou žiadny problém, až kým nezačali politici rozdúchavať vášne s tým, že maďarská menšina predstavuje istú hrozbu. Ako poznamenal, aj vtedy situácie podobné tým, s akými sa občas stretával v električke, zažíval len sporadicky.

Dnes už podľa neho nie je na Slovensku ťažké vybudovať si kariéru ani napriek tomu, že niekto pochádza z maďarskej národnostnej menšiny. „Vždy je to náročnejšie, povedal by som však, že najmä pre tie národnostné menšiny, ktoré sú v spoločnosti menej akceptované, ako napríklad rómska. V prípade maďarskej, rusínskej, možno i nemeckej menšiny nevnímam nejaké problémy,“ dodal s tým, že aj oni v banke zamestnávajú veľa šikovných slovenských Maďarov, pričom žiadnu národnostnú otázku nikdy neriešili.

Beata Balogová – šéfredaktorka denníka SME

Ukážkovým príkladom, že sa to dá, je aj Beata Balogová. Napriek tomu, že má maďarskú národnosť, zastáva post šéfredaktorky v jednom z najväčších slovenských médií. Ako prezradila pre Refresher, jej materinský jazyk je maďarský a slovenčinu sa naučila len v škole a čiastočne od rodičov.

„Keďže som študovala v Spojených štátoch, tak som si k slovenčine pridala aj angličtinu a mala som tak pomerne vysoké jazykové sebavedomie.“ Celý svoj profesijný život píše v slovenčine a angličtine, mala preto aj obdobie, keď sa bála, že stratí svoj materinský jazyk a s ním aj schopnosť profesionálnej komunikácie v maďarčine.  

Pre jazyk či prízvuk nikdy nezažila žiadnu diskrimináciu, čo si vysvetľuje tým, že mala vycibrenú slovenskú výslovnosť. „Pokiaľ som vyslovene ľuďom nepovedala, že som Maďarka, tak to ani nevedeli identifikovať, vždy som sa k tomu však aktívne priznávala,“ dodala Beata Balogová.

Pokiaľ ide o jazyk, náročným pre ňu bolo obdobie, keď odchádzala z postu šéfredaktorky novín Slovak Spectator, kde bola vyše pätnásť rokov a publikovala výlučne angličtine. Priznala, že sa jej dodnes občas stáva, že jej ujde slovosled alebo čiarky, nemá však pocit, že by mala horšiu gramatiku, ako je priemer redakcie denníka SME.

S diskrimináciou sa podobne ako Ľudovít Ódor nestretla ani počas svojej kariéry. „Ja som mala to šťastie, že ma od momentu, keď som v roku 2003 nastúpila do vydavateľstva Petit Press, obklopovali ľudia z uvedomelého prostredia,“ dodala s tým, že keby ona osobne cítila diskrimináciu, bol by niekde problém, keďže pracuje v jednom z najväčších médií, ktoré podporujú otvorenosť voči menšinám.

Keď spomína na detstvo, pamätá si, že keď sa ako malá so sestrou rozprávala na ulici po maďarsky, tak na nich občas dorastajúci chlapci pokrikovali, prečo nehovoria úradným jazykom. „Nič iné nepríjemné sa mi nevybavuje. Skôr bolo zaujímavé to, že keď som sa stala šéfredaktorkou denníka SME, prichádzali mi otázky od niektorých mojich maďarských známych, prečo nepíšem po maďarsky a prečo som sa nestala šéfredaktorkou maďarského média,“ dodala.

Je v úzkom kontakte s maďarskými novinármi, ktorí považujú za nesmierne veľkú vec, že Maďarka šéfuje denníku SME, jednému z najväčších slovenských spravodajských médií. Ako poznamenala, aj oni to vnímajú nesmierne pozitívne.

To, či je náročnejšie vybudovať si na Slovensku kariéru, ak niekto pochádza z maďarskej národnostnej menšiny, podľa Beaty Balogovej závisí najmä od toho, o akú oblasť ide a ako je ten človek jazykovo zdatný. „Mnohí moji kolegovia aj moji známi z maďarskej menšiny pripomínajú, že na Slovensku sa nevyučuje maďarský jazyk na základných školách najlepším spôsobom. Slovenčina by sa mala vyučovať ako cudzí jazyk, lebo by sa ju deti naučili oveľa lepšie než s prístupom, keď sa vyučuje ako materinský jazyk.“

Mnoho Maďarov podľa Beaty Balogovej prichádza z čisto z maďarského prostredia, kde nemajú potrebu komunikovať v slovenčine. Tak môžu mať nevýhodu v povolaní, kde je komunikácia v slovenčine veľmi dôležitá, napríklad učiť na slovenskej škole alebo písať.

„Na druhej strane poznám mnoho etnických novinárov, ktorí úplne perfektne komunikujú v slovenčine, a preto si myslím, že to naozaj závisí od toho, z akého prostredia pochádza ten človek. Ale to platí pri všetkých menšinách,“ dodala s tým, že slovenskí Maďari musia v každom prípade vyvinúť väčšiu snahu, lebo naučiť sa ďalší jazyk, testovať si ho, prípadne udržať si dvojjazyčnosť je náročné.

Gábor Grendel – podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky

Aj v slovenskej politike nájdeme mnoho ľudí maďarskej národnosti, jedným z nich je Gábor Grendel. Podobne ako Beata Balogová, aj on si prešiel novinárskou praxou, pričom publikoval v slovenskom, ale i v maďarskom jazyku.

Hovorí, že ako dieťa určite neovládal slovenský jazyk perfektne, nespomína si však na žiaden výsmech ani diskrimináciu pre svoj prízvuk. Ako poznamenal, hoci chodil na základnú aj strednú školu s vyučovacím jazykom maďarským, popritom navštevoval aj tzv. ľudovú školu umenia, kde sa učil hrať na violončele a bol tam obklopený Slovákmi.

„Okrem toho som hrával aj futbal za jeden klub, takže aj odtiaľ, ale aj z bytovky som mal slovensky hovoriacich kamarátov, vďaka ktorým sa mi po slovensky učilo ľahšie,“ prezradil Gábor Grendel pre Refesher. Dodal, že práve vďaka tomuto prostrediu sa mu úradný jazyk učil jednoduchšie než Maďarom žijúcim na juhu Slovenska, kde sa im často prihovoria v maďarčine aj v obchodoch či na úradoch. Napriek tomu sa v používaní jazyka zdokonalil až na vysokej škole.

Na diskrimináciu si nespomína ani počas svojej novinárskej kariéry, práve naopak, tvrdí, že v každej redakcii bola znalosť maďarského jazyka skôr výhodou. „Keď sa konala nejaká oficiálna návšteva, napríklad stretnutie expremiéra Dzurindu s jeho maďarským partnerom v Budapešti, alebo boli aktuálne iné slovensko-maďarské témy, tak to väčšinou priradili mne, pretože vedeli, že dokážem urobiť rozhovor v materinskom jazyku aj s maďarskou stranou.“

Predtým než Gábor Grendel pracoval v televíziách TA3 a Markíza, písal v maďarskom jazyku pre denník Új Szó. Ako nám prezradil, nevie úplne porovnať, či sa mu lepšie publikovalo v slovenčine alebo v maďarčine, keďže v Új Szó začal pracovať v oddelení športu, ktoré má podľa jeho slov takisto svoje špecifiká. „Neskôr som sa venoval politike a dokonca aj publicistike, čo je opäť o niečo iný štýl. Neviem teda porovnať, čo bolo ľahšie či ťažšie,“ dodal s tým, že najväčšou výzvou bolo prvé slovenské médium, v ktorom pracoval – Rádio Twist.

V rádiu musel prvýkrát pracovať s hlasom, čo bol rozdiel, keďže na slovnom prejave sa hneď ukáže, ak má niekto rečovú chybu alebo zlú výslovnosť. „To si poslucháč alebo divák všimne okamžite. Naučiť sa pracovať s hlasom a zbaviť sa akéhokoľvek prízvuku, aby poslucháčov nevyrušoval, bolo pre mňa veľkou výzvou.“

Ako poznamenal, keďže nedokáže hovoriť za iných, nevie paušálne zhodnotiť, či je na Slovensku ťažšie sa presadiť, ak niekto pochádza z maďarskej národnostnej menšiny. Za seba však tvrdí, že pracovať v slovenských médiách bol jeho sen, ktorý sa mu aj splnil. „Určite som za to vďačný aj pani profesorke slovenčiny počas štúdia žurnalistiky na vysokej škole, ktorá bola vynikajúca, hoci prísna. Práve vďaka tomu, že nám nič nedarovala, nás nútila zdokonaliť sa v jazyku.“

Gábor Grendel priznal, že odkedy je aktívny v slovenskej politike, dostalo sa mu negatívnej spätnej väzby aj pre jeho pôvod. Dodal však, že kritika na jeho osobu neprichádza iba od Slovákov, ale i od ľudí, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti. „Každý politik je konfrontovaný s negatívnymi reakciami. To jednoducho patrí k tejto profesii.“

Tomi Kid Kovács – profesionálny boxer

Slovenskí Maďari často našu krajinu reprezentujú aj v športe. Vzorovým príkladom je aj boxer Tomi Kid Kovács, ktorý za svoju kariéru získal tituly majstra sveta organizácie World Boxing Foundation v roku 2009, ale i majstra Európy v boxe v poloťažkej váhe WBO v roku 2011.

Pre Refresher povedal, že so slovenským jazykom nemal problém ani ako dieťa, keďže navštevoval slovenskú škôlku. „Vyrastal som takpovediac v zmiešanej komunite: maďarsko-slovenskej. Deti, s ktorými sme sa hrali na sídlisku, rozprávali aj po slovensky, aj po maďarsky,“ dodal Tomi Kid Kovács. Vďaka tomu, že bol odmalička v takejto komunite, nestretol sa so žiadnymi posmeškami pre prízvuk ani s diskrimináciou.

Maďarská národnosť mu nekomplikovala ani cestu za kariérnymi úspechmi, a to napriek tomu, že boxoval dokonca za Žilinu. „Nikomu to vôbec neprekážalo. Všetci riešili šport a športový výkon. Neriešili, či niekto rozpráva po maďarsky, anglicky či nemecky,“ dodal s tým, že v rokoch 2003 a 2004, keď boxoval za Žilinu, tam dokonca bolo na „hosťovačke“ viacero boxerov z Budapešti. Práve naopak, znalosť maďarského jazyka mu bola len výhodou.

Podľa Tomiho Kida Kovácsa určite nie je ťažšie presadiť sa na Slovensku preto, že niekto pochádza z maďarskej národnostnej menšiny. Minimálne nie v športe, ktorému sa venuje on. Diskrimináciu za celý život nepocítil ani raz.

„Moja žena Dominika je Slovenka, ktorá maďarčinu neovláda a predtým, než sme sa spoznali, ani netušila, že v našom okrese žije maďarská komunita. Teraz máme spolu dve deti, ja sa s nimi rozprávam po maďarsky a ona po slovensky a funguje to.“

Na záver s úsmevom poznamenal, že aj na jeho ženu Dominiku sa už čo-to „lepí“ z jeho materinskej reči, keďže im začína rozumieť, keď spolu vymýšľajú. „Práveže to je problém. Raz sa nám stalo, že sme sa pred ňou po maďarsky na niečom dohodovali a ona hneď nato po slovensky povedala: „Nič také nebude.“ (smiech)

Judit Bárdos – herečka

Na Slovensku nemáme len úspešných politikov, novinárov a športovcov s maďarskou národnosťou, ale i hercov. Medzi nich patrí aj herečka Judit Bárdos. Ako pre Refresher prezradila, slovenský jazyk ako dieťa neovládala, keďže nikto z jej rodiny nie je slovenskej národnosti.

„Chodila som do maďarskej škôlky v Senci. Pamätám si, že nás v nej jedna učiteľka učila pár slovenských slov. Aj na základnú školu som chodila v Senci, takisto s vyučovacím jazykom maďarským,“ dodala s tým, že všetky predmety sa vyučovali v maďarčine vrátane slovenského jazyka a literatúry. Zároveň mali o predmet viac – maďarský jazyk.

Hovorí, že už od prvej triedy cítila rozdiely medzi ňou a spolužiakmi. „Niektoré deti boli z miešaných manželstiev alebo mali Slovákov medzi príbuznými, a tak aspoň na rodinných akciách sa niečo po slovensky naučili a vedeli sa v úradnom jazyku vyjadrovať,“ vysvetlila Judit Bárdos. Ona vraj patrila medzi deti, ktoré po slovensky nevedeli „ani ceknúť“.

Herečka nám prezradila, že sa jej spolužiaci smiali, keď prehovorila po slovensky. „Preto som sa na hodinách slovenčiny snažila byť čo najviac neviditeľná, aby ma náhodou učiteľka nevyvolala,“ dodala s tým, že na základnej škole sa človek naučí iba skloňovať, správny pravopis a obsahy slovenských literárnych diel, slovnú zásobu však získa len vtedy, keď sa pohybuje v slovenskom prostredí a rozpráva po slovensky.

Judit Bárdos hovorí, že hoci z obdobia, keď sa niektorí politici v krajine snažili šíriť nenávisť voči maďarskej národnostnej menšine, nemá nepríjemnú príhodu, už ako dieťa vnímala, že je z nejakej „inej“ komunity než väčšina. „Už vtedy som zažívala rôznu zmes pocitov. Pamätám si napríklad, že keď sme sa raz so sesternicou rozprávali počas prechádzky, rovesníci na nás začali vykrikovať: ,Maďari za Dunaj!‘ Bol to akýsi pocit hanby,“ dodala s tým, že ani nevedela, čo im na to povedať, keďže nechápala, čo tým myslia.

Ako nám povedala, po základnej škole študovala klavír na Konzervatóriu v Bratislave, v škole s vyučovacím jazykom slovenským. „Dovtedy som sa po slovensky síce dohovorila, ale až tu, získaním slovenských kamarátov, som sa po slovensky naučila slobodne vyjadrovať. Odvtedy mám slovenčinu veľmi rada,“ dodala s tým, že napriek tomu aj dnes občas stretáva ľudí, ktorým musí vysvetľovať, prečo nemá na konci mena príponu -ová, prečo sa volá Judit a nie Judita a prečo nemôže za to, že oni majú pocit, „že my Maďari ich tu chceme utláčať“.

Prezradila nám, že v týchto momentoch ju ovládne veľmi smutný pocit, ale zároveň chápe, že oni sa to takto učili v škole na hodinách dejepisu, a preto sa na Maďarov automaticky pozerajú ako na niečo nesympatické. „Po pár minútach rozhovoru často cítim u týchto ľudí aj veľké prekvapenie, že aj Maďarka dokáže byť vlastne sympatická či dokonca aj milá.“

Napriek negatívnym skúsenostiam z detstva dnes Judit Bárdos vníma svoj pôvod ako veľkú výhodu. Počas svojej kariéry stihla v Maďarsku natočiť už tri filmy a jednu reklamu. Tvrdí, že na kastingy ju volajú často. „Veľa vďačím aj komárňanskému divadlu, kde sa hrá v maďarčine. Spoznala som tam veľa dobrých maďarských hier a pracovala s režisérmi z Maďarska,“ dodala s tým, že koniec koncov vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave po slovensky, čiže ako herečka sa vie uplatniť v troch krajinách: na Slovensku, v Česku aj Maďarsku. Dodala, že bez svojho pôvodu a bez vôle byť otvorená a neustále sa učiť by to určite nedokázala.

Podľa Judit Bárdos presadiť sa na Slovensku s maďarskými koreňmi je určite ťažšie, teda minimálne v herectve. „Musíte sa totiž nielen ako človek, ale aj ako postava naučiť rozmýšľať v slovenčine. Takisto je to aj o ovládaní správnej slovenskej výslovnosti. Toto všetko vyžaduje koncentráciu navyše, najmä zo začiatku. Ale všetko je to, samozrejme, vec cviku,“ dodala s tým, že nepozná „správny recept“ na to, ako dosiahnuť, aby ľudia maďarskej národnosti mali už od detstva k obom jazykom kladný vzťah a tešili sa, že poznajú dve kultúry – tvrdí však, že určite by slovenčinu vyučovala inak, než ako to sama zažila na základnej škole. „Aj o tom by som mohla povedať svoje, ale myslím si, že to je skôr otázka na školstvo a učiteľov,“ dodala na záver herečka.