Spýtali sme sa úspešných Slovákov s maďarskou národnosťou na ich kariérny príbeh.
Nie je žiadnou novou správou, že najväčšiu národnostnú menšinu na Slovensku tvoria Maďari. I keď trendom v našej krajine je v posledných rokoch čoraz väčšia zhovievavosť voči menšinám, nebolo to tak vždy.
Ešte pred desiatimi rokmi sa niektorí politici snažili ľudí rozdeľovať do skupín len pre ich pôvod. Tým im mohli na Slovensku sťažiť cestu za úspechom. My sme sa preto s niektorými najúspešnejšími slovenskými Maďarmi porozprávali, ako si na tie časy pamätajú, či boli niekedy terčom výsmechu pre svoj prízvuk alebo sa cítili inak diskriminovaní.
- Kedy mal Ľudovít Ódor pocit, že sa Maďarom na Slovensku žije ťažšie.
- Na aké nepríjemné zážitky z električky si spomína.
- Ako sa Beata Balogová stala šéfredaktorkou úspešného média.
- Či sa Gábor Grendel stretáva v politike s xenofóbiou.
- Ako Tomimu Kidovi Kovácsovi robil na Slovensku problémy jeho maďarský pôvod.
Ľudovít Ódor – viceguvernér Národnej banky Slovenska
Bezpochyby patrí medzi najúspešnejších Slovákov maďarskej národnosti. Hoci jeho cesta za úspechom bola pre jeho pôvod a iné kultúrne pozadie o niečo komplikovanejšia, vypracoval sa na také vysoké pozície, z ktorých aktívne ovplyvnil viaceré významné hospodárskopolitické rozhodnutia v našej krajine.
Ako prezradil pre Refresher, na základnej i strednej škole sa učil v maďarskom jazyku, čiže ako násťročný ovládal slovenčinu len pasívne. „Slovensky som vedel asi tak ako Slovák po anglicky, keď sa angličtinu učí len na strednej a základnej škole. Až na vysokej som si zdokonalil slovenský jazyk a začal rozprávať plynule,“ dodal Ľudovít Ódor.
S diskrimináciou počas detstva sa podľa vlastných slov nikdy nestretol. Spomína si, že keď ako deti medzi sebou súťažili, niekedy sa rozdelili do jednotlivých táborov a stávalo sa, že Slováci chceli poraziť Maďarov, avšak išlo o súťaženie a hru, nič negatívne.
Ľudovít Ódor tvrdí, že cesta za kariérou je pre človeka s maďarskou národnosťou na Slovensku o to náročnejšia, že sa musí naučiť ovládať jazyk na takej úrovni, aby sa nebál rozprávať a vyjadroval sa bez problémov. „Našťastie, ja som mal vždy okolo seba aj šéfov, aj spolupracovníkov takých, ktorí tento aspekt málokedy vnímali. Samozrejme, keď sme išli na nejaké pivo, sem-tam sme si robili žarty aj z môjho prízvuku, ale všetko iba v dobrom,“ dodal.
Podľa vlastných slov ani počas svojej kariéry sa nestretol so žiadnou priamou diskrimináciou. Tvrdí, že vždy ho zobrali do práce alebo povýšili nie preto, že bol z národnostnej menšiny, ale preto, lebo na sebe pracoval a snažil sa niečo dosiahnuť. „Mohlo sa stať, že pri niektorých pozíciách uprednostnili iných záujemcov, ale nikdy to nerobili ostentatívne pre moju národnosť.“
Ľudovít Ódor sa domnieva, že otázky národnostných menšín boli na Slovensku väčšou témou v minulosti, a to aj preto, že niektorí predstavitelia vyšších politických kruhov mali snahu rozdeľovať spoločnosť a triediť ľudí podľa pôvodu. „V súčasnosti sa mi zdá, že sme akoby viac tolerantní než pred desiatimi rokmi. Už sa nikto nesnaží hovoriť o tom, na čo máme právo a na čo nie, spoločnosť sa v tomto určite posunula dopredu.“
Pokiaľ ide o obdobie, keď boli politické snahy o rozdelenie spoločnosti, Ľudovít Ódor si spomína, že sa mu niekedy stávalo, že „holohlaví a holokrkí“ ľudia mali problém, keď počuli, že sa s niekým rozpráva v električke po maďarsky.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo sa podľa neho za desať rokov na Slovensku zmenilo vo vnímaní ľudí z menšín.
- O tom, ako sa novinárka Beata Balogová stala s maďarskou národnosťou šéfredaktorkou jedného z najväčších slovenských spravodajských médií.
- Či sa Gábor Grendel stretáva v politike s negatívnymi konfrontáciami pre svoju maďarskú národnosť.
- Či Tomimu Kidovi Kovácsovi robil na Slovensku problémy jeho maďarský pôvod.
- Akým jazykom rozprávajú deti Tomiho Kida Kovácsa.
